Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 344/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť P. J., P., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., S., vo veci

namietaného porušenia , základného práva

zaručeného v a základného práva zaručeného

v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove

sp. zn. z 24. júna 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. J. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. septembra

2009 doručená sťažnosť P. J., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie čl. 2

ods. 2 (ďalej len „“), základného práva zaručeného

v a základného práva zaručeného v Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 24. júna 2009.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou

Okresnému súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) domáhal, aby okresný súd zaviazal

žalovanú na úhradu žalovanej istiny s príslušenstvom. Uviedol, že na základe zmluvy

o pôžičke uzavretej 22. júla 1998 požičal žalovanej finančnú čiastku 8 600 USD, ktorú

mala vrátiť do 21. júla 2000 v slovenských korunách podľa platného kurzu v deň úhrady

(NBS-stred). Keďže žalovaná predmetnú sumu nevrátila, podal sťažovateľ žalobu.

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. zo 16. februára 2007,

ktorým zaviazal žalovanú na úhradu žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti predmetnému

rozsudku podala žalovaná odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 19. decembra 2007 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Okresný súd vo veci opätovne rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 22. decembra 2008, ktorým zamietol návrh sťažovateľa a nepriznal trovy účastníkom

konania. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol

rozsudkom sp. zn. z 24. júna 2009 tak, že potvrdil rozsudok okresného súdu

a zaviazal sťažovateľa na úhradu trov konania žalovanej.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby

rozhodol, že rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 24. júna 2009 došlo

k porušeniu , porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v

ods. 1 a práva zaručeného v listiny, zrušil rozsudok krajského súdu

sp. zn. z 24. júna 2009 a rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 22. decembra 2008 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie , základného práva

sťažovateľa zaručeného v a základného práva zaručeného v

listiny rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 24. júna 2009.

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť, ktorou sťažovateľ namieta porušenie

označeného článku a označených základných práv rozsudkom krajského súdu

sp. zn. z 24. júna 2009, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 22. decembra 2008, je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Ústavný súd predovšetkým pripomína, že podľa svojej ustálenej judikatúry nemá

zásadne oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil (). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej

ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných

súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi

ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Ústavný súd teda, tak ako to už vyslovil vo viacerých svojich nálezoch, nie je

opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. ), a preto nemôže preskúmavať

rozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ tieto súdy vo svojej činnosti postupujú v súlade

s právami na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenými v siedmom oddiele druhej hlavy

( až ). Z takéhoto pohľadu pristúpil ústavný súd aj k posúdeniu

napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu okrem iného vyplýva:

„Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo

zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne

predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva.

O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť,

alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd

nepovažoval za opodstatnenú. Súd prvého stupňa správne citoval ust. § 657 Občianskeho

zákonníka týkajúce sa zmluvy o pôžičke. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, ktorej

reálnosť spočíva v tom, že vyjadruje odovzdanie predmetu pôžičky. Vznik pôžičky

predpokladá nielen dohodu strán, ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi.

Nevyhnutným predpokladom je zhodná vôľa oboch strán, teda konsenzus. Iba reálnym

odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi vzniká záväzok vrátiť veriteľovi to, čo bolo

poskytnuté a tomu zodpovedá právo veriteľa žiadať od dlžníka vrátenie pôžičky.

Skutočnosť, že nedošlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov, bola v

konaní pred súdom prvého stupňa nesporná. Navyše potvrdená samotnou výpoveďou

žalobcu aj v konaní pred odvolacím súdom (č. 1. 120 spisu).

Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že k odovzdaniu finančných prostriedkov

mohlo dôjsť aj krátkou cestou, tzv. bezhotovostným spôsobom. V danom prípade však táto

skutočnosť preukázaná nebola. Z príjmových dokladov, ktoré predložil dodatočne v konaní

pred súdom prvého stupňa žalobca nepochybne vyplýva, že spoločnosť B. , spol. s r. o. H.,

prijala od žalovanej 300.000,- Sk ako osobný vklad spoločníka, ide o príjmový pokladničný

doklad zo dňa 22. 7. 1998 v spise na č. 1. 175. Predmetný doklad vyhotovil žalobca, ako aj

podpísal žalobca ako príjemca. Týmto listinným dôkazom žalobca nepreukázal fyzické

odovzdanie finančných prostriedkov žalovanej z titulu zmluvy o pôžičke.

V konaní o vrátení pôžičky dôkazné bremeno spočíva na veriteľovi (žalobcovi), ktorý

musí preukázať, že plnenie žalovanej poskytol na základe zmluvy o pôžičke (SouRNS č. 13

-C946, Jehlička/Švestka, Škárová a kol., , komentár C. H. BECK). Táto

skutočnosť však v konaní preukázaná nebola, a preto namietané nesprávne skutkové

zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia nebolo opodstatnené.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v

súlade s ust. (...)“

V citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajský súd zrozumiteľným

a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré odvolaním napadnutý rozsudok

okresného súdu vo vzťahu k sťažovateľovi potvrdil. V každom prípade tento postup

krajského súdu pri odôvodňovaní svojho právneho záveru vo veci sťažovateľa nemožno

považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, teda krajský súd v danom prípade

neporušil označené práva sťažovateľa „nesprávnou a svojvoľnou aplikáciou a výkladom

práva“. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje,

nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto

názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu

svojím vlastným. V konečnom dôsledku však ústavný súd nie je opravným súdom právnych

názorov krajského súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci krajského

súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov

všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by mohol

nahradiť napadnutý právny názor krajského súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný,

zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa

tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel

a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad krajským súdom takéto

nedostatky nevykazuje, a preto bolo potrebné sťažnosť odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2009