Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 302/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., Ž., vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na konanie

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v konaní vedenom S. pod sp. zn. , resp. sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2009

doručená sťažnosť J. M., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“), ako aj práva na konanie v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom

Sociálnou poisťovňou, pobočka Čadca (ďalej len „Sociálna poisťovňa“) pod sp. zn. 400-

1566/2007, resp. sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu

20. júla 2009.

Zo sťažnosti a z priložených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ 5. júna

a 25. júna 2007 požiadal S. o opätovné preskúmanie a prehodnotenie rozhodnutia Ú. K.

a o okamžité doplatenie podpory v nezamestnanosti. Z oznámenia S. sp. zn.

zo 4. júla 2007 vyplynulo, že nárok sťažovateľa na doplatenie podpory v nezamestnanosti

zanikol uplynutím trojročnej lehoty. Sťažovateľ potom požiadal, aby o uplatnenom nároku

bolo vydané S. rozhodnutie. Následne rozhodnutím S. sp. zn. z 9. marca 2009

bolo vyslovené, že nemá nárok na dodatočné poskytnutie podpory v nezamestnanosti za

obdobie od 6. augusta do 5. novembra 1997, keďže tento nárok zanikol uplynutím trojročnej

prekluzívnej lehoty. Na základe odvolania sťažovateľa rozhodnutím S., B., sp. zn. 232-

811/2009 z 18. mája 2009, ktoré mu bolo doručené 25. mája 2009, bolo odvolanie

zamietnuté a rozhodnutie S. potvrdené, a to na základe totožných dôvodov.

Podľa názoru sťažovateľa S. konala so zbytočnými prieťahmi, resp. v neprimeranej

lehote, čím porušila ním označené práva podľa , listiny a dohovoru. Lehota,

počas ktorej boli žiadosti sťažovateľa S. preskúmavané, je zjavne neprimeraná, keďže

konanie o sťažovateľových žiadostiach trvalo až dvadsaťtri mesiacov, pričom nešlo

o náročnú vec ani z hľadiska skutkového, ale ani z hľadiska právneho. Sťažovateľ ako

účastník konania svojím správaním nijako neprispel k zbytočnému predĺženiu konania.

S. bola vo veci nečinná od podania žiadosti až do rozhodnutia 9. marca 2009, teda

dvadsaťdva mesiacov. Hoci najprv sťažovateľovi oznámila, že jeho nárok zanikol, len po

uplynutí dvoch rokov od tohto oznámenia vydala vo veci aj rozhodnutie, aj to len na základe

žiadosti sťažovateľa o doručenie rozhodnutia.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených

článkov , listiny a dohovoru v konaní vedenom S. pod sp. zn. ,

resp. sp. zn. . Požaduje tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 2 000 €. Napokon žiada aj o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným

súdom s tým, aby S. bolo uložené uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť je oneskorene podaná.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého S. konala vo veci jeho

žiadosti o doplatenie podpory v nezamestnanosti so zbytočnými prieťahmi, resp.

v neprimeranej lehote. Takúto skutočnosť treba považovať za iný zásah do základného

práva v zmysle . Zásah trval až dovtedy, kým S.

nevydala rozhodnutie sp. zn. z 9. marca 2009, pričom pre počítanie zákonnej

dvojmesačnej lehoty je podstatné, kedy sa sťažovateľ o ukončení zásahu dozvedel. K tomu

došlo doručením rozhodnutia. Ústavný súd nemá k dispozícii presnú informáciu o tom, kedy

bolo uvedené rozhodnutie S. sťažovateľovi doručené. Vzhľadom na skutočnosť, že

o odvolaní sťažovateľa rozhodovala ako nadriadená zložka S., B., 18. mája 2009, je zrejmé,

že k doručeniu prvostupňového rozhodnutia muselo dôjsť pred 18. májom 2009. Aj keby to

bolo až 17. mája 2009, posledným dňom zákonnej lehoty by bol 17. júl 2009 pripadajúci na

pracovný piatok. Sťažnosť odovzdaná na poštovú prepravu 20. júla 2009 je preto

oneskorene podaná.

Odhliadnuc od uvedeného treba povedať, že nie je ani v právomoci ústavného súdu

o podanej sťažnosti rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia , právomoc ústavného

súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len

vtedy, keď o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Z ustanovenia (piata časť štvrtá hlava)

vyplýva, že fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez

vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je

v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy

vo veci konať a rozhodnúť.

Možno urobiť záver, že právomoc poskytnúť ochranu označeným právam

sťažovateľa podľa , listiny a dohovoru mal všeobecný súd v rámci konania proti

nečinnosti orgánu verejnej správy. Tým je zároveň vylúčená vo veci právomoc ústavného

súdu.

Napokon pre informáciu sťažovateľa ústavný súd uvádza, že rozhoduje o porušení

základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov iba v prípadoch, keď k týmto

zbytočným prieťahom dochádza v konaniach pred všeobecnými súdmi, nie teda pred

orgánmi verejnej správy.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2009