Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 310/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. M. – A., S., zastúpeného advokátom JUDr. N. K., N.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na verejné prerokovanie veci v jeho

prítomnosti podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. L. M. – A. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára

2009 doručená sťažnosť Ing. L. M. – A., S. (ďalej len „sťažovateľ), zastúpeného advokátom

JUDr. N. K., N., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na verejné

prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

„Rozsudkom sp. zn. Okresný súd v Nitre zamietol žalobu

navrhovateľa o zaplatenie 22 068 249,50 Sk a zaviazal navrhovateľa k náhrade trov

konania.

Krajský súd v Nitre sťažnosťou napadnutým rozsudkom odvolaním napadnutý

rozsudok Okresného súdu v Nitre potvrdil.

V rámci odvolacieho konania Krajský súd v Nitre vytýčil na deň 22. 10. 2008,

a v uvedený deň vykonal pojednávanie bez účasti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu,

keď neakceptoval ospravedlnenie právneho zástupcu navrhovateľa, ktoré odročil na deň

5. 11. 2008 za účelom vyhlásenia rozsudku. Na uvedený termín navrhovateľa, a to ani

prostredníctvom jeho právneho zástupcu nepredvolal...

Poukazujem, že na prípadný rozpor konania krajského súdu s zákonom resp.

SR som krajský súd upozornil prípisom doručeným ešte pred vyhlásením rozsudku.

Napriek uvedenému Krajský súd v Nitre rozsudok vyhlásil, navrhovateľa ako účastníka

konania ani jeho právneho zástupcu na pojednávanie nepredvolal.“

Na základe uvedeného sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd rozhodol,

že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené

jeho základné právo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby zrušil rozsudok

krajského súdu sp. zn. z 5. novembra 2008 a priznal mu finančné

zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu trov konania.

K sťažnosti sa vyjadril krajský súd, zastúpený jeho podpredsedom, listom sp. zn.

Spr 107/09 zo 17. februára 2009, v ktorom uviedol:

„Spis bol Krajskému súdu v Nitre predložený dňa 6. 8. 2008, pričom odvolací súd

vo veci nariadil pojednávanie na deň 22. 10. 2008, keď predvolanie na pojednávanie

doručil právnemu zástupcovi navrhovateľa, Mgr. R. U., dňa 26. 9. 2008. Dňa 17. 10. 2008

bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa, ktorého obsahom bolo

vypovedanie plnej moci navrhovateľovi dňom 13. 10. 2008, ktoré navrhovateľ prevzal

taktiež dňa 13. 10. 2008.

Dňa 22. 10. 2008 bolo odvolaciemu súdu predložené ospravedlnenie JUDr. N. K.

spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania, ktoré súdu osobne doručil JUDr. K. o 11

hod. 10 min. V podaní uvádza, že dňa 20. 10. 2008 prevzal zastupovanie navrhovateľa

v predmetnej veci, pričom z klientského spisu, ktorý mu bol predložený dňa 21. 10. 2008

zistil, že konanie trpí vadami, ktoré podľa môžu byť odvolacím dôvodom,

aj keď sa uplatnia až pred odvolacím súdom. Zároveň uviedol, že pojednávania sa nemôže

zúčastniť aj z dôvodu, že od 3. 10. 2008 je objednaný na špeciálne kardiologické vyšetrenie

vo Fakultnej nemocnici Nitra na deň 22. 10. 2008, od výsledkov ktorého závisí posúdenie

jeho zdravotného stavu, pričom uviedol, že potvrdenie predloží dodatočne. Prílohou

podania bolo aj splnomocnenie pre JUDr. K. zo dňa 20. 10. 2008 na zastupovanie

navrhovateľa v konaní pred odvolacím súdom.

Odvolací súd v zápisnici o pojednávaní zo dňa 22. 10. 2008 skonštatoval, že zo spisu

, ktorý sa týka tých istých účastníkov konania vyplýva, že navrhovateľ

3 x zmaril pojednávanie, a preto súd nepovažuje dôvody uvádzané JUDr. K. za dôležité

dôvody na odročenie pojednávania. Súd preto podľa pojednával

v neprítomnosti navrhovateľa. Na záver pojednávania súd prijal uznesenie, ktorým

pojednávanie odročil na deň 5. 11. 2008 o 13.30 hod. za účelom vyhlásenia rozhodnutia.

Na uvedený termín súd účastníkov nepredvolával a v uvedený deň vo veci rozhodol.

Krajský súd v Nitre po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že sťažnosť

sťažovateľa nie je dôvodná, lebo neboli porušené práva sťažovateľa.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených

zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie

a v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie

pred ním.

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že krajský súd v súdnom konaní

vedenom pod sp. zn. neakceptoval ospravedlnenie právneho zástupcu

sťažovateľa a jeho žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na 22. október 2008

a v uvedený deň sa konalo pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu sťažovateľa.

Ústavný súd pri prerokovaní týchto námietok sťažovateľa z hľadiska možného

porušenia jeho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru postupom krajského súdu vychádzal z princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1

. Toto ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného súdu a všeobecných súdov

rozhodujúcich v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom,

že ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade,

ak takúto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Inými slovami, špecifickosť sťažnosti podľa spočíva okrem

iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy

prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd konštatuje, že na prerokovanie námietok sťažovateľa bol pred

právomocou ústavného súdu v prvom rade povolaný všeobecný súd, pretože podaním

dovolania podľa sa sťažovateľ mohol na Najvyššom súde Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) domáhať ochrany svojich práv z dôvodu, že postupom

krajského súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Tento právny

prostriedok (dovolanie) bol sťažovateľovi priamo (bezprostredne) dostupný a ponúkal

mu v okolnostiach daného prípadu rozumnú nádej na úspech – dosiahnutie nápravy

vo vzťahu k ním namietanému postupu krajského súdu. Sťažovateľ však nepreukázal

podanie dovolania na najvyššom súde, ale priamo podal 12. januára 2009 sťažnosť

ústavnému súdu.

Takýto prostriedok teda sťažovateľ nevyužil. Právomoc ústavného súdu je preto

s ohľadom na znenie bezprostredne vo vzťahu k namietanému postupu

krajského súdu vylúčená.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa

sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (obdobne

napr. , , , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2009