Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 363/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť M. Š., B., I. S., B., V. K., B., a M. F., B., zastúpených

advokátkou JUDr. Z. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Š., I. S., V. K. a M. F. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2009

doručená sťažnosť M. Š., I. S., V. K. a M. F. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Uzneseniami ústavného súdu č. k. PLs. -6 zo 14. októbra 2009, č. k.

PLs. -6 zo 14. októbra 2009 a č. k. PLs. -8 zo 14. októbra 2009 boli konania

vedené pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. spojené na

spoločné konanie, ktoré sa ďalej vedie pod sp. zn. .

Z obsahu rovnako koncipovaných sťažností vyplynulo, že sťažovatelia sa návrhom

doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 9. februára 2004 ako žalobcovia v 102., 105.,

103. a 104. rade domáhali náhrady škody „za nesprávny úradný postup voči Slovenskej

republike, zast. Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvom financií

Slovenskej republiky a Úradom pre finančný trh“.

Vzhľadom na to, že Okresný súd Banská Bystrica dospel k názoru, že nie je v tejto

veci miestne príslušný, vec bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,

na základe rozhodnutia ktorého bola následne postúpená na prerokovanie a rozhodnutie

okresnému súdu, na ktorom je vedená pod sp. zn. .

Sťažovatelia vo svojich sťažnostiach ďalej okrem iného rovnako uviedli, že

prostredníctvom právnej zástupkyne efektívne spolupracovali „so súdom prvého stupňa. Aj

napriek tomu Okresný súd Bratislava I. nariadil termín pojednávania až na 10. 06. 2009,

teda po vyše piatich rokoch.

Predvolanie na pojednávanie bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľky dňa

21. 05. 2009. Vzhľadom k rozsiahlemu okruhu spoločenstva na strane navrhovateľov bolo

nemožné zabezpečiť ich účasť na pojednávaní v čase od 21. 05. 2009 do 10. 06. 2009.

Taktiež termín začatia konania stanovený na 8.30 hod. bol náročný z hľadiska účasti

sťažovateľa na pojednávaní.

Oznamovacia prax Okresného súdu Bratislava I., vo vzťahu k doručovaniu

predvolania na pojednávame je úplne iná. V iných konaniach vedených týmto súdom je

doručované predvolanie na pojednávanie (pri podstatne menšom okruhu účastníkov)

v predstihu aj niekoľkých mesiacov. V danom prípade boli iba dva týždne, čo objektívne

predurčovalo nemožnosť osobne sa zúčastniť na pojednávaní vo veci samej.

Dňa 11. 05. 2009 bola na Okresný súd Bratislava I. doručená sťažnosť na postup

súdu proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie bez zbytočných prieťahov v konaní

vedenom tunajším súdom pod sp. zn. . V zmysle ust. z. č.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola sťažnosť prešetrená predsedníčkou

okresného súdu a uznaná za dôvodnú.

Vzhľadom na to, že od podania návrhu na začatie konania ubehlo viac ako päť

rokov“, sťažovatelia sú toho názoru, že pri prejednávaní ich nároku „dochádza k zjavným

prieťahom v konaní.“.

Sťažovatelia sa domnievajú, že k porušeniu ich „základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov došlo zavinením samotného Okresného súdu

Bratislava I. a to v tom smere, že nekonal tak, aby nedošlo k zbytočným prieťahom

v konaní“.

Na základe uvedených podstatných skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Nekonaním Okresného súdu Bratislava I. bolo porušené právo M. Š., I. S., V. K.

a M. F. zakotvené v .

2. Okresnému súdu Bratislava I. prikazuje v konaní pod sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov.“

Sťažovatelia ďalej navrhli, aby im ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie

každému z nich v sume po 3 300 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

(), a preto už k namietanému porušovaniu práva

nečinnosťou tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

Z podania sťažovateľov vyplýva, že napadnuté konanie bolo na okresnom súde

skončené vydaním rozsudku 10. júna 2009. Sťažovatelia sa napriek tomu na ústavný súd

obrátili so svojou sťažnosťou až podaním z 2. júla 2009, t. j. v čase, keď porušenie

označeného základného práva na súde, ktorý sťažovatelia označili za účastníka konania, už

netrvalo a konanie o ich sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (mutatis mutandis ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovatelia sa v predmetnej veci

domáhali ochrany svojho základného práva podľa v čase, keď

v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda

bola odstránená ich právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej ústavnej

sťažnosti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd ďalej konštatuje, že využitie

právneho prostriedku nápravy, na uplatnenie ktorého mali sťažovatelia právo podľa zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, t. j. podanie sťažnosti na postup súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov doručenej okresnému súdu 11. mája 2009 (ktorú

predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 2096/09 z 20. mája 2009 uznala za

dôvodnú), sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy,

ktorý mali sťažovatelia k dispozícii a úspešne ho aj využili ešte pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu. Po upozornení predsedníčky okresného súdu na prieťahy možno

z ďalšieho postupu okresného súdu, najmä z toho, že do jedného mesiaca od doručenia

uvedenej sťažnosti bolo vo veci meritórne rozhodnuté, vyvodiť, že predsedníčka okresného

súdu na sťažnosť adekvátne reagovala a prijala v primeranej lehote potrebné opatrenia

na odstránenie prieťahov v konaní. V dôsledku toho došlo aj k odstráneniu negatívneho

stavu zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou okresného súdu, čo podľa názoru ústavného

súdu v okolnostiach daného prípadu znamená, že sťažnosť aj z tohto dôvodu nie je

opodstatnená.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009