Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 329/09
PDF · 278.62 KB
No categories available
IV. ÚS 329/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť B. D., B., zastúpenej JUDr. Ľ. K., B., ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd postupom
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 68/09
v súvislosti s preskúmavaním jej podnetu z 12. marca 2009, a takto
rozhodol:
Sťažnosť B. D. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2009
doručená sťažnosť B. D., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej JUDr. Ľ. K., B., ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd [ďalej len „listina“ (v petite sťažnosti sťažovateľka uvádza „čl. 36 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“, ale z obsahu sťažnosti vyplýva,
že ide o zjavnú pisársku chybu a v skutočnosti mala sťažovateľka na mysli čl. 36 ods. 1
listiny; pozn.)] postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len
„generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 68/09 v súvislosti
s preskúmavaním jej podnetu z 12. marca 2009.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka listom zo 17. októbra 2007 doručeným
Okresnej prokuratúre v Banskej Bystrici (ďalej len „okresná prokuratúra“) 19. októbra 2007
požiadala podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o prokuratúre“) o preskúmanie zákonnosti postupu a uznesenia Mestského
zastupiteľstva mesta Banská Bystrica (ďalej aj „mestské zastupiteľstvo“) č. 549/2006
z 27. júna 2006, ktorým bol schválený prevod nehnuteľnosti z majetku obce, a to parcela
KN C č. 2423/4 k. ú. S.
Mesto Banská Bystrica ako predávajúci uzavrelo kúpnu zmluvu s M. S. a jeho
manželkou E. S. ako kupujúcimi, ktorú schválilo mestské zastupiteľstvo uznesením
z 27. júna 2006. Predmetom kúpnej zmluvy bol pozemok – parcela KN E č. 267/4, ostatné
2
plochy o výmere 13 mv k. ú. S. V súčasnosti ide podľa sťažovateľky o parcelu KN C č.
2
2423/4, ostatná plocha o výmere 13 mv k. ú. S.
Sťažovateľka s poukazom na čl. 4 ústavy a § 43 ods. 2 a § 51 zákona č. 364/2004
Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov tvrdí, že «Podľa
zápisu z evidencie nehnuteľnosti bola predmetná parcela vedená v katastri nehnuteľnosti
Správa katastra Banská Bystrici ako vodná plocha. V skutočnosti sa jedná o breh R.
Predmetom kúpnej zmluvy bol podľa môjho názoru pozemok, ktorý nemožno nadobudnúť do
osobného vlastníctva. ...
Rovnako tak predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi M. S. a E. S. ako kupujúcimi
a A. B. ako predávajúcou sa stal prevod parcely C KN č. 2423/3 v k. ú. S., ktorá parcela je
reálne vodným tokom – R. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je významná
pochybnosť o vlastníckom práve predávajúcej A. B. Rozhodnutie Mestského zastupiteľstva v
Banskej Bystrici o schválení kúpnej zmluvy formou uznesenia č. 549/2006 zo dňa 27. 06.
2006 v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí je v rozpore
s Ústavou Slovenskej republiky a v rozpore z vyššie citovaným ustanovením zákona
o vodách.
Špecifikovaná nehnuteľnosť bezprostredne susedí s pozemkom parcela C KN č. 1865
k. ú. S. na ktorej mám postavený rodinný dom. Územie pozdĺž potoka je záplavovým
územím, kde v ostatnom období dochádza pravidelne k záplavám. Voda sa vylieva z koryta
potoka a zasahuje až k stavebnej nehnuteľnosti a poškodzuje ju. Dôsledkom prevodu
vlastníckeho práva časti „R.“ ktorý nadobudli fyzické osoby, tieto nevenujú korytu potoka
náležitú pozornosť, toto nie je udržiavané, burina a naplaveniny znižujú priepustnosť vody
korytom a na tomto území sa zdržiavajú komáre a hmyz ktorý napáda bodaním mňa ako aj
členov mojej domácnosti. Vo vegetačnom období som neprimerane obťažovaná v pokojnom
užívaní svojho majetku.».
Okresná prokuratúra prípisom č. k. Pd 19/08-5 z 26. februára 2008 reagovala na list
sťažovateľky zo 17. októbra 2007, ktorý vyhodnotila ako podnet podľa § 31 zákona
o prokuratúre, tak, že podnet sťažovateľky ako nedôvodný odložila bez ďalších opatrení, čo
odôvodnila tým, že „Preskúmaním spisového materiálu som v postupe a rozhodnutí Mesta
Banská Bystrica pri odpredaji pozemku parc. C KN 1866, 2423/3 v k. ú. S. nezistila také
porušenie zákona, ktoré by opodstatňovalo uplatnenie právnych prostriedkov dozoru
prokurátora v zmysle zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov“.
Sťažovateľka v reakcii na závery okresnej prokuratúry v sťažnosti okrem iného
uvádza:
„Prokurátorka šetrením zistila, že v čase keď Mesto Banská Bystrica prijalo
uznesenie číslo 549/2006-MsZ, ktorým schválilo a po prijatí predmetného uznesenia
následne odpredalo pozemok vo vlastníctve Mesta Banská Bystrica a to parc. č. KN-E 267/4
2
o výmere 13 mk. ú. S., nebol tento pozemok v katastri nehnuteľností evidovaný ako vodná
plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, ale ako ostatná plocha, pričom tento
údaj bolo potrebné s prihliadnutím na ustanovenie § 70 ods. 1 Zák. č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov považovať za hodnoverný. Ďalej uviedla, že
z listín predložených Správou katastra Banská Bystrica vyplýva, že v súčasnosti je pozemok
2
parc. č. KN-E 267/4 o výmere 13 m, k. ú. S. ako vodná plocha so spôsobom využitia vodný
tok, evidovaný iba v evidenčnom liste č. 1354 a to ako parcela C KN č. 2423/4, ktorý má iba
informatívny charakter...
Prokurátorka okresnej prokuratúry na strane jednej uvádza, že som omylom
2
označila v podnete parcelu CKN č. 2423/3, výmera 83 m, druh pozemku vodné plochy,
2
pričom ona posudzovala parcelu CKN č. 2423/4 o výmere 12 m, druh pozemku vodné
plochy. Obidve uvedené parcely sú evidované na LV č. 2652 vo vlastníctve manželov S.
Prokurátorka považuje tento zápis len za informatívny, ako to uvádza v poslednom odseku
na str. 2. Uvedený údaj je záväzným stavom katastra. Obidve uvedené parcely, pokiaľ boli
odpredávané, museli byť od pôvodnej parcely odčlenené geometrickým plánom, ktorý musel
byť vypracovaný geodetom a tento musel pozemky v teréne zamerať a reálne tak pozorovať,
že sa jedná o vodný tok. Prokurátorka ďalej uvádza, že predmetom prevodu bola parcela E-
2
KN č. 267/4 ostatná plocha o výmere 14 mk. ú. S. Zápis o charaktere druhu pozemku
považuje za záväzný a to aj napriek tomu, že sa jedná o stav registra E, ktorý podľa
ustanovenia § 34 vyhlášky č. 79/1996 Z. z., ktorá vykonáva zákon č. 162/1995 Z. z. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon), nie sú záväznými údajmi katastra, druhy pozemkov v údajoch parciel registra E.
Podľa ustanovenia § 19 písm. a) katastrálneho zákona, vlastníci a iné oprávnené
osoby sú povinné dbať, aby všetky údaje katastra týkajúce sa nehnuteľností, alebo
vlastníctva nehnuteľností, ako aj zmeny týchto údajov mohli byť v katastri riadne evidované,
a ohlásiť každú zmenu správe katastra do 30 dní odo dňa vzniku, zmeny alebo zániku
rozhodujúcej skutočnosti...
Spôsobom akým prokurátorka okresnej prokuratúry posúdila podnet je akceptovanie
postupu, ktorým Mesto Banská Bystrica obišlo katastrálny zákon, keď ako vlastník
pozemku, ktorý bol reálne vodným tokom neoznámil Správe katastra Banská Bystrica
správne charakter pozemku – vodná plocha, ale tento previedol na fyzické osoby v rozpore
so zákonom. Rovnako prokurátorka akceptovala porušenie zákona aj v prípade prevodu
vlastníckeho práva k pozemku parcela C KN č. 2423/4 v k. ú. S. medzi fyzickými osobami
A. B., rod. M. a M. S. s manželkou E. S...“
Keďže sťažovateľka nesúhlasila s právnym názorom okresnej prokuratúry, podaním
z 31. júla 2008 požiadala o preskúmanie postupu okresnej prokuratúry Krajskú prokuratúru
v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“). Krajská prokuratúra vyhodnotila
podanie sťažovateľky ako opakovaný podnet a prípisom č. k. Kd 140/08-7 z 30. septembra
2008 ho odložila s poukazom na to, že „nezistila také porušenie zákonnosti, ktoré by
opodstatňovalo uplatnenie právneho prostriedku dozoru prokurátora proti Vami
namietanému uzneseniu“.
Podaním z 12. marca 2009 požiadala sťažovateľka o preskúmanie postupu okresnej
prokuratúry a krajskej prokuratúry v predmetnej veci generálnu prokuratúru, ktorá na neho
reagovala listom č. k. VI/2 Gd 68/09-10 z 26. mája 2009 tak, že ho odložila.
Sťažovateľka vo vzťahu k postupu generálnej prokuratúry v sťažnosti okrem iného
uvádza:
„Na základe podnetu postup a právne stanoviská Okresnej prokuratúry v Banskej
Bystrici a Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici preskúmala aj Generálna prokuratúra
SR a dospela k záveru, že k porušeniu zákona nedošlo a môj podnet odložila ako opakovaný
bez prijatia opatrenia. Nemôžem súhlasiť s postupom Generálnej prokuratúry SR a už
vôbec nie s vyjadrením, že som podala opakovaný podnet. Z uvedenou právnou vecou som
sa na Generálnu prokuratúru SR obrátila len raz a jej postup a právne stanovisko
považujem za nesprávne v rozpore so zákonom. Takýmto postupom mi Generálna
prokuratúra SR ako orgán štátu, odmietla poskytnúť právnu ochranu napriek tomu, že som
sa jej domáhala zákonom predpísaným postupom...
V uvedenej právnej veci som sa na štátnom orgáne – prokuratúre domáhala právnej
ochrany v súlade so zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, ktorá je orgánom príslušným
na jej poskytnutie. Práva na ochranu pokojného užívania majetku som sa domáhala
v priamej súvislosti s porušením čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky orgánom samosprávy
a fyzickými osobami v rozsahu scudzenia vlastníctva k majetku ktorý nemôžu nadobudnúť
fyzické osoby. Dôsledkom porušenia je právny stav ktorý mi neumožňuje pokojne užívať
vlastný majetok.
Generálna prokuratúra SR ani podriadené zložky prokuratúry SR mi neposkytli
zákonom zabezpečené právo na ochranu majetku, nepreskúmali náležite postup a právne
úkony samosprávy a fyzických osôb a neprijali opatrenia na jeho ochranu a zabezpečenie.
V konečnom dôsledku nenaplnili svojím konaním ani povinnosť dohliadať na dodržiavanie
zákonnosti postupu orgánov verejnej moci a orgánov samosprávy, keď umožnili
nadobudnutie majetku fyzickými osobami, ktoré podľa Ústavy a zákonov SR nie sú
oprávnené takýto majetok nadobudnúť...“
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby o nej ústavný
súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základne právo sťažovateľa B. D. domáhať sa ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom
orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a domáhať sa
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených
prípadoch na inom orgáne podľa čl. 36 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd v postupe Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní o
preskúmaní podnetu sťažovateľky zo dňa 12. marca 2009 porušené bolo.
2. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sa ukladá, aby podnet sťažovateľky
zo dňa 12. marca 2009 opätovne preskúmala a vo veci rozhodla.
3. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná nahradiť B. D. trovy
právneho zastúpenia v sume 289,74 Eur. (slovom dvestoosemdesiatdeväť eur a
sedemdesiatštyri centov) na účet právneho zástupcu JUDr. Ľ. K., advokáta č. ú. ... do
pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Ústavný súd ešte pred predbežným prerokovaním požiadal generálneho prokurátora
Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) o vyjadrenie k sťažnosti. Generálny
prokurátor na žiadosť ústavného súdu reagoval prípisom č. k. GÚs 37/09-3 z 9. septembra
2009, v ktorom sa okrem iného uvádza:
„... Listom z 12. 3. 2009 podala B. D. na Generálnu prokuratúru SR opakovaný
podnet, ktorým namietala spôsob vybavenia jej predchádzajúcich podnetov zo 17. 10. 2007
a 31. 7. 2008 Okresnou prokuratúrou v Banskej Bystrici ako i Krajskou prokuratúrou v
Banskej Bystrici, ktorými žiadala o preskúmanie zákonnosti uznesenia Mestského
zastupiteľstva mesta Banská Bystrica č. 549/2006-MsZ bod A č. 5 z 25. 6. 2006, ktorým bol
vyslovený súhlas s odpredajom pozemku parc. č. KN 2423/4 – ostatná plocha o výmere 13
2
mkat. územie S. manželom S.
Po preskúmaní na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu mesta Banská Bystrica,
ako i obsahu dozorových denníkov jednotlivých prokuratúr konajúcich o predchádzajúcich
podnetoch B. D. zo 17. 10. 2007 a 31. 7. 2008, bol podnet menovanej z 12. 3. 2009 bez
prijatia prokurátorského právneho prostriedku listom č. VI/2 Gd 68/09 z 26. 5. 2009
odložený, nakoľko neobsahoval oproti predchádzajúcim podnetom žiadne nové skutočnosti
(§ 34 ods. 2 zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov) o
ktorej skutočnosti bola už menovaná upovedomená vo vybavení Krajskej prokuratúry v
Banskej Bystrici č. Kd 140/08 z 30. 9. 2008 a ani Generálna prokuratúra SR nezistila v
postupe podriadených prokuratúr také pochybenie, ktoré by bolo potrebné napraviť
prijatím osobitného právneho prostriedku prokurátorského dozoru.
Chcem opätovne zdôrazniť, že v prípade podnetu B. D. z 12. 3. 2009 sa jednalo o
ďalší opakovaný podnet, t. j. v poradí tretí, ktorý sa na prokuratúre v zmysle § 34 ods. 2
zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov vybavuje iba,
ak obsahuje nové skutočnosti a tento podnet bol na Generálnej prokuratúre SR
preskúmavaný i keď neobsahoval žiadne nové skutočnosti z dôvodu výkonu metodicko
riadiacej činnosti Generálnej prokuratúry voči podriadeným prokuratúram. Týmto chcem
poukázať na skutočnosť, že konanie o podnetoch menovanej bolo meritórne ukončené
vybavením Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici č. Kd 140/08 z 30. 9. 2008 a nie až
vybavením Generálnej prokuratúry SR č. VI/2 Gd 68/09 z 26. 5. 2009.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného by pasívne legitimovaným v tomto prípade mala byť
Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici a nie Generálna prokuratúra SR.
V danom prípade však vzhľadom na konštantnú rozhodovaciu prax Ústavného sudu
SR o sťažnostiach na postup orgánov prokuratúry pri vybavovaní podnetov v netrestnej
oblasti mimosúdnej, t. j. pri výkone prokurátorského dozoru voči orgánom verejnej správy,
riešenie otázky pasívnej legitimácie nie je podstatné.
Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu SR z oprávnenia prokurátora na
vykonanie opatrenia nemožno vyvodiť právo, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna
ochrana, pričom za porušenie práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky nemožno považovať iba skutočnosť, že prokuratúra podnetu podanému
podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre nevyhovie podľa predstáv navrhovateľa
(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 38/02 z 10. apríla 2002).
Obdobne bolo v uznesení Ústavného súdu SR č. III. ÚS 216/09-31 z 28. 7. 2009
konštatované, že súčasťou práva na inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo
dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už
prostredníctvom podnetu alebo opakovaného podnetu (31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákon
č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov), pričom tomuto
právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným
postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu
vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány
prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, II. ÚS 32/01
a III. ÚS 133/06). Ďalej Ústavný súd SR v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že
skutočnosť, že generálna prokuratúra nepostupovala v súlade s predstavami sťažovateľky,
nemôže zakladať porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, nakoľko sa
vysporiadala s argumentami sťažovateľky, pričom predstavila svoje argumenty, ktoré ju
viedli k záveru o zákonnosti vybavenia predchádzajúceho podnetu.
Postupom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, ktorá sa vo vybavení
opakovaného podnetu B. D. z 31. 7. 2008 vysporiadala s jej námietkami a súčasne
predstavila i svoje argumenty, na základe ktorých dospela k záveru o nedôvodnosti
opakovaného podnetu sťažovateľky, čo v konečnom dôsledku potvrdila i Generálna
prokuratúra SR vo vybavení č. VI/2 Gd 68/09 z 26. 5. 2009, teda vec nevybavila v súlade s
predstavami sťažovateľky, nemôže zakladať porušenie jej ústavného práva podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR lebo podnety B. D. boli vybavené v súlade so zákonom stanoveným
postupom a v rámci zákonných právomocí prokuratúry.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto odporúčam Ústavnému súdu SR, aby návrh
B. D., zastúpenej JUDr. Ľ. K. z 29. 7. 2009 na začatie konania o sťažnosti proti postupu
Generálnej prokuratúry SR, ktorým bolo porušené právo podľa čl. 46 ods. 1, čl. 51 ods. 1
Ústavy SR odmietol.“
Ústavný súd zaslal kópiu vyjadrenia generálneho prokurátora na vedomie, vyjadrenie
a prípadné zaujatie stanoviska právnemu zástupcovi sťažovateľky s upozornením, že ak
v určenej lehote stanovisko nezaujme, ústavný súd sťažnosť predbežne prerokuje na základe
dokumentácie, ktorú má k dispozícii. Právny zástupca sťažovateľa v určenej lehote
stanovisko k vyjadreniu generálneho prokurátora ústavnému súdu nedoručil.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného
súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej
neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu
nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to
buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS
66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03). Za iné dôvody zjavnej neopodstatnenosti
sťažnosti treba považovať aj konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu
pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci
a ich ústavnoprávny rozmer (napr. IV. ÚS 62/08).
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 a podľa čl. 36 ods. 1 listiny postupom generálnej prokuratúry v konaní
vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 68/09 v súvislosti s preskúmavaním jej podnetu z 12. marca
2009. Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie jej
opodstatnenosti vychádzajúc pritom z námietok, ktoré sťažovateľka v nej proti postupu
generálnej prokuratúry formulovala.
.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna
žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje
k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal
návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého
konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona
oprávnený.
Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do
dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto
lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).
Podľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor upovedomí podávateľa podnetu
v lehote ustanovenej v odseku 1 o spôsobe vybavenia podnetu. V rovnakej lehote
upovedomí podávateľa podnetu o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci
vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.
Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ
podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej
veci.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou základného práva na inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj čl. 36 ods. 1 listiny) je aj právo dotknutej
osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom
podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre),
pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom
ustanoveným spôsobom sa takýmto podnetom, resp. opakovaným podnetom zaoberať
a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je
ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu, resp. opakovanému podnetu
vyhoveli (m. m. napr. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06, IV. ÚS 180/09), t. j. za
porušenie základného práva na inú právnu ochranu nemožno považovať skutočnosť, že
prokuratúra podnetu, resp. opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa
(napr. I. ÚS 38/02, II. ÚS 358/06, IV. ÚS 28/06 atď.).
Sťažovateľka formuluje proti postupu generálnej prokuratúry pri vybavovaní jej
podania z 12. marca 2009, ktorý sama označila ako podnet, dve základné námietky. Prvá
z nich sa dotýka skutočnosti, že generálna prokuratúra vyhodnotila jej podanie z 12. marca
2009 ako opakovaný podnet („Nemôžem súhlasiť... s vyjadrením, že som podala opakovaný
podnet. Z uvedenou právnou vecou som sa na Generálnu prokuratúru SR obrátila len
raz...).
Túto námietku sťažovateľky považuje ústavný súd za zjavne neopodstatnenú, keďže
nezodpovedá obsahu príslušných ustanovení zákona o prokuratúre (§ 31 ods. 2 v spojení
s § 34 ods. 1). V okolnostiach danej veci už podanie sťažovateľky zo 17. októbra 2007
okresná prokuratúra správne označila ako podnet a jej podanie z 31. augusta 2008 týkajúce
sa tej istej veci krajská prokuratúra správne označila ako opakovaný podnet, pričom podanie
sťažovateľky z 12. marca 2009 adresované generálnej prokuratúre týkajúce sa opäť tej istej
veci bolo v skutočnosti ďalším opakovaným podnetom podľa § 34 ods. 2 zákona
o prokuratúre. Námietka sťažovateľky vychádza z nesprávnej interpretácie príslušných
ustanovení zákona o prokuratúre, keďže za opakovaný podnet v ich zmysle nemožno
považovať opakované podanie tomu istému orgánu prokuratúry v tej istej veci, ale
opakované podanie v tej istej veci adresované nadriadenému orgánu prokuratúry, ktorý je aj
podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre povinný ho vybaviť.
Druhou námietkou sťažovateľka namieta vecné stanovisko (resp. právny názor),
ktoré zaujali orgány prokuratúry (tak okresná prokuratúra, ako aj krajská prokuratúra a tiež
generálna prokuratúra) k jej podaniam, t. j. skutočnosť, že ich nevybavili v súlade s jej
právnym názorom („... jej postup a právne stanovisko považujem za nesprávne v rozpore
so zákonom. Takýmto postupom mi Generálna prokuratúra SR ako orgán štátu, odmietla
poskytnúť právnu ochranu napriek tomu, že som sa jej domáhala zákonom predpísaným
postupom...).
Vecné stanovisko k podaniu sťažovateľky zaujala už okresná prokuratúra v prípise
č. k. Pd 19/08-5 z 26. februára 2008, keď uviedla:
„Z doteraz uvedeného vyplýva, že v čase keď Mesto Banská Bystrica prijalo
uznesenie číslo 549/2006-MsZ, ktorým schválilo a po prijatí predmetného uznesenia
následne odpredalo pozemok vo vlastníctve mesta Banská Bystrica a to parc. č. KN-E 267/4
2
o výmere 13 m, k. ú. S., nebol tento pozemok v katastri nehnuteľností evidovaný ako vodná
plocha so spôsobom využitie pozemku ako vodný tok, ale ako ostatná plocha, pričom tento
údaj bolo potrebné s prihliadnutím na ustanovenie § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a doplnkov považovať za hodnoverný.
Z listín predložených Správou katastra Banská Bystrica vyplýva, že v súčasnosti je
2
pozemok parc. č. KN-E 267/4 o výmere 13 m, k. ú. S. ako vodná plocha so spôsobom
využitia vodný tok evidovaný iba v evidenčnom liste č. 1354 a to ako parcela č. 2423/4,
ktorý má iba informatívny charakter.“
Formálne nedostatky v stanovisku okresnej prokuratúry korigovala krajská
prokuratúra v prípise č. k. Kd 140/08-7 z 30. septembra 2008, v ktorom okrem iného
uviedla:
„Predmetným uznesením Mestské zastupiteľstvo... schválilo odpredaj pozemku parc.
2
č. KN-E 267/4-ostaná plocha o výmere 13 m... Pozemok bol v predmetnom uznesení
špecifikovaný tak, ako bol evidovaný na LV č. 1781 k. ú. S. List vlastníctva v registri C-KN
k pozemku nebol založený a stav na evidenčnom liste – na ktorý poukazujete (t. j. č. 1354)
sa sa neudržiava.
Vzhľadom k vyššie uvedenému nie je dôvod vyčítať Mestskému zastupiteľstvu, keď pri
schvaľovaní odpredaja vychádzalo z údajov na LV č. 1781 k. ú. S. Súčasne poukazujem na
to, že v uznesení je uvedený iba tento pozemok.
Je potrebné dať Vám za pravdu, že v odkladacom liste prokurátorka uviedla
nepresné (nesprávne) údaje o parcelných číslach – čo bolo zrejme spôsobené tým, že vo
Vašom prvom podaní sa prelínali dva podnety – na preskúmanie územného rozhodnutia
a na preskúmanie vyššieuvedeného uznesenia, čo samozrejme nepresnosti odkladacom liste
neospravedlňuje. Predmetom skúmania bolo uznesenie mestského zastupiteľstva, teda
v odkladacom liste nemali byť uvedené iné pozemky. Po právnej stránke však prokurátorka
posúdila zákonnosť uznesenia Mestského zastupiteľstva správne a v rozsahu, na ktorý je
prokurátor oprávnený.
Vzhľadom na Vašu námietku, že predmetom odpredaja bol pozemok, ktorý mal byť
reálne vodným tokom (teda nie ostatnou plochou), poukazujem na ust. § 43 ods. 7 zák. č.
364 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov, podľa ktorého v pochybnostiach o tom, či
ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto a o hranicu koryta, rozhodne orgán
štátnej vodnej správy na základe poznania prírodných podmienok, s prihliadnutím na
brehové čiary susedných úsekov vodného toku.
V uvedenej právnej veci som sa na štátnom orgáne – prokuratúre domáhala právnej
ochrany v súlade so zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, ktorá je orgánom príslušným
na jej poskytnutie. Práva na ochranu pokojného užívania majetku som sa domáhala
v priamej súvislosti s porušením čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky orgánom samosprávy
a fyzickými osobami v rozsahu scudzenia vlastníctva k majetku ktorý nemôžu nadobudnúť
fyzické osoby. Dôsledkom porušenia je právny stav ktorý mi neumožňuje pokojne užívať
vlastný majetok.
Generálna prokuratúra SR ani podriadené zložky prokuratúry SR mi neposkytli
zákonom zabezpečené právo na ochranu majetku, nepreskúmali náležité postup a právne
úkony samosprávy a fyzických osôb a neprijali opatrenia na jeho ochranu a zabezpečenie.
V konečnom dôsledku nenaplnili svojím konaním ani povinnosť dohliadať na dodržiavanie
zákonnosti postupu orgánov verejnej moci a orgánov samosprávy, keď umožnili
nadobudnutie majetku fyzickými osobami, ktoré podľa Ústavy a zákonov SR nie sú
oprávnené takýto majetok nadobudnúť...“
V prípise č. k. VI/Gd 68/09-10 z 26. mája 2009 generálna prokuratúra reagujúc na
opakovaný podnet sťažovateľky z 12. marca 2009 k vecnému problému, ktorý bol
predmetom jej podaní, uviedla:
„Po preskúmaní na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu oznamujem, že
zo strany tunajšej prokuratúry nebol zistený dôvod pre prijatie osobitného prokurátorského
opatrenia a zmenu stanoviska, ktoré Vám bolo oznámené listom Okresnej prokuratúry
v Banskej Bystrici č. Pd 19/08 z 26. 2. 2008 a listom Krajskej prokuratúry v Banskej
Bystrici č. Kd 140/08 z 30. 9. 2008 a súčasne Vás v bližšom odôvodnení odkazujem na ich
obsah, nakoľko sa s nimi stotožňujem.“
Z citovaného vyplýva, že generálna prokuratúra sa s podaním sťažovateľky
z 12. marca 2009 zaoberala spôsobom, ktorý ustanovuje zákon (potvrdzuje to aj obsah spisu
sp. zn. VI/2 Gd 68/09, ktorý si na účel preskúmania opodstatnenosti sťažnosti od generálnej
prokuratúry vyžiadal ústavný súd, pozn.), a po vecnej stránke sa stotožnila s právnymi
názormi, ktoré vo veci sťažovateľky vyslovila okresná prokuratúra a krajská prokuratúra.
Po preskúmaní spisovej dokumentácie ústavný súd dospel k záveru, že právne názory
okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry, o ktoré sa opiera aj generálna prokuratúra, sú
vzhľadom na konkrétne okolnosti veci z ústavného hľadiska udržateľné a akceptovateľné,
a preto podľa jeho názoru nemohlo postupom generálnej prokuratúry pri vybavovaní
podania sťažovateľky z 12. marca 2009 dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny.
Na základe toho ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. októbra 2009