Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 267/09
PDF · 113.36 KB
No categories available
I. ÚS 267/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť A. U., S., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., B.,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 33 C 47/99 a postupom Okresného súdu
Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 723/08 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. U. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2009
doručená sťažnosť A. U. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III
v konaní vedenom pod sp. zn. 33 C 47/99 a postupom Okresného súdu Pezinok v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 C 723/08.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 7. mája 1998 podal na Okresnom súde
Bratislava III žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia peňažnej sumy 980 000 Sk
aj s príslušenstvom, o ktorej nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté. Po sťažnosti
na nečinnosť Okresného súdu Bratislava III ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 121/07
zo 4. septembra 2007 vyslovil, že k porušeniu označeného základného práva sťažovateľa
došlo, a prikázal Okresnému súdu Bratislava III, aby vo veci sp. zn. 33 C 47/99 konal
bez zbytočných prieťahov. Aj napriek tomu, že táto povinnosť Okresnému súdu
Bratislava III už bola uložená, do momentu podania tejto sťažnosti ústavnému súdu nebola
vec právoplatne meritórne skončená. Po postúpení veci Okresnému súdu Pezinok,
kde je vedená pod sp. zn. 4 C 723/08, sa sťažovateľ urgenciou z 28. novembra 2008
domáhal nariadenia pojednávania. Okresný súd Pezinok do dnešného dňa vo veci
nerozhodol. Sťažovateľ preto pri predpokladanej úspešnosti v tomto konaní nemohol
uplatniť svoj oprávnený finančný nárok v exekučnom konaní vedenom proti nemu
na základe právoplatného rozhodnutia súdu vo veci sp. zn. 19 Cb 64/97, v ktorom bol daný
do dražby jeho byt (v hodnote najmenej 2,5 mil. Sk), ktorý momentálne obýva.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukázal na neprimeranú dĺžku nečinnosti Okresného
súdu Bratislava III a Okresného súdu Pezinok, tvrdený nulový podiel sťažovateľa
na prieťahoch, neexistenciu skutkovej zložitosti veci a na vznik majetkovej ujmy vo výške
ceny jeho bytu. Taktiež poukázal na skutočnosť, že napriek jeho opakovaným urgenciám
z 28. decembra 2007 a 28. novembra 2008 zostali oba okresné súdy ako porušovatelia
označeného základného práva v podstate nečinné, čím došlo k porušeniu sťažovateľovho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Sťažovateľ sa na základe uvedeného domáhal, aby ústavný súd po predbežnom
prerokovaní sťažnosti v náleze vyslovil porušenie označeného základného práva postupom
Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 33 C 47/99 a následne
postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 723/08. Domáhal
sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 83 000 € a zaplatenia
náhrady trov konania.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd pri rozhodovaní o časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
Okresným súdom Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 33 C 47/99, vychádzal
z toho, že ústavný súd už nálezom sp. zn. II. ÚS 121/07 zo 4. septembra 2007
vyslovil porušenie označeného základného práva sťažovateľa a prikázal Okresnému súdu
Bratislava III, aby vo veci sp. zn. 33 C 47/99 konal bez zbytočných prieťahov. Tým,
že Okresný súd Bratislava III už vo veci po tom, ako ju postúpil Okresnému súdu Pezinok,
nekoná, sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako neprípustná jednak pre prekážku veci
rozhodnutej a jednak pre zjavnú neopodstatnenosť (§ 24 a § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1
Vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 723/08, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou žiada preukázanie využitia právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne
prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach
zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy
aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje:
„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní...“ V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia
„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky
skutočnosti.“.
Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán
poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných
práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných
predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda
podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v
tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh nezistil, že by sťažovateľ podal
predsedovi Okresného súdu Pezinok sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní
pred 16. marcom 2009, t. j. pred momentom podania sťažnosti ústavnému súdu, odmietol
túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,
aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.
Ústavný súd v závere pripomína, že voči Okresnému súdu Pezinok toto rozhodnutie
nezakladá v budúcnosti prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona
o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných
náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom
Okresného súdu Pezinok v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu
novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. septembra 2009