Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Pc-8-2018.pdf
PDF · 112.83 KB
Case nature
Area
Subarea
19Pc/8/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Zapletajovou v právnej veci matky: E. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XA, E., štátna občianka SR, zastúpená splnomocnenou advokátskou kanceláriou KUHAJDA, s. r. o. so sídlom Karadžičova 47, 811 07 Bratislava , IČO : 47 232 773 proti domnelému otcovi: G. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, R., štátny občan SR, o návrhu o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu: O.H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec a úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že G. Č., nar. XX.XX.XXXX je biologickým otcom maloletej O. I., nar. XX.XX.XXXX narodenej z matky E. I., nar. XX.XX.XXXX. II. Súd z v e r u j e mal. O. I., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky E. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Otec G. Č., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý platiť na mal. O. I. výživné vo výške 300,00 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
IV. Otec G. Č. je p o v i n n ý zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 21.05.2018 do 13.01.2022 v celkovej sume 13 132,32 eur k rukám matky, ktoré sa otcovi G. Č. p o v o ľ u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,00 eur spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
V. Styk otca G. Č., nar. XX.XX.XXXX s mal. O. I., nar. XX.XX.XXXX sa n e u p r a v u j e.
VI. Súd vo zvyšku návrh zamieta. VII. Otec j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava III súdny poplatok z návrhu na začatie konania o určenie otcovstva vo výške 66,00 eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. VIII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.05.2018 sa matka E. I., (ďalej len „matka“) domáhala, aby súd určil, že G. Č., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „domnelý otec“), je otcom maloletej O. I., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“) a súčasne žiadala, aby súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá maloletú bude zastupovať a spravovať jej majetok, domnelému otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 300 eur splatných vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, styk s domnelým otcom neupravovať a uložiť povinnosť zaplatiť omeškané výživné.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že sa spoznala s domnelým otcom v roku 2009 a následne od roku 2010 s ním žila do augusta 2017 v spoločnej domácnosti. Matka nemala vzťah s iným mužom keď sa jej narodila dcéra O.H.. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiavala matka pohlavný styk iba a výlučne s domnelým otcom. Počas ich spolužitia sa narodilo ešte ďalšie dieťa a to U.M. I., nar. XX.XX.XXXX, pričom G. Č.K. je jej biologickým otcom, pretože došlo k súhlasnému vyhláseniu oboch rodičov. Domnelý otec sa riadne o rodinu staral, účastníci si zadovážili vlastnú nehnuteľnosť vo vlastníctve matky a domnelý otec riadne a pravidelne prispieval na výživu oboch dcér až do svojho odchodu v auguste 2017 na Nový Zéland. Od opustenia spoločnej domácnosti si domnelý otec svoje povinnosti prestal plniť voči obidvom dcéram O. K. U..
3. Na návrh matky podaným na Okresný súd Pezinok dňa 24.10.2017, postúpeným na tunajší súd dňa 05.02.2018 žiadala matka úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na maloletú U. I. nar. XX.XX.XXXX tak, že maloletá Natália bude zverená do jej osobnej starostlivosti, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok , určiť výživné na maloletú v sume 300,00 eur mesačne od 01.08.2017, zročné výživné určiť v mesačných splátkach a styk otca neupravovať. Tunajší súd rozsudkom č.k. 37P/41/2018-49 zo dňa 21.06.2018 upravil práva a povinnosti k mal. U. I., nar. XX.XX.XXXX.
4. Domnelý otec sa k návrhu matky na určenie jeho otcovstva k maloletej vyjadril prostredníctvom e- mailu dňa 08.11.2018 č.l. 31, kedy oznámil svoju adresu na Novom Zélande, následne 05.11.2020. Dňa 11.06.2021 (č.l. 111) domnelý otec opäť e-mailom doručeným súdu uznal otcovstvo k maloletej O. a navrhol súdu, aby určil otcovstvo. Ďalej uviedol, že v súčasnej pandemickej situácii sa nemôže dostaviť na veľvyslanectvo SR za účelom vydania a podpísania čestného prehlásenia s overeným podpisom o tejto skutočnosti. Zároveň uviedol, že s obidvomi dcérami udržuje intenzívny telefonický kontakt. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky znaleckého dokazovania od výsluchu domnelého otca upustil.
5. Súd vykonal úkony potrebné na zistenie skutkového stavu a vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, predloženými listinami: rodným listom maloletej O. I., nar. XX.XX.XXXX, U. I. nar. XX.XX.XXXX, potvrdeniami o príjme matky (č.l. 69 až 85), prehľadom životných nákladov (č.l. 64), Znaleckým posudkom znalca Mgr. Mariána Baldoviča, PhD. z odboru genetiky (analýza DNA) č.29/21 zo dňa 29.11.2021, oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 37P/41/2018, čím vykonal všetky stranami sporu navrhnuté a označené dôkazy a za preukázané mal nasledovné skutočnosti:
6. Z rodného listu maloletej O.H. I., nar. XX.XX.XXXX, ktoré narodenie je zapísané v rodnom liste Matričného úradu Bratislava-Nové Mesto vo zv. 67, ročník 2011, strana 116, por. č. XXXX súd zistil, že sa narodila dňa XX.XX.XXXX, matke E. I. nar. XX.XX.XXXX, pričom otec maloletej nebol v rodnom liste uvedený.
7. Opatrovníčka maloletej na pojednávaní odporučila návrhu v plnom rozsahu vyhovieť. Určiť, že domnelý otec je biologickým otcom maloletej, zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, zastupovať a spravovať majetok maloletú bude matka, nakoľko domnelý otec sa nachádza v zahraničí. Určiť vyživovaciu povinnosť 300,00 eur mesačne od podania návrhu s tým, že splátky zameškaného výživného za obdobie od 21.05.2018 do 13.01.2022 určiť vo výške 13 132,32 eur a povoliť ich splácanie v 50,00 eur splátkach popri bežnom výživnom až do zaplatenia. Opatrovník ďalej uviedol, že vykonali šetrenie v rodine matky. Maloletá spolu so svojou sestrou U. považujú domnelého otca za svojho otca, komunikujú s nim prostredníctvom mobilných sietí. Prajú si, aby sa otec vrátil. Otec si voči mladšej dcére vyživovaciu povinnosť plní. Prostredníctvom svojej matky poskytuje obom dcéram darčeky. Maloletá navštevuje 3. ročník Základnej školy L. X, R., kde chodí aj jej mladší súrodenec U. od 01.11.2021. Podľa vyjadrenia matky domnelý otec so zmenou školy súhlasil. Podľa vyjadrení matky dosahuje dobré študijné výsledky. Obidve maloleté dcéry O. K. U. sú spolužiačky v jednej triede čo vyplýva aj na doporučenie ošetrujúceho lekára. Vzhľadom k tomu, že domnelý otec žije na Novom Zélande žiadala, aby súd styk neupravoval.
8. Maloletá O. sa narodila z mimomanželského vzťahu účastníkov konania, ktorá doposiaľ nemá uvedeného otca vo svojom rodnom liste. Otcovstvo k maloletej nebolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov na matrike. Rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2017. Matke sa narodila aj maloletá U.M. I., nar. XX.XX.XXXX, pričom otcovstvo k maloletej bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na matrike a otcom je domnelý otec. Tunajší súd rozsudkom pod sp. zn. 37P/41/2018-49 zo dňa 21.06.2018 upravil práva a povinnosti k mal. U.M. I., nar. XX.XX.XXXX. O obe maloleté deti sa stará matka, otec na výživu maloletej neprispieva. Odkedy otec opustil spoločnú domácnosť, dvakrát telefonicky kontaktoval maloleté deti.
9. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 37P/41/2018-49 ako aj z rozpisu nákladov (č.l. 64) matka maloletej je slobodná, okrem týchto dvoch maloletých detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Matka pracuje v DELL, s.r.o. od r. 2015 s priemerným mesačným netto príjmom 1 900,00 eur, poberá aj rodinné prídavky na dve maloleté deti v sume 47,00 eur a 35,00 eur. Z potvrdenia o podaní daňového priznania matkou za rok 2016 súd zistil, že základ dane u nej predstavoval 26 308,83 eur, daň na úhradu bola 444, 69 eur. Matka je výlučnou vlastníčkou 4 - izbového rodinného domu od novembra 2014, za ktorý zaplatila 350 000 eur a platí hypotéku , ktorú si vzala vo výške 310 000 eur, mesačne v sume 1 300,00 eur, ako sama uviedla nevyhnutné mesačné výdavky sú: 220,00 eur, je v tom strava cca 150,00 eur mesačne, oblečenie 70,00 eur mesačne, poplatok za plyn 182,00 eur a elektrinu 66,00 eur mesačne, alikvotná časť hypotéky 400,00 eur mesačne, priemerné mesačné výdavky má matka 650,00 eur.
10. Zo znaleckého posudku znalca Mgr. Mariána Baldoviča, PhD. z odboru genetiky (analýza DNA) č.29/21 zo dňa 29.11.2021 predloženého matkou súd zistil, že bol vykonaný odber a fyzickým podkladom na vypracovanie posudku boli biologické vzorky (výtery buniek ústnej dutiny) odobraté maloletej, matky maloletej, otca a matky domnelého otca a to Ľ. Č., nar. XX.XX.XXXX a B. Č., nar. XX.XX.XXXX. Podľa bodu III. Záver posudku znalec uviedol, že metódou založenou na analýze genetického materiálu (DNA) zúčastnených osôb stanovil hodnotu pravdepodobnosti otcovstva označeného muža G. Č., nar. XX.XX.XXXX, voči maloletej O. I., nar. XX.XX.XXXX. Keďže pravdepodobnosť otcovstva je vyššia ako 99% a index otcovstva vyšší ako 1 000, je treba pokladať otcovstvo označeného muža G. Č., nar. XX.XX.XXXX, voči vyšetrenému dieťaťu za „prakticky dokázané“ s vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou, za predpokladu, že nie je možné uvažovať o inom synovi rodičov označeného muža ako otcovi testovaného dieťaťa, čo sa nerozlišuje medzi rôznymi synmi starých rodičov. Táto skutočnosť však z vykonaného dokazovania nevyplynula.
11. Z obsahu spisu sp. zn. 37P/41/2018 mal súd za preukázané, že matka v tomto konaní uviedla, že do roku 2014 otec pracoval na Slovensku, neskôr v Českej republike, vyštudoval strednú elektrotechnickú školu, venoval sa počítačom. V čase, keď žili s otcom v spoločnej domácnosti jej domnelý otec prispieval mesačne sumou 500,00 eur a mimoriadne doniesol domov aj 3 000,00 eur, matke uviedol, že má v Dúbravke 1 izbový byt. Z písomnej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec zo dňa 09.05.2018 súd zistil, že boli prešetrené pomery v rodine maloletých detí a bolo zistené, že maloleté deti majú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie všestranného psychického, fyzického a sociálneho vývinu, obe maloleté deti navštevovali v tom čase materskú školu. Od odchodu domnelého otca zo spoločnej domácnosti výchovu maloletých detí zabezpečuje matka. Z potvrdenia o príjme z DELL, s.r.o. Bratislava, súd zistil, že matka je zamestnaná od 01.03.2016.
12. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
13. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
14. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
15. V zmysle zákonnej úpravy návrhu na určenie otcovstva možno vyhovieť, ak sa v konaní preukáže, že v rozhodujúcom období došlo medzi matkou a domnelým otcom k súloži a neexistujú závažné okolnosti, ktoré by otcovstvo vylučovali. Skutkovým základom domnienky podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine je
preto vykonanie súlože medzi označeným mužom a matkou dieťaťa v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 dní a viac ako 300 dní. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, pokiaľ ide o túto spornú skutočnosť, zaťažuje v konaní o určení otcovstva navrhovateľa, t.j. v tomto prípade matku a naopak účastníka, proti ktorému návrhu smeruje, zaťažuje povinnosť preukázať, že k súloži v tomto rozhodnom čase nedošlo, resp. pokiaľ aj došlo, existujú také závažné okolnosti, ktoré otcovstvo vylučujú. Potom v prípade, ak sa súlož medzi matkou a domnelým otcom nepreukáže, súd návrh na určenie otcovstva zamietne. V opačnom prípade ak sa, či už prostredníctvom dôkazov alebo na základe zhodných tvrdení účastníkov konania, o pravdivosti ktorých nemá súd pochybnosti, preukáže, že v rozhodnom čase prišlo k súloži, môže domnienku otcovstva podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, vyvrátiť len preukázanie závažnej okolnosti vylučujúcej otcovstvo a odôvodňujúcej záver, že muž, ktorý s matkou v rozhodnom čase súložil, nemôže byť biologickým otcom dieťaťa (napr. preukázanie, že žena už v čase súlože bola tehotná alebo že muž je neplodný,...). Tvrdenie o tom, že súlož nebola dokončená alebo že bol použitý prezervatív takouto závažnou okolnosťou vylučujúcou otcovstvo nie je a rovnako ani preukázanie skutočnosti, že matka mala pohlavné styky v rozhodnom čase aj s inými mužmi, ktorá domnienku otcovstva podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine nevylučuje, iba spochybňuje. Vzhľadom na to, že konanie o určenie otcovstva je v zmysle § 35 a 36 Civilného mimosporového poriadku konaním mimosporovým, ovládaným zásadou oficiality, je súd povinný zistiť skutočný stav veci a za tým účelom vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania.
16. V prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu mal súd predovšetkým znaleckým dokazovaním preukázané za nesporné, domnelým otcom je G. Č., nar. XX.XX.XXXX, čo bolo v ďalšom preukázané zhodnou výpoveďou matky maloletej potvrdenou emailovou správou domnelého otca na č.l. 111 súdneho spisu. Vzhľadom na zistený skutkový stav z vykonaného dokazovania, mal súd za preukázané, že došlo k intímnym stykom medzi domnelým otcom a matkou maloletej v období v rozhodujúcom období podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine pre počatie dieťaťa, tzn. v dobe, od ktorej neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní. Nebolo sporným, nakoľko domnelý otec túto skutočnosť nevyvrátil, že v tomto čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 dní a viac ako 300 dní, mala matka pohlavný styk iba s domnelým otcom.
17. Súd preto s ohľadom na uvedené skutočnosti, určil podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, že G. Č.A., nar. XX.XX.XXXX je biologickým otcom maloletej O. I., nar. XX.XX.XXXX narodenej z matky E. I., nar. XX.XX.XXXX.
18. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
19. Podľa § 111 písm. b) a c) Civilného mimosporového poriadku, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého.
20. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
21. Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
22. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
23. Podľa § 62 ods. 1 Zákon o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
24. Podľa § 62 ods. 2 Zákon o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
25. Podľa § 62 ods. 3 Zákon o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
26. Podľa § 62 ods. 4 Zákon o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
27. Podľa § 62 ods. 5 Zákon o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
28. Podľa § 62 ods. 6 Zákon o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
29. Podľa § 65 ods. 1 Zákon o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
30. Podľa § 75 ods. 1 Zákon o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
31. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 32. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
33. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
34. Konanie o určenie otcovstva je ex lege spojené s konaním o úprave výkonu rodičovských práv a povinností podľa § 111 písm. b) Civilného mimosporového poriadku a o výžive maloletého podľa § 111 písm. c) Civilného mimosporového poriadku.
35. Právna úprava úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vychádza zo zásady, že autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením, a to pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, resp. ak uzavretá dohoda nie je v záujme maloletého dieťaťa. Dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná, pričom pri jej schvaľovaní sa súd spravuje tými istými zásadami, ako keby sám rozhodoval o ich úprave. V prejednávanej veci však k uzavretiu dohody vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci a to, že otec pre svoj dlhodobý pobyt v zahraničí túto nenavrhol, súd svojim autoritatívnym spôsobom práva a povinností rodičov k maloletej upravil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
36. Jednou z podmienok na rozhodovanie súdu podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. je skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. V takom prípade súd určí, ktorému z rodičom zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať majetok, prípade schváli ich dohodu
o určení, ktorému z rodičov sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto bude ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
37. V konkrétnom prípade nebolo sporné, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a preto bola naplnená podmienka stanovená § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., na základe čoho sa rodičia maloletého dieťaťa mohli kedykoľvek dohodnúť o úprave rodičovských práv a povinností, tzn. ktorému z rodičov bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. S poukazom na vyššie uvedené súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá má vytvorené dobré podmienky na výchovu maloletého dieťaťa oproti otcovi, ktorý nemá vlastné bývanie a toho času sa nachádza v zahraničí.
38. Sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu dieťaťa je súčasťou rodičovských povinností (§ 28 ods.1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z.z.). Vzniká narodením dieťaťa (resp. právoplatnosťou rozhodnutia o určení otcovstva) a zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo mimo manželstva. Tento záväzok rodičov nie je solidárny, čo znamená, že pri nedostatku schopností a možností na strane jedného z rodičov, sa povinnosť presúva v potrebnom rozsahu na druhého rodiča. Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet, ale musí sa vychádzať z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov, pričom na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov. Výživné by však nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča alebo k snahe vyhnúť sa plneniu tejto povinnosti. V konaní o určení výživného je potrebné zisťovať výdavky, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné, výdavky spojené s bývaním, stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami a výdavkami na výkon povolenia a pod.. Zároveň však platí, že na zadlženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so obstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, nemôže súd prihliadať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisia od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania a podobne. Ide o fyzickú a duševnú vyspelosť patriacu konkrétnemu dieťaťu a preto nemožno potreby dieťaťa generalizovať.
39. Ako už bolo uvedené, ak rodičia spolu nežijú, čo je daný prípad, musí súd rozhodnúť aj o sústavnej a dôslednej starostlivosti rodičov o výživu dieťaťa, alebo schváliť v tomto smere dohodu rodičov. Súd pri rozhodovaní o výživnom posudzuje možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov vo vzťahu k potrebám dieťaťa.
40. Z vykonaného dokazovania má súd za nesporne preukázané, že G. Č. je biologickým otcom mal. O. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa narodila navrhovateľke. Taktiež poukazuje na to, že rodičia majú spolu i ďalšie dieťa a to mal. U. I. nar. XX.XX.XXXX, ku ktorej otcovstvo bolo uznané súhlasným vyhlásením rodičov na matrike. Pokiaľ ide o výšku výživného, má súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca, opak otcom predložený v konaní nebol, aby platil takto stanovené výživné, ktoré pri veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu sčasti pokryje náklady na jeho výživu. Súd zároveň zaviazal otca v zmysle § 77 Zákona o rodine k zaplateniu zameškaného výživného za obdobie od 21.05.2018 do 13.01.2022 v celkovej sume 13 132,32 eur k rukám matky, ktoré sa otcovi povoľuje splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,00 eur spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. 41. O úprave styku rodičov k mal. dieťaťu súd rozhodol tak, že tento styk neupravoval a to najmä preto, že otec bol v konaní pasívny a nevyjadroval sa takmer k žiadnej časti jeho predmetu, dlhodobo sa zdržuje v zahraničí na Novom Zélande, preto súd nemá vedomosť o tom, či má alebo nemá záujem sa s mal. dieťaťom stýkať a je na otcovi, aby prípadne toto svoje právo uplatnil a naplnil po dohode s matkou dieťaťa. 42. Pokiaľ ide o už zročné výživné ( jednak za obdobie od podania návrhu na súd a jednak za obdobie 3 rokov spätne pred jeho podaním - tu súd poukazuje na § 77 ods. 1 Zákona o rodine ), ktoré predstavuje za dobu od podania návrhu na súd teda za obdobie od 21.05.2018 do 13.01.2022 v celkovej sume 13 132,32 eur súd povolil otcovi jeho splácanie po 50,00 eur mesačne spolu s bežným výživným, nakoľko má súd za to, že nie je v jeho možnostiach, aby uhradil zročné výživné naraz, pričom takáto suma (spolu 350,00 eur) mesačne neohrozí povinného existenčne. 43. Súd potom na záver uzatvára, že nakoľko medzi matkou a domnelým otcom maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, neprišlo k dohode o výške výživného a o úprave rodičovských práv a povinností, súd
upravil rozsah vyživovacej povinnosti otca v zmysle citovaných ustanovení zákona s prihliadnutím na schopnosti, možnosti, osobné a majetkové pomery domnelého otca a matky a aj jej osobnú starostlivosť o maloletú, tak, aby to bolo v záujme maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho vek a odôvodnené potreby a aby sa maloleté dieťa podieľalo na životnej úrovni svojich rodičov. Súd tiež upravil výkon rodičovských práv a povinností v zmysle návrhu kolízneho opatrovníka maloletej a rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho zároveň bude zastupovať a spravovať jeho majetok, pričom vychádzal z doterajšieho výchovného prostredia dieťaťa, kedy sa o maloleté dieťa starala výlučne matka, pričom v konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti a dôvody, pre ktoré by sa doterajšie výchovné prostredie malo zmeniť a otec neprejavil o takúto zmenu ani záujem. Súd zároveň rozhodoval o zročnom výživnom za obdobie troch rokov pred podaním návrhu na súd nakoľko dieťa je maloleté pričom umožnil otcovi toto splácať v mesačných splátkach popri bežnom výživnom.
44. V prípade podstatnej zmeny pomerov v potrebách dieťaťa alebo príjmoch rodičov, môže súd aj bez návrhu rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo schválenú dohodu o výkone rodičovských práv a povinnosti, resp. rozhodnutie o určení výživného alebo dohodu o výživnom, zmeniť.
45. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
46. V mimosporových konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom platí zásada, že žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli (§ 49 Civilného mimosporového poriadku v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku). Každý z účastníkov si sám znáša trovy, ktoré mu v konaní vznikli a preto súd podľa § 52 CMP o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania, nemá nárok na náhradu trov konania.
47. Podľa Položky 9 z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, z návrhu na začatie konania vo veciach určenia rodičovstva sa platí súdny poplatok vo výške 66 eur, ktorý je povinný zaplatiť otec.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.