Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 327/09
PDF · 126.08 KB
No categories available
III. ÚS 327/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť V. Č., V., zastúpeného advokátom JUDr. M. S., Advokátska
kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice – okolie v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 C 1115/1987 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosť V. Č., ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice
– okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1115/1987 p r i j í m a na ďalšie konanie.
2. Sťažnosť V. Č. vedenú pod sp. zn. III. ÚS 327/09 s p á j a na spoločné konanie
s vecou vedenou pod sp. zn. III. ÚS 283/09, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS
283/09.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. septembra
2009 doručená sťažnosť V. Č., V. (ďalej len „sťažovateľ“, resp. „sťažovateľ v 32. rade“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Košice – okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1115/1987.
Sťažovateľ je právnym nástupcom po nebohom J. Č., ktorý bol v pôvodnom návrhu
označený ako odporca v 12. rade. Konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
začalo pred okresným súdom ešte 27. novembra 1987.
Sťažnosť obsahuje podrobnú chronológiu procesných úkonov konania a vyplýva
z nej, že predmetné konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené. Sťažovateľ podal 27. júla
2009 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú tento listom
č. Spr 2077/09 z 27. augusta 2009 vyhodnotil ako dôvodnú, nakoľko sa jedná o „reštančnú
vec“ . Posledným úkonom vykonaným okresným súdom bolo určenie termínu pojednávania
na 8. október 2009.
Sťažovateľ sa domnieva, že jeho vec týkajúca sa určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti nie je ani skutkovo ani právne zložitá a nevymyká sa bežnej rozhodovacej
činnosti súdov. V sporoch uvedeného charakteru sa používa právna úprava obsiahnutá
v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pričom
interpretácia a aplikácia tejto právnej úpravy je stabilizovaná v rozsiahlej judikatúre
všeobecných súdov. Zdĺhavosť konania nie je preto možné v uvedenom prípade
odôvodňovať zložitosťou veci.
Z hľadiska povahy veci považuje sťažovateľ prejednávanú vec za mimoriadne
citlivú, pretože stav právnej neistoty týkajúci sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
„ovplyvňuje životnú situáciu účastníkov konania predovšetkým aj z toho dôvodu, že ide
o spor medzi rodinnými príslušníkmi a susedmi v rámci jednej dediny.“
Sťažovateľ je presvedčený, že neprimeranú dĺžku konania nemožno pripísať na vrub
jeho správania, ale je to samotný súd, ktorý spôsobil zbytočné prieťahy v konaní.
Ďalej argumentuje, že aj keď bolo vo veci nariadených množstvo pojednávaní
a vykonaných množstvo procesných úkonov, je toto konanie poznačené zbytočnými
prieťahmi v dôsledku neefektívnej činnosti súdu.
V závere sťažovateľ poukazuje na 22 ročnú dĺžku vedeného konania, ktorú považuje
za neprimeranú, a v závere preto navrhuje ústavnému súdu, aby nálezom rozhodol
o vyslovení porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 10 C 1115/1987, prikázal okresnému súdu konať ďalej bez zbytočných prieťahov,
priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 22 000 € a zaviazal okresný súd
k úhrade trov konania sťažovateľa.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde
predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané
zákonom o ústavnom súde (§ 20 a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Keďže nezistil nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach sťažnosti a ani
dôvody na jej odmietnutie, pričom otázku opodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých treba
posúdiť v konaní vo veci samej, prijal sťažnosť na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona
o ústavnom súde (bod 1 výroku).
Zo spisov ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 283/09 a sp. zn. III. ÚS 327/09 vyplýva, že
sťažnosti sťažovateľov vedené pod uvedenými spisovými značkami spolu právne
a skutkovo súvisia.
Podľa ustanovenia § 31a zákona o ústavnom súde, ak tento zákon neustanovuje inak
a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane
ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“).
Podľa ustanovenia § 112 ods. 1 OSP môže ústavný súd v záujme hospodárnosti
konania spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia
alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
Predmet konania o sťažnosti sťažovateľa skutkovo a právne súvisí s vecou vedenou
na ústavnom súde pod sp. zn. III. ÚS 283/09, preto ústavný súd rozhodol o spojení vecí tak,
ako je to uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. októbra 2009