Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 376/09
PDF · 103.41 KB
No categories available
IV. ÚS 376/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť R. Č., t. č. vo výkone trestu, ktorou namieta porušenia
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod
sp. zn. 2 To 57/2008, a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. Č. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 6. októbra
2009 doručené podanie R. Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
v súvislosti s postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v odvolacom
konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 57/2008.
Z obsahu podania vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn.
3 T 147/2007 z 25. apríla 2008 bol sťažovateľ oslobodený spod obžaloby za trestný čin
lúpeže podľa § 234 ods. 1 a 2 písm. a) a b) a 3 Trestného zákona účinného do 31. decembra
2005. Prokurátorka Krajskej prokuratúry v T. podala proti rozsudku odvolanie. Krajský súd
vedie odvolacie konanie pod sp. zn. 2 To 57/2008. Sťažovateľ namieta, že krajský súd
dosiaľ nenariadil pojednávanie napriek tomu, že dvakrát písomne požiadal o určenie
termínu. Na tieto žiadosti nedostal žiadnu odpoveď.
Sťažovateľ uviedol, že t. č. sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody za iný
trestný čin, a vzhľadom na to, že označené konanie krajského súdu nebolo právoplatne
skončené, nemôže mu byť udelená ako disciplinárna odmena vychádzka, voľné opustenie
útvaru alebo preradenie do otvoreného oddelenia.
Podľa názoru sťažovateľa dochádza k porušovaniu práva na prejednanie jeho veci
v primeranej lehote, a preto žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho práva a prikázal
vo veci konať.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Hoci podanie sťažovateľa nespĺňa náležitosti podľa § 20 a § 50 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd podľa jeho obsahu usúdil, že zámerom
sťažovateľa bolo podať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či
nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Podľa sťažovateľa dochádza postupom krajského súdu k porušeniu jeho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
V konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nečinnosťou všeobecného súdu považuje ústavný súd za účinný prostriedok
nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý má sťažovateľ k dispozícii pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany
pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z.
o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach (§ 2 ods. 2, § 30
ods. 4, § 52 ods. 1) zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov
a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť (§ 116 a § 118 zákona
o sudcoch).
Zo sťažnosti a zistení ústavného súdu, ktorý si overil tvrdenia sťažovateľa na
krajskom súde, vyplýva, že trestná vec sťažovateľa bola predložená krajskému súdu
13. júna 2008. Od 1. februára 2009 došlo k zmene zákonného sudcu. Krajský súd určil
7. októbra 2009 termín verejného zasadnutia o odvolaní na 12. november 2009.
Sťažovateľ podal krajskému súdu dve podania označené ako sťažnosť pre nečinnosť,
ani jedno však nebolo adresované predsedovi krajského súdu, a preto mu neboli predložené
na vybavenie ako sťažnosti podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch.
Vzhľadom na to, že sťažovateľ má v trestnom konaní obhajcu, a teda je mu dostupná
kvalifikovaná právna pomoc v odvolacom konaní, ústavný súd nepovažuje podania
sťažovateľa, ktoré nespĺňali všetky náležitosti sťažnosti podľa § 62 zákona o súdoch
a ktorými sa domáhal nariadenia pojednávania, za vyčerpanie dostupného právneho
prostriedku na odstránenie namietanej nečinnosti krajského súdu v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde. Z tohto dôvodu je daný dôvod na odmietnutie sťažnosti pre
neprípustnosť.
Pri posudzovaní sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd
vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie tohto základného práva. Ústavný súd už vo svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní
niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 63/05).
Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup
všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť odmietne ako
zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04).
Podľa názoru ústavného súdu, berúc do úvahy povahu odvolacieho konania, jeho
doterajšiu dĺžku v tomto konkrétnom prípade a skutočnosť, že krajský súd už nariadil termín
verejného zasadnutia o odvolaní, nemožno po posúdení všetkých okolností prípadu v tomto
štádiu konania dospieť k záveru, že zistená nečinnosť v postupe krajského súdu má za
následok neprimerané predĺženie odvolacieho konania. Ústavný súd je toho názoru, že
namietaný postup krajského súdu v odvolacom konaní by neumožňoval po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie vysloviť porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy, a preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na to, že ústavný súd zistil dôvody na odmietnutie sťažnosti podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde, nevyzýval už sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho
podania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. októbra 2009