Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 329/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť B. D., B., zastúpenej JUDr. Ľ. K., B., ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 68/09

v súvislosti s preskúmavaním jej podnetu z 12. marca 2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť B. D. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2009

doručená sťažnosť B. D., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej JUDr. Ľ. K., B., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „ústava) a podľa Listiny základných

práv a slobôd [ďalej len „listina“ (v petite sťažnosti sťažovateľka uvádza „čl. 36 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“, ale z obsahu sťažnosti vyplýva,

že ide o zjavnú pisársku chybu a v skutočnosti mala sťažovateľka na mysli čl. 36 ods. 1

listiny; pozn.)] postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 68/09 v súvislosti

s preskúmavaním jej podnetu z 12. marca 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka listom zo 17. októbra 2007 doručeným

Okresnej prokuratúre v Banskej Bystrici (ďalej len „okresná prokuratúra“) 19. októbra 2007

požiadala podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o prokuratúre“) o preskúmanie zákonnosti postupu a uznesenia Mestského

zastupiteľstva mesta Banská Bystrica (ďalej aj „mestské zastupiteľstvo“) č. 549/2006

z 27. júna 2006, ktorým bol schválený prevod nehnuteľnosti z majetku obce, a to parcela

KN C č. 2423/4 k. ú. S.

Mesto Banská Bystrica ako predávajúci uzavrelo kúpnu zmluvu s M. S. a jeho

manželkou E. S. ako kupujúcimi, ktorú schválilo mestské zastupiteľstvo uznesením

z 27. júna 2006. Predmetom kúpnej zmluvy bol pozemok – parcela KN E č. 267/4, ostatné

2

plochy o výmere 13 mv k. ú. S. V súčasnosti ide podľa sťažovateľky o parcelu KN C č.

2

2423/4, ostatná plocha o výmere 13 mv k. ú. S.

Sťažovateľka s poukazom na a a

Z. z. o vodách a o zmene o priestupkoch

v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov tvrdí, že «Podľa

zápisu z evidencie nehnuteľnosti bola predmetná parcela vedená v katastri nehnuteľnosti

Správa katastra Banská Bystrici ako vodná plocha. V skutočnosti sa jedná o breh R.

Predmetom kúpnej zmluvy bol podľa môjho názoru pozemok, ktorý nemožno nadobudnúť do

osobného vlastníctva. ...

Rovnako tak predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi M. S. a E. S. ako kupujúcimi

a A. B. ako predávajúcou sa stal prevod parcely C KN č. 2423/3 v k. ú. S., ktorá parcela je

reálne vodným tokom – R. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je významná

pochybnosť o vlastníckom práve predávajúcej A. B. Rozhodnutie Mestského zastupiteľstva v

Banskej Bystrici o schválení kúpnej zmluvy formou uznesenia č. 549/2006 zo dňa 27. 06.

2006 v zmysle o majetku obcí je v rozpore

s a v rozpore z vyššie citovaným ustanovením zákona

o vodách.

Špecifikovaná nehnuteľnosť bezprostredne susedí s pozemkom parcela C KN č. 1865

k. ú. S. na ktorej mám postavený rodinný dom. Územie pozdĺž potoka je záplavovým

územím, kde v ostatnom období dochádza pravidelne k záplavám. Voda sa vylieva z koryta

potoka a zasahuje až k stavebnej nehnuteľnosti a poškodzuje ju. Dôsledkom prevodu

vlastníckeho práva časti „R.“ ktorý nadobudli fyzické osoby, tieto nevenujú korytu potoka

náležitú pozornosť, toto nie je udržiavané, burina a naplaveniny znižujú priepustnosť vody

korytom a na tomto území sa zdržiavajú komáre a hmyz ktorý napáda bodaním mňa ako aj

členov mojej domácnosti. Vo vegetačnom období som neprimerane obťažovaná v pokojnom

užívaní svojho majetku.».

Okresná prokuratúra prípisom č. k. Pd 19/08-5 z 26. februára 2008 reagovala na list

sťažovateľky zo 17. októbra 2007, ktorý vyhodnotila ako podnet podľa § 31 zákona

o prokuratúre, tak, že podnet sťažovateľky ako nedôvodný odložila bez ďalších opatrení, čo

odôvodnila tým, že „Preskúmaním spisového materiálu som v postupe a rozhodnutí Mesta

Banská Bystrica pri odpredaji pozemku parc. C KN 1866, 2423/3 v k. ú. S. nezistila také

porušenie zákona, ktoré by opodstatňovalo uplatnenie právnych prostriedkov dozoru

prokurátora v zmysle o prokuratúre v znení neskorších predpisov“.

Sťažovateľka v reakcii na závery okresnej prokuratúry v sťažnosti okrem iného

uvádza:

„Prokurátorka šetrením zistila, že v čase keď Mesto Banská Bystrica prijalo

uznesenie číslo 549/2006-MsZ, ktorým schválilo a po prijatí predmetného uznesenia

následne odpredalo pozemok vo vlastníctve Mesta Banská Bystrica a to parc. č. KN-E 267/4

2

o výmere 13 mk. ú. S., nebol tento pozemok v katastri nehnuteľností evidovaný ako vodná

plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, ale ako ostatná plocha, pričom tento

údaj bolo potrebné s prihliadnutím na ustanovenie

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny

zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov považovať za hodnoverný. Ďalej uviedla, že

z listín predložených Správou katastra Banská Bystrica vyplýva, že v súčasnosti je pozemok

2

parc. č. KN-E 267/4 o výmere 13 m, k. ú. S. ako vodná plocha so spôsobom využitia vodný

tok, evidovaný iba v evidenčnom liste č. 1354 a to ako parcela C KN č. 2423/4, ktorý má iba

informatívny charakter...

Prokurátorka okresnej prokuratúry na strane jednej uvádza, že som omylom

2

označila v podnete parcelu CKN č. 2423/3, výmera 83 m, druh pozemku vodné plochy,

2

pričom ona posudzovala parcelu CKN č. 2423/4 o výmere 12 m, druh pozemku vodné

plochy. Obidve uvedené parcely sú evidované na LV č. 2652 vo vlastníctve manželov S.

Prokurátorka považuje tento zápis len za informatívny, ako to uvádza v poslednom odseku

na str. 2. Uvedený údaj je záväzným stavom katastra. Obidve uvedené parcely, pokiaľ boli

odpredávané, museli byť od pôvodnej parcely odčlenené geometrickým plánom, ktorý musel

byť vypracovaný geodetom a tento musel pozemky v teréne zamerať a reálne tak pozorovať,

že sa jedná o vodný tok. Prokurátorka ďalej uvádza, že predmetom prevodu bola parcela E-

2

KN č. 267/4 ostatná plocha o výmere 14 mk. ú. S. Zápis o charaktere druhu pozemku

považuje za záväzný a to aj napriek tomu, že sa jedná o stav registra E, ktorý podľa

ustanovenia vyhlášky č. , ktorá vykonáva o

katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny

zákon), nie sú záväznými údajmi katastra, druhy pozemkov v údajoch parciel registra E.

Podľa ustanovenia § 19 písm. a) katastrálneho zákona, vlastníci a iné oprávnené

osoby sú povinné dbať, aby všetky údaje katastra týkajúce sa nehnuteľností, alebo

vlastníctva nehnuteľností, ako aj zmeny týchto údajov mohli byť v katastri riadne evidované,

a ohlásiť každú zmenu správe katastra do 30 dní odo dňa vzniku, zmeny alebo zániku

rozhodujúcej skutočnosti...

Spôsobom akým prokurátorka okresnej prokuratúry posúdila podnet je akceptovanie

postupu, ktorým Mesto Banská Bystrica obišlo katastrálny zákon, keď ako vlastník

pozemku, ktorý bol reálne vodným tokom neoznámil Správe katastra Banská Bystrica

správne charakter pozemku – vodná plocha, ale tento previedol na fyzické osoby v rozpore

so zákonom. Rovnako prokurátorka akceptovala porušenie zákona aj v prípade prevodu

vlastníckeho práva k pozemku parcela C KN č. 2423/4 v k. ú. S. medzi fyzickými osobami

A. B., rod. M. a M. S. s manželkou E. S...“

Keďže sťažovateľka nesúhlasila s právnym názorom okresnej prokuratúry, podaním

z 31. júla 2008 požiadala o preskúmanie postupu okresnej prokuratúry Krajskú prokuratúru

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“). Krajská prokuratúra vyhodnotila

podanie sťažovateľky ako opakovaný podnet a prípisom č. k. Kd 140/08-7 z 30. septembra

2008 ho odložila s poukazom na to, že „nezistila také porušenie zákonnosti, ktoré by

opodstatňovalo uplatnenie právneho prostriedku dozoru prokurátora proti Vami

namietanému uzneseniu“.

Podaním z 12. marca 2009 požiadala sťažovateľka o preskúmanie postupu okresnej

prokuratúry a krajskej prokuratúry v predmetnej veci generálnu prokuratúru, ktorá na neho

reagovala listom č. k. VI/2 Gd 68/09-10 z 26. mája 2009 tak, že ho odložila.

Sťažovateľka vo vzťahu k postupu generálnej prokuratúry v sťažnosti okrem iného

uvádza:

„Na základe podnetu postup a právne stanoviská Okresnej prokuratúry v Banskej

Bystrici a Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici preskúmala aj Generálna prokuratúra

SR a dospela k záveru, že k porušeniu zákona nedošlo a môj podnet odložila ako opakovaný

bez prijatia opatrenia. Nemôžem súhlasiť s postupom Generálnej prokuratúry SR a už

vôbec nie s vyjadrením, že som podala opakovaný podnet. Z uvedenou právnou vecou som

sa na Generálnu prokuratúru SR obrátila len raz a jej postup a právne stanovisko

považujem za nesprávne v rozpore so zákonom. Takýmto postupom mi Generálna

prokuratúra SR ako orgán štátu, odmietla poskytnúť právnu ochranu napriek tomu, že som

sa jej domáhala zákonom predpísaným postupom...

V uvedenej právnej veci som sa na štátnom orgáne – prokuratúre domáhala právnej

ochrany v súlade so o prokuratúre, ktorá je orgánom príslušným

na jej poskytnutie. Práva na ochranu pokojného užívania majetku som sa domáhala

v priamej súvislosti s porušením orgánom samosprávy

a fyzickými osobami v rozsahu scudzenia vlastníctva k majetku ktorý nemôžu nadobudnúť

fyzické osoby. Dôsledkom porušenia je právny stav ktorý mi neumožňuje pokojne užívať

vlastný majetok.

Generálna prokuratúra SR ani podriadené zložky prokuratúry SR mi neposkytli

zákonom zabezpečené právo na ochranu majetku, nepreskúmali náležite postup a právne

úkony samosprávy a fyzických osôb a neprijali opatrenia na jeho ochranu a zabezpečenie.

V konečnom dôsledku nenaplnili svojím konaním ani povinnosť dohliadať na dodržiavanie

zákonnosti postupu orgánov verejnej moci a orgánov samosprávy, keď umožnili

nadobudnutie majetku fyzickými osobami, ktoré podľa a zákonov SR nie sú

oprávnené takýto majetok nadobudnúť...“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby o nej ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základne právo sťažovateľa B. D. domáhať sa ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky podľa a domáhať sa

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených

prípadoch na inom orgáne podľa čl. 36 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd v postupe Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní o

preskúmaní podnetu sťažovateľky zo dňa 12. marca 2009 porušené bolo.

2. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sa ukladá, aby podnet sťažovateľky

zo dňa 12. marca 2009 opätovne preskúmala a vo veci rozhodla.

3. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná nahradiť B. D. trovy

právneho zastúpenia v sume 289,74 Eur. (slovom dvestoosemdesiatdeväť eur a

sedemdesiatštyri centov) na účet právneho zástupcu JUDr. Ľ. K., advokáta č. ú. ... do

pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd ešte pred predbežným prerokovaním požiadal generálneho prokurátora

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) o vyjadrenie k sťažnosti. Generálny

prokurátor na žiadosť ústavného súdu reagoval prípisom č. k. -3 z 9. septembra

2009, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„... Listom z 12. 3. 2009 podala B. D. na Generálnu prokuratúru SR opakovaný

podnet, ktorým namietala spôsob vybavenia jej predchádzajúcich podnetov zo 17. 10. 2007

a 31. 7. 2008 Okresnou prokuratúrou v Banskej Bystrici ako i Krajskou prokuratúrou v

Banskej Bystrici, ktorými žiadala o preskúmanie zákonnosti uznesenia Mestského

zastupiteľstva mesta Banská Bystrica č. 549/2006-MsZ bod A č. 5 z 25. 6. 2006, ktorým bol

vyslovený súhlas s odpredajom pozemku parc. č. KN 2423/4 – ostatná plocha o výmere 13

2

mkat. územie S. manželom S.

Po preskúmaní na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu mesta Banská Bystrica,

ako i obsahu dozorových denníkov jednotlivých prokuratúr konajúcich o predchádzajúcich

podnetoch B. D. zo 17. 10. 2007 a 31. 7. 2008, bol podnet menovanej z 12. 3. 2009 bez

prijatia prokurátorského právneho prostriedku listom č. VI/2 Gd 68/09 z 26. 5. 2009

odložený, nakoľko neobsahoval oproti predchádzajúcim podnetom žiadne nové skutočnosti

( o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov) o

ktorej skutočnosti bola už menovaná upovedomená vo vybavení Krajskej prokuratúry v

Banskej Bystrici č. Kd 140/08 z 30. 9. 2008 a ani Generálna prokuratúra SR nezistila v

postupe podriadených prokuratúr také pochybenie, ktoré by bolo potrebné napraviť

prijatím osobitného právneho prostriedku prokurátorského dozoru.

Chcem opätovne zdôrazniť, že v prípade podnetu B. D. z 12. 3. 2009 sa jednalo o

ďalší opakovaný podnet, t. j. v poradí tretí, ktorý sa na prokuratúre v zmysle § 34 ods. 2

o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov vybavuje iba,

ak obsahuje nové skutočnosti a tento podnet bol na Generálnej prokuratúre SR

preskúmavaný i keď neobsahoval žiadne nové skutočnosti z dôvodu výkonu metodicko

riadiacej činnosti Generálnej prokuratúry voči podriadeným prokuratúram. Týmto chcem

poukázať na skutočnosť, že konanie o podnetoch menovanej bolo meritórne ukončené

vybavením Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici č. Kd 140/08 z 30. 9. 2008 a nie až

vybavením Generálnej prokuratúry SR č. VI/2 Gd 68/09 z 26. 5. 2009.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného by pasívne legitimovaným v tomto prípade mala byť

Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici a nie Generálna prokuratúra SR.

V danom prípade však vzhľadom na konštantnú rozhodovaciu prax Ústavného sudu

SR o sťažnostiach na postup orgánov prokuratúry pri vybavovaní podnetov v netrestnej

oblasti mimosúdnej, t. j. pri výkone prokurátorského dozoru voči orgánom verejnej správy,

riešenie otázky pasívnej legitimácie nie je podstatné.

Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu SR z oprávnenia prokurátora na

vykonanie opatrenia nemožno vyvodiť právo, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana, pričom za porušenie práva na inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky nemožno považovať iba skutočnosť, že prokuratúra podnetu podanému

podľa o prokuratúre nevyhovie podľa predstáv navrhovateľa

(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 10. apríla 2002).

Obdobne bolo v uznesení Ústavného súdu SR č. -31 z 28. 7. 2009

konštatované, že súčasťou práva na inú ochranu podľa SR je aj právo

dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už

prostredníctvom podnetu alebo opakovaného podnetu (31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákon

č. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov), pričom tomuto

právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným

postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu

vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány

prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. , ,

a ). Ďalej Ústavný súd SR v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že

skutočnosť, že generálna prokuratúra nepostupovala v súlade s predstavami sťažovateľky,

nemôže zakladať porušenie jej základného práva podľa SR, nakoľko sa

vysporiadala s argumentami sťažovateľky, pričom predstavila svoje argumenty, ktoré ju

viedli k záveru o zákonnosti vybavenia predchádzajúceho podnetu.

Postupom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, ktorá sa vo vybavení

opakovaného podnetu B. D. z 31. 7. 2008 vysporiadala s jej námietkami a súčasne

predstavila i svoje argumenty, na základe ktorých dospela k záveru o nedôvodnosti

opakovaného podnetu sťažovateľky, čo v konečnom dôsledku potvrdila i Generálna

prokuratúra SR vo vybavení č. VI/2 Gd 68/09 z 26. 5. 2009, teda vec nevybavila v súlade s

predstavami sťažovateľky, nemôže zakladať porušenie jej ústavného práva podľa článku 46

ods. 1 SR lebo podnety B. D. boli vybavené v súlade so zákonom stanoveným

postupom a v rámci zákonných právomocí prokuratúry.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto odporúčam Ústavnému súdu SR, aby návrh

B. D., zastúpenej JUDr. Ľ. K. z 29. 7. 2009 na začatie konania o sťažnosti proti postupu

Generálnej prokuratúry SR, ktorým bolo porušené právo podľa čl. 46 ods. 1, čl. 51 ods. 1

SR odmietol.“

Ústavný súd zaslal kópiu vyjadrenia generálneho prokurátora na vedomie, vyjadrenie

a prípadné zaujatie stanoviska právnemu zástupcovi sťažovateľky s upozornením, že ak

v určenej lehote stanovisko nezaujme, ústavný súd sťažnosť predbežne prerokuje na základe

dokumentácie, ktorú má k dispozícii. Právny zástupca sťažovateľa v určenej lehote

stanovisko k vyjadreniu generálneho prokurátora ústavnému súdu nedoručil.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to

buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS

66/98, tiež napr. , ). Za iné dôvody zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti treba považovať aj konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu

pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci

a ich ústavnoprávny rozmer (napr. ).

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa čl. 46 ods. 1 a podľa čl. 36 ods. 1 listiny postupom generálnej prokuratúry v konaní

vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 68/09 v súvislosti s preskúmavaním jej podnetu z 12. marca

2009. Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie jej

opodstatnenosti vychádzajúc pritom z námietok, ktoré sťažovateľka v nej proti postupu

generálnej prokuratúry formulovala.

.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do

dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto

lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).

Podľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor upovedomí podávateľa podnetu

v lehote ustanovenej v odseku 1 o spôsobe vybavenia podnetu. V rovnakej lehote

upovedomí podávateľa podnetu o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou základného práva na inú

právnu ochranu podľa (ako aj listiny) je aj právo dotknutej

osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom

podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre),

pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom

ustanoveným spôsobom sa takýmto podnetom, resp. opakovaným podnetom zaoberať

a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je

ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu, resp. opakovanému podnetu

vyhoveli (m. m. napr. , , , ), t. j. za

porušenie základného práva na inú právnu ochranu nemožno považovať skutočnosť, že

prokuratúra podnetu, resp. opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa

(napr. , , atď.).

Sťažovateľka formuluje proti postupu generálnej prokuratúry pri vybavovaní jej

podania z 12. marca 2009, ktorý sama označila ako podnet, dve základné námietky. Prvá

z nich sa dotýka skutočnosti, že generálna prokuratúra vyhodnotila jej podanie z 12. marca

2009 ako opakovaný podnet („Nemôžem súhlasiť... s vyjadrením, že som podala opakovaný

podnet. Z uvedenou právnou vecou som sa na Generálnu prokuratúru SR obrátila len

raz...).

Túto námietku sťažovateľky považuje ústavný súd za zjavne neopodstatnenú, keďže

nezodpovedá obsahu príslušných ustanovení zákona o prokuratúre (§ 31 ods. 2 v spojení

s § 34 ods. 1). V okolnostiach danej veci už podanie sťažovateľky zo 17. októbra 2007

okresná prokuratúra správne označila ako podnet a jej podanie z 31. augusta 2008 týkajúce

sa tej istej veci krajská prokuratúra správne označila ako opakovaný podnet, pričom podanie

sťažovateľky z 12. marca 2009 adresované generálnej prokuratúre týkajúce sa opäť tej istej

veci bolo v skutočnosti ďalším opakovaným podnetom podľa § 34 ods. 2 zákona

o prokuratúre. Námietka sťažovateľky vychádza z nesprávnej interpretácie príslušných

ustanovení zákona o prokuratúre, keďže za opakovaný podnet v ich zmysle nemožno

považovať opakované podanie tomu istému orgánu prokuratúry v tej istej veci, ale

opakované podanie v tej istej veci adresované nadriadenému orgánu prokuratúry, ktorý je aj

podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre povinný ho vybaviť.

Druhou námietkou sťažovateľka namieta vecné stanovisko (resp. právny názor),

ktoré zaujali orgány prokuratúry (tak okresná prokuratúra, ako aj krajská prokuratúra a tiež

generálna prokuratúra) k jej podaniam, t. j. skutočnosť, že ich nevybavili v súlade s jej

právnym názorom („... jej postup a právne stanovisko považujem za nesprávne v rozpore

so zákonom. Takýmto postupom mi Generálna prokuratúra SR ako orgán štátu, odmietla

poskytnúť právnu ochranu napriek tomu, že som sa jej domáhala zákonom predpísaným

postupom...).

Vecné stanovisko k podaniu sťažovateľky zaujala už okresná prokuratúra v prípise

č. k. Pd 19/08-5 z 26. februára 2008, keď uviedla:

„Z doteraz uvedeného vyplýva, že v čase keď Mesto Banská Bystrica prijalo

uznesenie číslo 549/2006-MsZ, ktorým schválilo a po prijatí predmetného uznesenia

následne odpredalo pozemok vo vlastníctve mesta Banská Bystrica a to parc. č. KN-E 267/4

2

o výmere 13 m, k. ú. S., nebol tento pozemok v katastri nehnuteľností evidovaný ako vodná

plocha so spôsobom využitie pozemku ako vodný tok, ale ako ostatná plocha, pričom tento

údaj bolo potrebné s prihliadnutím na ustanovenie

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a doplnkov považovať za hodnoverný.

Z listín predložených Správou katastra Banská Bystrica vyplýva, že v súčasnosti je

2

pozemok parc. č. KN-E 267/4 o výmere 13 m, k. ú. S. ako vodná plocha so spôsobom

využitia vodný tok evidovaný iba v evidenčnom liste č. 1354 a to ako parcela č. 2423/4,

ktorý má iba informatívny charakter.“

Formálne nedostatky v stanovisku okresnej prokuratúry korigovala krajská

prokuratúra v prípise č. k. Kd 140/08-7 z 30. septembra 2008, v ktorom okrem iného

uviedla:

„Predmetným uznesením Mestské zastupiteľstvo... schválilo odpredaj pozemku parc.

2

č. KN-E 267/4-ostaná plocha o výmere 13 m... Pozemok bol v predmetnom uznesení

špecifikovaný tak, ako bol evidovaný na LV č. 1781 k. ú. S. List vlastníctva v registri C-KN

k pozemku nebol založený a stav na evidenčnom liste – na ktorý poukazujete (t. j. č. 1354)

sa sa neudržiava.

Vzhľadom k vyššie uvedenému nie je dôvod vyčítať Mestskému zastupiteľstvu, keď pri

schvaľovaní odpredaja vychádzalo z údajov na LV č. 1781 k. ú. S. Súčasne poukazujem na

to, že v uznesení je uvedený iba tento pozemok.

Je potrebné dať Vám za pravdu, že v odkladacom liste prokurátorka uviedla

nepresné (nesprávne) údaje o parcelných číslach – čo bolo zrejme spôsobené tým, že vo

Vašom prvom podaní sa prelínali dva podnety – na preskúmanie územného rozhodnutia

a na preskúmanie vyššieuvedeného uznesenia, čo samozrejme nepresnosti odkladacom liste

neospravedlňuje. Predmetom skúmania bolo uznesenie mestského zastupiteľstva, teda

v odkladacom liste nemali byť uvedené iné pozemky. Po právnej stránke však prokurátorka

posúdila zákonnosť uznesenia Mestského zastupiteľstva správne a v rozsahu, na ktorý je

prokurátor oprávnený.

Vzhľadom na Vašu námietku, že predmetom odpredaja bol pozemok, ktorý mal byť

reálne vodným tokom (teda nie ostatnou plochou), poukazujem na ust. § 43 ods. 7 zák. č.

364 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov, podľa ktorého v pochybnostiach o tom, či

ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto a o hranicu koryta, rozhodne orgán

štátnej vodnej správy na základe poznania prírodných podmienok, s prihliadnutím na

brehové čiary susedných úsekov vodného toku.

V uvedenej právnej veci som sa na štátnom orgáne – prokuratúre domáhala právnej

ochrany v súlade so o prokuratúre, ktorá je orgánom príslušným

na jej poskytnutie. Práva na ochranu pokojného užívania majetku som sa domáhala

v priamej súvislosti s porušením orgánom samosprávy

a fyzickými osobami v rozsahu scudzenia vlastníctva k majetku ktorý nemôžu nadobudnúť

fyzické osoby. Dôsledkom porušenia je právny stav ktorý mi neumožňuje pokojne užívať

vlastný majetok.

Generálna prokuratúra SR ani podriadené zložky prokuratúry SR mi neposkytli

zákonom zabezpečené právo na ochranu majetku, nepreskúmali náležité postup a právne

úkony samosprávy a fyzických osôb a neprijali opatrenia na jeho ochranu a zabezpečenie.

V konečnom dôsledku nenaplnili svojím konaním ani povinnosť dohliadať na dodržiavanie

zákonnosti postupu orgánov verejnej moci a orgánov samosprávy, keď umožnili

nadobudnutie majetku fyzickými osobami, ktoré podľa a zákonov SR nie sú

oprávnené takýto majetok nadobudnúť...“

V prípise č. k. VI/Gd 68/09-10 z 26. mája 2009 generálna prokuratúra reagujúc na

opakovaný podnet sťažovateľky z 12. marca 2009 k vecnému problému, ktorý bol

predmetom jej podaní, uviedla:

„Po preskúmaní na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu oznamujem, že

zo strany tunajšej prokuratúry nebol zistený dôvod pre prijatie osobitného prokurátorského

opatrenia a zmenu stanoviska, ktoré Vám bolo oznámené listom Okresnej prokuratúry

v Banskej Bystrici č. Pd 19/08 z 26. 2. 2008 a listom Krajskej prokuratúry v Banskej

Bystrici č. Kd 140/08 z 30. 9. 2008 a súčasne Vás v bližšom odôvodnení odkazujem na ich

obsah, nakoľko sa s nimi stotožňujem.“

Z citovaného vyplýva, že generálna prokuratúra sa s podaním sťažovateľky

z 12. marca 2009 zaoberala spôsobom, ktorý ustanovuje zákon (potvrdzuje to aj obsah spisu

sp. zn. VI/2 Gd 68/09, ktorý si na účel preskúmania opodstatnenosti sťažnosti od generálnej

prokuratúry vyžiadal ústavný súd, pozn.), a po vecnej stránke sa stotožnila s právnymi

názormi, ktoré vo veci sťažovateľky vyslovila okresná prokuratúra a krajská prokuratúra.

Po preskúmaní spisovej dokumentácie ústavný súd dospel k záveru, že právne názory

okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry, o ktoré sa opiera aj generálna prokuratúra, sú

vzhľadom na konkrétne okolnosti veci z ústavného hľadiska udržateľné a akceptovateľné,

a preto podľa jeho názoru nemohlo postupom generálnej prokuratúry pri vybavovaní

podania sťažovateľky z 12. marca 2009 dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky

podľa a podľa listiny.

Na základe toho ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky

odmietol podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2009