Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 267/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť A. U., S., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného súdu

Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. U. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2009

doručená sťažnosť A. U. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava III

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného súdu Pezinok v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 7. mája 1998 podal na Okresnom súde

Bratislava III žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia peňažnej sumy 980 000 Sk

aj s príslušenstvom, o ktorej nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté. Po sťažnosti

na nečinnosť Okresného súdu Bratislava III ústavný súd nálezom sp. zn.

zo 4. septembra 2007 vyslovil, že k porušeniu označeného základného práva sťažovateľa

došlo, a prikázal Okresnému súdu Bratislava III, aby vo veci sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov. Aj napriek tomu, že táto povinnosť Okresnému súdu

Bratislava III už bola uložená, do momentu podania tejto sťažnosti ústavnému súdu nebola

vec právoplatne meritórne skončená. Po postúpení veci Okresnému súdu Pezinok,

kde je vedená pod sp. zn. , sa sťažovateľ urgenciou z 28. novembra 2008

domáhal nariadenia pojednávania. Okresný súd Pezinok do dnešného dňa vo veci

nerozhodol. Sťažovateľ preto pri predpokladanej úspešnosti v tomto konaní nemohol

uplatniť svoj oprávnený finančný nárok v exekučnom konaní vedenom proti nemu

na základe právoplatného rozhodnutia súdu vo veci sp. zn. , v ktorom bol daný

do dražby jeho byt (v hodnote najmenej 2,5 mil. Sk), ktorý momentálne obýva.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukázal na neprimeranú dĺžku nečinnosti Okresného

súdu Bratislava III a Okresného súdu Pezinok, tvrdený nulový podiel sťažovateľa

na prieťahoch, neexistenciu skutkovej zložitosti veci a na vznik majetkovej ujmy vo výške

ceny jeho bytu. Taktiež poukázal na skutočnosť, že napriek jeho opakovaným urgenciám

z 28. decembra 2007 a 28. novembra 2008 zostali oba okresné súdy ako porušovatelia

označeného základného práva v podstate nečinné, čím došlo k porušeniu sťažovateľovho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

.

Sťažovateľ sa na základe uvedeného domáhal, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní sťažnosti v náleze vyslovil porušenie označeného základného práva postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a následne

postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. . Domáhal

sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 83 000 € a zaplatenia

náhrady trov konania.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd pri rozhodovaní o časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Okresným súdom Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. , vychádzal

z toho, že ústavný súd už nálezom sp. zn. zo 4. septembra 2007

vyslovil porušenie označeného základného práva sťažovateľa a prikázal Okresnému súdu

Bratislava III, aby vo veci sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov. Tým,

že Okresný súd Bratislava III už vo veci po tom, ako ju postúpil Okresnému súdu Pezinok,

nekoná, sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako neprípustná jednak pre prekážku veci

rozhodnutej a jednak pre zjavnú neopodstatnenosť (§ 24 a § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1

).

Vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou žiada preukázanie využitia právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje:

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“ V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti.“.

Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán

poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh nezistil, že by sťažovateľ podal

predsedovi Okresného súdu Pezinok sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní

pred 16. marcom 2009, t. j. pred momentom podania sťažnosti ústavnému súdu, odmietol

túto časť sťažnosti podľa ako neprípustnú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

Ústavný súd v závere pripomína, že voči Okresnému súdu Pezinok toto rozhodnutie

nezakladá v budúcnosti prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných

náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom

Okresného súdu Pezinok v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu

novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2009