Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 376/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť R. Č., t. č. vo výkone trestu, ktorou namieta porušenia

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod

sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. Č. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 6. októbra

2009 doručené podanie R. Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

v súvislosti s postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v odvolacom

konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu podania vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn.

z 25. apríla 2008 bol sťažovateľ oslobodený spod obžaloby za trestný čin

lúpeže podľa a a a účinného do 31. decembra

2005. Prokurátorka Krajskej prokuratúry v T. podala proti rozsudku odvolanie. Krajský súd

vedie odvolacie konanie pod sp. zn. . Sťažovateľ namieta, že krajský súd

dosiaľ nenariadil pojednávanie napriek tomu, že dvakrát písomne požiadal o určenie

termínu. Na tieto žiadosti nedostal žiadnu odpoveď.

Sťažovateľ uviedol, že t. č. sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody za iný

trestný čin, a vzhľadom na to, že označené konanie krajského súdu nebolo právoplatne

skončené, nemôže mu byť udelená ako disciplinárna odmena vychádzka, voľné opustenie

útvaru alebo preradenie do otvoreného oddelenia.

Podľa názoru sťažovateľa dochádza k porušovaniu práva na prejednanie jeho veci

v primeranej lehote, a preto žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho práva a prikázal

vo veci konať.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Hoci podanie sťažovateľa nespĺňa náležitosti podľa § 20 a § 50 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“), ústavný súd podľa jeho obsahu usúdil, že zámerom

sťažovateľa bolo podať sťažnosť podľa .

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či

nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa sťažovateľa dochádza postupom krajského súdu k porušeniu jeho základného

práva podľa , podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

V konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48

ods. 2 nečinnosťou všeobecného súdu považuje ústavný súd za účinný prostriedok

nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý má sťažovateľ k dispozícii pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany

pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach (§ 2 ods. 2, § 30

ods. 4, § 52 ods. 1) zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov

a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť (§ 116 a § 118 zákona

o sudcoch).

Zo sťažnosti a zistení ústavného súdu, ktorý si overil tvrdenia sťažovateľa na

krajskom súde, vyplýva, že trestná vec sťažovateľa bola predložená krajskému súdu

13. júna 2008. Od 1. februára 2009 došlo k zmene zákonného sudcu. Krajský súd určil

7. októbra 2009 termín verejného zasadnutia o odvolaní na 12. november 2009.

Sťažovateľ podal krajskému súdu dve podania označené ako sťažnosť pre nečinnosť,

ani jedno však nebolo adresované predsedovi krajského súdu, a preto mu neboli predložené

na vybavenie ako sťažnosti podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ má v trestnom konaní obhajcu, a teda je mu dostupná

kvalifikovaná právna pomoc v odvolacom konaní, ústavný súd nepovažuje podania

sťažovateľa, ktoré nespĺňali všetky náležitosti sťažnosti podľa § 62 zákona o súdoch

a ktorými sa domáhal nariadenia pojednávania, za vyčerpanie dostupného právneho

prostriedku na odstránenie namietanej nečinnosti krajského súdu v zmysle § 53 ods. 1

. Z tohto dôvodu je daný dôvod na odmietnutie sťažnosti pre

neprípustnosť.

Pri posudzovaní sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ústavný súd

vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie tohto základného práva. Ústavný súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ ().

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup

všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , sťažnosť odmietne ako

zjavne neopodstatnenú (, , ).

Podľa názoru ústavného súdu, berúc do úvahy povahu odvolacieho konania, jeho

doterajšiu dĺžku v tomto konkrétnom prípade a skutočnosť, že krajský súd už nariadil termín

verejného zasadnutia o odvolaní, nemožno po posúdení všetkých okolností prípadu v tomto

štádiu konania dospieť k záveru, že zistená nečinnosť v postupe krajského súdu má za

následok neprimerané predĺženie odvolacieho konania. Ústavný súd je toho názoru, že

namietaný postup krajského súdu v odvolacom konaní by neumožňoval po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie vysloviť porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48

ods. 2 , a preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

Vzhľadom na to, že ústavný súd zistil dôvody na odmietnutie sťažnosti podľa § 25

ods. 2 , nevyzýval už sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho

podania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009