Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 319/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť Z. S., B., zastúpeného advokátkou JUDr. J. F., B.,

vo veci namietaného porušenia a a 4 ,

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod

sp. zn. a Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Z. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. augusta

2009 doručená sťažnosť Z. S., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

a a 4 (ďalej len „“),

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom

Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn.

a Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn.

. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 13. augusta 2009.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca

žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) požadoval

od žalovanej spoločnosti L., a. s. (ďalej len „žalovaná“). zaplatenie sumy 247 767,76 Sk

s prísl. Rozsudkom okresného súdu č. k. -274 z 21. februára 2008 bola žaloba

zamietnutá, lebo podľa jeho názoru sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal,

že žalovanej vznikla povinnosť platiť požadovanú sumu na základe faktických dodávok,

resp. na základe prevzatia dlhu. Sťažovateľ podal proti rozsudku odvolanie. Podaním

doručeným okresnému súdu 16. februára 2009 oznámil, že žalovanú pohľadávku postúpil

spoločnosti R., s. r. o. v likvidácii (ďalej len „postupník“). Zmluvu o postúpení pohľadávky

nepripojil a nepripojil ani návrh postupníka, z ktorého by vyplývala jeho vôľa vstúpiť do

konania. Na výzvu krajského súdu, aby pripojil do spisu zmluvu o postúpení pohľadávky,

sťažovateľ podaním zo 4. marca 2009 oznámil, že ju nepripojí, pretože je predmetom

obchodného tajomstva. Poukázal na ustanovenie ,

podľa ktorého postúpenie pohľadávky sám oznámil žalovanej, ktorá preto v zmysle

platného práva nie je oprávnená dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky.

Postupník podaním z 25. marca 2009 požiadal o zámenu účastníkov konania na strane

žalobcu. Uznesením krajského súdu č. k. -439 z 25. marca 2009 bol návrh

postupníka na zámenu účastníkov konania na strane žalobcu z 25. marca 2009 zamietnutý.

Podľa názoru krajského súdu sťažovateľ ani napriek výzve nepreukázal, že nastala právna

skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva (zmluva

o postúpení pohľadávky podľa ustanovenia ), a preto návrh na

zámenu účastníka zamietol. Poukazuje tiež na to, že síce zmluvu o postúpení pohľadávky

sťažovateľ nemusí preukázať žalovanej (keďže v súlade s ustanovením § 526 ods. 1

oznámil žalovanej ako dlžníčke postúpenie pohľadávky), ale musí

túto skutočnosť preukázať všeobecnému súdu, čo však neurobil. Preto aktívne

legitimovaným zostal v spore i naďalej sťažovateľ. Z poučenia uznesenia krajského súdu

vyplýva, že odvolanie nie je proti nemu prípustné. Proti uzneseniu krajského súdu podal

sťažovateľ 22. apríla 2009 odvolanie, keďže podľa jeho názoru poučenie o nemožnosti

podať odvolanie je nesprávne a je vyjadrením priamej denegácie justície. Žiada, aby bolo

uznesenie krajského súdu zrušené a aby sa pripustilo jeho vystúpenie z konania s tým, aby

na jeho miesto nastúpil ako žalobca postupník. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 20. mája 2009 bolo odvolanie sťažovateľa odmietnuté ako neprípustné

postupom podľa .

Podľa názoru sťažovateľa „Druhostupňové súdnictvo nemôže, ba nesmie zrušiť

princíp dvojinštančnosti konania o zmene procesného účastníctva.“. Preto požaduje vydať

nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov , listiny

a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. a najvyšším

súdom pod sp. zn. s tým, aby boli uznesenia krajského súdu z 25. marca

2009 a najvyššieho súdu z 20. mája 2009 zrušené a vec vrátená krajskému súdu na ďalšie

konanie. Požaduje tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 000 €

spoločne a nerozdielne od krajského súdu a najvyššieho súdu. Rovnako mu majú byť

uhradené aj trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 292,38 €.

Z doplnenia sťažnosti z 28. augusta 2009 doručeného ústavnému súdu 7. septembra

2009 (podaného potom, ako ústavný súd 26. augusta 2009 požiadal právnu zástupkyňu

sťažovateľa o informáciu, či sťažovateľ podal dovolanie proti uzneseniu najvyššieho súdu)

vyplýva, že sťažovateľ pri úvahe o tom, či má podať proti odvolaciemu uzneseniu

najvyššieho súdu sp. zn. z 20. mája 2009 dovolanie, vychádzal z toho, že

zaťažovanie najvyššieho súdu zjavne bezdôvodnými dovolaniami bráni tomu, aby sa

najvyšší súd venoval rozhodovaniu o takých dovolaniach, pri ktorých je daný základný

predpoklad prípustnosti (mutatis mutandis ). Nevyhnutnou podmienkou

prípustnosti dovolania je, že musí smerovať proti rozhodnutiu odvolacieho súdu ako súdu

druhého stupňa. Dovolaním totiž nemožno napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa. Je

preto daná neprekonateľná prekážka v súvislosti s podaním dovolania proti prvostupňovému

uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 25. marca 2009, proti ktorému sa

nemožno odvolať. Vyplýva to z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

z 20. mája 2009. Možno zhrnúť, že podanie dovolania bolo v danej veci právne

nerealizovateľné z dvoch dôvodov:

a) podanie dovolania proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 25. marca 2009 platné právo nepripúšťa,

b) podanie dovolania proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn.

z 20. mája 2009 je vylúčené, lebo najvyšší súd sa jasne vyjadril, že sa vo vzťahu k návrhu

podanému sťažovateľom 16. februára 2009 nepovažuje za funkčne príslušný justičný orgán

oprávnený vykonať druhostupňové (odvolacie) konanie.

K uvedenému treba dodať aj to, že nepodanie opravného prostriedku (hoci

hypoteticky možného) nie vždy musí viesť k záveru o nedostatku právomocí ústavného

súdu. Osobitne tu treba uvážiť, že zaťažovanie najvyššieho súdu zjavne bezdôvodnými

dovolaniami sa má hodnotiť negatívne.

Sťažovateľ podľa zistenia ústavného súdu u jeho právnej zástupkyne nepodal proti

uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. z 20. mája 2009 dovolanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

Podľa a sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Ústavný súd neodmietne prijatie

sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť v časti smerujúcej proti konaniu vedenému krajským súdom pod sp. zn.

treba považovať za oneskorene podanú.

Ústavnému súdu síce nie je známe, kedy presne bolo sťažovateľovi doručené

uznesenie krajského súdu č. k. -439 z 25. marca 2009, avšak odvolanie proti

uzneseniu datované 16. apríla 2009 bolo krajskému súdu doručené 22. apríla 2009.

Uznesenie preto muselo byť sťažovateľovi doručené najneskôr 16. apríla 2009. Sťažnosť

odovzdaná na poštovú prepravu 13. augusta 2009 bola preto oneskorene podaná.

Odlišná je situácia vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu

vedenému najvyšším súdom pod sp. zn. . Túto časť sťažnosti považuje

ústavný súd za neprípustnú.

Podstatou sťažovateľovej námietky voči uzneseniu najvyššieho súdu je, že najvyšší

súd mylne vychádzal z názoru, podľa ktorého odvolanie proti uzneseniu krajského súdu nie

je prípustné. V dôsledku toho sa ani meritórne nezaoberal otázkou, či došlo, alebo nedošlo

k postúpeniu žalobou uplatnenej pohľadávky zo sťažovateľa na postupníka. Sťažovateľ teda

namieta, že postupom najvyššieho súdu mu bola odňatá možnosť konať vo veci.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ mohol v súvislosti s porušením označených práv

podať dovolanie, ktoré treba považovať za účinný opravný prostriedok, na použitie ktorého

bol sťažovateľ oprávnený v zmysle . Sťažovateľ však

dovolanie nepodal.

Vychádzajúc z právneho názoru sťažovateľa, ktorý je presvedčený o tom, že

vzhľadom na dvojinštančnosť civilného konania musí byť prípustné odvolanie proti

uzneseniu krajského súdu vydanému síce v odvolacom konaní, ale napriek tomu v prvom

stupni (keďže o otázke zámeny účastenstva na strane žalobcu okresný súd nerozhodoval),

bol logický postup, keď sťažovateľ podal proti uzneseniu krajského súdu odvolanie tvrdiac,

že toto je prípustné (v rozpore s poučením uvedeným v uznesení krajského súdu). Najvyšší

súd sa však stotožnil s právnym názorom krajského súdu o neprípustnosti odvolania proti

jeho uzneseniu. Vysloveným právnym názorom a uznesením o odmietnutí odvolania

z pohľadu argumentácie a právneho názoru sťažovateľa došlo zo strany najvyššieho súdu

k odňatiu možnosti sťažovateľa ako účastníka konania pred súdom konať. Za tohto stavu,

pokiaľ sťažovateľ chcel trvať na svojom právnom názore o prípustnosti odvolania proti

uzneseniu krajského súdu, mal a mohol podať proti uzneseniu najvyššieho súdu dovolanie,

čo však neurobil.

Ústavný súd berúc do úvahy ustanovenie zvážil

argumentáciu sťažovateľa uvedenú v doplnení sťažnosti aj z pohľadu možnosti ústavného

súdu neodmietnuť prijatie sťažnosti z dôvodu, že sťažovateľ nepodal dovolanie proti

uzneseniu najvyššieho súdu z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dospel však k záveru,

že už uvedenú argumentáciu sťažovateľa za dôvod hodný osobitného zreteľa považovať

nemožno.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol ústavný súd tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2009