Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 363/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť M. B., K., zastúpeného advokátom Mgr. M. B., B., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júna 2009

doručená sťažnosť M. B., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. M. B.,

B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z pripojenej prílohy vyplýva, že „návrh na začatie konania bol

podaný začiatkom roka 2001.

Dňa 07. 10. 2004 súd prvého stupňa vydal v poradí prvý rozsudok.

Dňa 10. 01. 2006 odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie.

Dňa 10. 10. 2006 súd prvého stupňa vydal v poradí druhý rozsudok.

Dňa 31. 05. 2007 odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie.

Dňa 01. 04. 2008 súd prvého stupňa vydal v poradí tretí rozsudok.

Dňa 29. 01. 2009 odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie.

Dňa 21. 04. 2009 sa malo uskutočniť pojednávanie, avšak bolo odročené

z objektívneho dôvodu kolízie pojednávaní právnych zástupcov účastníkov konania.

Dňa 19. 05. 2009 sa malo uskutočniť pojednávanie, avšak bolo odročené z dôvodu

žiadosti navrhovateľa i odporcu.“.

Sťažovateľ namieta, že „súd prvého stupňa v danej veci rozhodol už celkovo trikrát

a celkovo aj trikrát bol jeho rozsudok odvolacím súdom zrušený a vec vrátená na ďalšie

konanie, hoci nejde o skutkovo a ani právne zložitú vec. Podotýkame, že odvolací súd zrušil

rozsudok súdu prvého stupňa vždy pre nepreskúmateľnosť a dvakrát aj preto, že sa súd

prvého stupňa nespravoval právnym názorom odvolacieho súdu.“.

Podľa názoru sťažovateľa „okresný súd... nebol v danom prípade zaťažený žiadnym

náročným alebo rozsiahlym dokazovaním alebo riešením komplikovaných procesných alebo

hmotnoprávnych otázok, čo nasvedčuje tomu, že prieťahy v konaní sú spôsobené

nevysvetliteľným odborným zlyhaním sudcu“. V tejto súvislosti sťažovateľ považuje dĺžku

konania za neprimeranú a tvrdí, že „v konaní došlo k zbytočným prieťahom v dôsledku

nesprávnej činnosti súdu“.

Sťažovateľ uviedol, že v uvedenej veci podal sťažnosť na prieťahy v konaní

predsedovi okresného súdu podaním z 20. mája 2009, ktorý na sťažnosť odpovedal

prípisom z 27. mája 2009.

Podľa názoru sťažovateľa došlo postupom okresného súdu v označenom konaní

k porušeniu jeho základného práva podľa , a preto navrhuje, aby ústavný

súd vydal tento nález:

„1. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. porušil právo

sťažovateľa, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2

SR.

2. Prikazuje sa Okresnému súdu Trnava vo veci sp. zn. konať tak, aby

bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3. Sťažovateľovi sa priznáva peňažná suma vo výške 6.600,- € ako primerané

finančné zadosťučinenie, ktoré je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa návrhy vo

veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže

ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) ochrana základnému právu podľa sa poskytuje v konaní

pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného

práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo

trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu,

ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde). Tento právny názor ústavného súdu akceptuje vo svojej judikatúre aj

Európsky súd pre ľudské práva (pozri napr. rozhodnutie vo veci M. M. proti Slovenskej

republike, sťažnosť č. 16970/09).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do

základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa

v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , ,

).

Z obsahu sťažnosti a jej prílohy vyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu využil možnosť postupu podľa a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“) a podaním z 20. mája 2009 doručeným predsedovi okresného súdu toho

istého dňa podal sťažnosť na prieťahy v označenom konaní. Do uvedeného dátumu

sťažovateľ nepreukázal, že by si základné právo, ktorého porušenie namieta pred ústavným

súdom, chránil iným spôsobom.

Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal

sťažovateľ právo podľa citovaného zákonného ustanovenia zákona o súdoch, sa

v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný právny prostriedok nápravy, ktorý

mal sťažovateľ k dispozícii a ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu ho aj úspešne

využil. Predseda okresného súdu na sťažnosť odpovedal prípisom sp. zn. Spr. 2456/09

z 27. mája 2009, v ktorom po preverení stavu konania vo veci uviedol, že „zákonná

sudkyňa JUDr. H. v súčasnej dobe koná vo veci plynulo. Dôvod, pre ktorý nebolo

uskutočnené pojednávanie dňa 21. 4. 2009, ako aj pojednávanie 19. 5. 2009, určite poznáte,

keďže ste sa na toto pojednávanie ospravedlnili. Podľa vyjadrenia zákonnej sudkyne ste

v písomnom podaní uviedli, že medzi účastníkmi má prísť k mimosúdnej dohode. Vo veci je

ďalší termín pojednávania 16. 6. 2009.“.

Napriek tomu, že predseda okresného súdu v konaní zbytočné prieťahy

nekonštatoval, sťažovateľovi oznámil, že vzhľadom na to, že ide o reštančnú vec, bude ju

pravidelne sledovať až do jej právoplatného skončenia.

Následne po doručení odpovede okresného súdu bola sťažovateľom 10. júna 2009

doručená sťažnosť ústavnému súdu.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu stabilizovanú judikatúru,

podľa ktorej je potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení

na účel nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho prípadnou

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou ().

Po upozornení predsedu okresného súdu na prieťahy v konaní možno z ďalšieho

postupu okresného súdu vyvodiť, že predseda okresného súdu na sťažnosť sťažovateľa

adekvátne reagoval a prijal v primeranej lehote potrebné opatrenia vo veci. Ústavný súd

v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti totiž zistil, že okresný súd vo

veci pojednával 16. júna 2009. Vzhľadom na to, že sťažovateľ na pojednávaní navrhol

vykonať dokazovanie výsluchom ním navrhnutých svedkov, okresný súd pojednávanie

odročil na 17. september 2009. Toto pojednávanie bolo z dôvodu ospravedlnenia obidvoch

účastníkov konania odročené. Z dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania okresný súd

nariadil pojednávanie vo veci na 27. október 2009.

Ústavný súd v súvislosti so svojimi zisteniami konštatuje, že sťažnosť na prieťahy

v konaní adresovaná predsedovi okresného súdu ako účinný prostriedok nápravy

namietaného porušovania práv splnila svoj účel, pretože z procesných úkonov okresného

súdu vykonaných po jej podaní je zrejmé, že okresný súd v namietanom konaní už koná bez

prieťahov, t. j. plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa. Táto skutočnosť

podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach daného prípadu znamená, že v čase

predbežného prerokovania sťažnosti už nedochádza k prieťahom v predmetnom konaní

a z toho dôvodu sťažnosť nie je opodstatnená.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

V nadväznosti na toto rozhodnutie ústavný súd považuje za potrebné poznamenať, že

ak by v ďalšom priebehu napadnutého konania došlo k neodôvodnenej nečinnosti, resp.

neefektívnej činnosti okresného súdu, tak by sa sťažovateľ mohol prostredníctvom sťažnosti

podľa opakovane domáhať ochrany svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Z dôvodu odmietnutia sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2009