Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 325/09
PDF · 112.63 KB
No categories available
IV. ÚS 325/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2009
vo veci sťažnosti obchodnej spoločnosti H., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. J., B.,
ktorou namieta porušenia svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obdo 20/2008 z 31. marca
2009, takto
rozhodol:
1. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 325/09-11 z 25. septembra
2009 z r u š u j e .
2. Konanie o sťažnosti obchodnej spoločnosti H., a. s., z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2009
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti H., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej
advokátom JUDr. J. J., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o hospodárskych,
sociálnych a kultúrnych právach rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5 Obdo 20/2008 z 31. marca 2009.
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a rozhodol o nej
uznesením č. k. IV. ÚS 325/09-11 z 25. septembra 2009.
Sťažovateľka doručila 20. októbra 2009 ústavnému súdu podanie označené ako
„Späťvzatie sťažnosti proti porušovaniu základných práv a slobôd vyplývajúcich z Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj medzinárodných zmlúv podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej
republiky“, v ktorom okrem iného uviedla: „Keďže medzi sporovými stranami... došlo
k mimosúdnemu ukončeniu veci, sťažovateľ berie svoju sťažnosť v celom rozsahu späť bez
uplatnenia nároku na náhradu trov konania a navrhuje, aby Ústavný súd... konanie
zastavil.“
II.
Podľa § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak sťažovateľ vezme svoju
sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne,
že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému
rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom
porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) alebo Trestného poriadku.
Podľa § 208 OSP ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd
prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o
pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak
späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
Podanie sťažovateľky, ktorým žiadala o späťvzatie sťažnosti, bolo ústavnému súdu
doručené v čase, keď už síce o nej pri predbežnom prerokovaní rozhodol uznesením
č. k. IV. ÚS 325/09-11 z 25. septembra 2009, ale ešte pred doručením tohto uznesenia
účastníkom konania, t. j. pred nadobudnutím jeho právoplatnosti.
Za týchto okolností podľa názoru ústavného súdu nič nebránilo tomu, aby
rozhodoval podľa § 54 zákona o ústavnom súde o späťvzatí sťažnosti. Súčasne sa ale
ústavný súd musel vysporiadať s existenciou uznesenia č. k. IV. ÚS 325/09-11
z 25. septembra 2009. Vychádzal pritom z toho, že predpokladom zastavenia konania, t. j.
vyhovenia žiadosti sťažovateľky o späťvzatie sťažnosti, je zrušenie označeného uznesenia.
Zákon o ústavnom súde neustanovuje postup v prípadoch, ak sťažovateľ vezme
sťažnosť späť potom, keď ústavný súd o nej už rozhodol, ale jeho rozhodnutie ešte
nenadobudlo právoplatnosť. Na takýto prípad však možno podľa názoru ústavného súdu
uplatniť postup podľa § 31a zákona o ústavnom súde, ktorý umožňuje na konanie pred
ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, keďže povaha veci
to nevylučuje. V danom prípade prichádza do úvahy primerané uplatnenie § 208 OSP. Len
„primeranosť“ uplatnenia § 208 OSP spočíva v týchto prípadoch jednak v tom, že konanie
pred ústavným súdom je na rozdiel od konania pred všeobecnými súdmi jednostupňové,
ako aj v tom, že s druhým účastníkom konania ústavný súd spravidla reálne začne konať až
po predbežnom prerokovaní návrhu. Z toho vyplýva, že žiadať o súhlas druhého účastníka
konania so späťvzatím návrhu je nadbytočné, keďže o podaní návrhu na začatie konania
pred ústavným súdom v tomto štádiu konania spravidla nie je ani informovaný.
Keďže v danom prípade nešlo podľa názoru ústavného súdu o sťažnosť, ktorá
smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom
porušuje základné práva alebo slobody sťažovateľky (§ 54 zákona o ústavnom súde),
a neexistovali ani iné relevantné prekážky brániace ústavnému súdu vyhovieť návrhu
sťažovateľky, ústavný súd rozhodol podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 208
OSP najprv o zrušení svojho uznesenia č. k. IV. ÚS 325/09-11 z 25. septembra 2009 (bod 1
výrokovej časti tohto uznesenia) a následne podľa § 54 zákona o ústavnom súde rozhodol
o zastavení konania o sťažnosti sťažovateľky (bod 2 výrokovej časti tohto uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. októbra 2009