Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 326/09
PDF · 153.03 KB
No categories available
III. ÚS 326/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť MVDr. J. Ch., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. R.
S., D., vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Obvodného pozemkového úradu v Ž. v konaní o navrátenie
vlastníctva k pozemkom vedenom pod sp. zn. ObPÚ 2009/00592 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MVDr. J. Ch. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2009
doručená sťažnosť MVDr. J. Ch., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Obvodného
pozemkového úradu v Ž. (ďalej len „obvodný pozemkový úrad“) v konaní o navrátenie
vlastníctva k pozemkom vedenom pod sp. zn. ObPÚ 2009/00592.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ si na obvodnom pozemkovom úrade uplatnil
30. decembra 2004 reštitučný nárok podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení
vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov. Žiadosť bola na obvodnom pozemkovom úrade zaregistrovaná
pod č.: 2004/03211.
Sťažovateľ zmluvou o postúpení práv z 23. apríla 2009 postúpil všetky svoje práva
a povinnosti vyplývajúce zo žiadosti na svojho vnuka T. B., ktorý ďalej splnomocnil
na zastupovanie v konaní pred obvodným pozemkovým úradom advokáta, ktorý
je aj právnym zástupcom sťažovateľa v tomto konaní pred ústavným súdom. Právny
zástupca podal 18. mája 2009 obvodnému pozemkovému úradu sťažnosť pre nečinnosť.
Obvodný pozemkový úrad listom z 19. mája 2009 T. B. oznámil, že postúpenie práv
neakceptuje a naďalej za účastníka konania považuje sťažovateľa.
Sťažovateľ ďalej v sťažnosti okrem iného uviedol:
„Následne porušovateľ v predmetnej reštitučnej veci vydal prvú výzvu zo dňa
21. 05. 2009, v ktorej vyzval sťažovateľa, aby svoj reštitučný nárok doplnil o chýbajúce
náležitosti a zároveň vydal rozhodnutie č.: ObPÚ 2009/00592-5 zo dňa 21. 05. 2009,
v ktorom rozhodol o prerušení konania na dobu 3 mesiacov za účelom zadováženie
predmetných dokladov, o ktoré žiadosť treba doplniť.
Dňa 01. 06.2009 porušovateľ zároveň rozhodol aj o podanej sťažnosti a to tak,
že sťažnosť podanú JUDr. R. S.– advokátom ako splnomocneným zástupcom T. B. vzhľadom
na neakceptovanie postúpenia práv považuje za neopodstatnenú.
Dňa 15. 06. 2009 podal právny zástupca JUDr. R. S. opätovne sťažnosť na nečinnosť
porušovateľa ako správneho orgánu a na vzniknuté prieťahy v konaní, pričom predložil
porušovateľovi plnomocenstvo zo dňa 29. 04. 2009, v ktorom sťažovateľ splnomocnil
v plnom rozsahu svojho vnuka T. B. s tým, že splnomocnený zástupca môže v rovnakom
rozsahu splnomocniť aj tretie osoby. T. B. ako splnomocnený zástupca plnomocenstvom
zo dňa 30. 04. 2009 splnomocnil na zastupovanie JUDr. R. S. Na túto sťažnosť zo dňa
15. 06. 2009 porušovateľ odpovedal listom zo dňa 01. 07. 2009 tak, že riaditeľka
porušovateľa uviedla, že sťažnosť je čiastočne opodstatnená, avšak vzhľadom na veľké
množstvo uplatnených reštitučných nárokov je problematické dodržiavať zákonom
stanovené lehoty na vybavenie.“
Podľa sťažovateľa obvodný pozemkový úrad tým, že „Odo dňa podania žiadosti,
t. j. dňa 30. 12. 2004 až do dňa vydania Porušovateľ za toto obdobie nevydal vo veci
ŽIADNE rozhodnutie, nevyzval účastníka na doplnenie svojej žiadosti, nevykonal žiadne
úkony...“, svojím postupom v tejto veci porušil ustanovenia § 3 ods. 1 až 3 a § 49 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Sťažovateľ tiež tvrdí, že „Porušovateľ tým, že vo veci počas niekoľkých rokov
bezdôvodne nekonal hrubým spôsobom zasiahol do základného práva sťažovateľa
garantovaného v čl. 48, ods. 2 Ústavy SR a to právo ne prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Tým, že porušovateľ vo veci nekonal a to bezdôvodne, spôsobil tým
vo veci zbytočné prieťahy. Napokon aj spisová značka (ObPÚ 2009/00592-5) je jasným
dôkazom toho, že porušovateľ sa žiadosťou začal riadne zaoberať až v roku 2009!!!
To, že reštitučných nárokov je uplatnených viacero však nie je dôvod na to, aby porušovateľ
vo veci nekonal až takmer 4 a pol roka bez toho, aby čo i len oboznámil sťažovateľa
so stavom vybavovania jeho žiadosti.“.
V závere sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby o jeho sťažnosti ústavný súd takto
rozhodol:
„1. Ústavnej sťažnosti sa vyhovuje.
2. Základné právo sťažovateľa priznané v čl. 48, ods. 2 Ústavy SR bolo porušené
postupom Obvodného pozemkového úradu v Ž., č. konania: ObPÚ 2009/00592-5.
3. Obvodnému pozemkovému úradu prikazuje, aby v konaní vedenom pod č.: ObPÚ
urýchlene konal bez zbytočných prieťahov.
4. Sťažovateľovi MVDr. J. Ch. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- €
(slovom dvadsaťtisíc eur), ktoré mu je Obvodný pozemkový úrad Ž. povinný vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
5. Obvodný pozemkový úrad Ž. je ďalej povinný uhradiť sťažovateľovi MVDr. J. Ch.
trovy právneho zastúpenia podľa § 11, ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.
a to za nasledujúce 2 úkony právnej pomoci za rok 2009 v celkovej výške 292,62,- €
vrátane DPH: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 116,- €,- (+ 19 % DPH)
+ 6,95,- € (+ 19 % DPH) réž. paušál, 2. vypracovanie a podanie ústavnej sťažnosti vo
výške 116,- € (+ 19 % DPH) + 6,95,- € réž. paušál (+ 19 % DPH), ktoré je porušovateľ
povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. R. S. do dvoch mesiacov od právoplatnosti
nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústava podľa už citovaného čl. 127 ods. 1 podmieňuje právomoc ústavného súdu
na konanie o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb zistením, že ochranu
tam uvedeným právam a slobodám neposkytuje iný súd. V opačnom prípade ústavný súd
nemá dostatok právomoci na poskytnutie takejto ochrany a predbežne prerokúvanú sťažnosť
musí odmietnuť (ide o tzv. princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu).
Skutočnosť, že sťažovateľ namieta porušenie označeného základného práva
postupom obvodného pozemkového úradu ako prvostupňového správneho orgánu, privádza
ústavný súd k záveru o nedostatku právomoci na preskúmavanie takého postupu. Ak sa totiž
fyzická osoba alebo právnická osoba domnieva, že orgán verejnej správy nekoná
bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým,
že je v konaní nečinný, môže sa podľa § 250t ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) domáhať na všeobecnom
súde, aby tento vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.
V prípade sťažovateľa teda existoval iný súd oprávnený poskytnúť ochranu jeho
základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov i právu na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote.
Existencia právomoci všeobecného súdu vylučuje právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základnému právu sťažovateľa, preto bolo potrebné predloženú
sťažnosť odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd nezaoberal
nedostatkami formulácie petitu predloženej sťažnosti ani ďalšími požiadavkami
formulovanými sťažovateľom v sťažnostnom návrhu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. októbra 2009