Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 384/09
PDF · 181.57 KB
No categories available
IV. ÚS 384/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 4/2007 a jeho uznesením z 9.
júna 2008, a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna 2009
doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 4/2007 a jeho uznesením z 9. júna 2008 (ďalej len
„napadnuté uznesenie“).
Sťažovateľ okrem iného uviedol, že „zákonná sudkyňa JUDr. Z. Z., ktorá porušuje
základné práva systematicky pod ochranou Ústavného súdu. Ide o čl. 48 ods. 2 – povinnosť
konať bez zbytočných prieťahov, keď sudkyňa zadržiavala odvolanie od dňa 10. 07. 2008
až do dňa 18. 05. 2009, hoci zákon jej prikazuje odvolanie postúpiť odvolaciemu súdu
do 10-dní, ona tak vykonala po 10-mesiacoch.
Porušila aj čl. 6 ods. 1 – právo na spravodlivé súdne konanie, keď neoslobodila
sťažovateľa od poplatkov v konaní 18 C 4/2007, hoci je povinná sťažovateľa od poplatkov
oslobodiť zo zákona, úmyselne rozhodovala protizákonne, len aby zabezpečila ďalšie
prieťahy v konaní.
Sudkyňa Z. Z. evidentne nie je schopná pre výkon súdnictva, pretože nielen v tomto
konaní, ale aj v konaní 18 C/96/2003, keď úmyselne spôsobuje škodu vo výške nad
1,000.000 Eur a odmieta rešpektovať rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
čl. 57678/00 zo dňa 27. 06. 2006 a rozhodnutie generálneho prokurátora JUDr. D. T.
XV/2 Ot 61/08-17 zo dňa 25. 08. 2008!
Sťažovateľ žiada o ustanovenie advokáta na konanie pred Ústavným súdom
z dôvodov: nemá väčší príjem ako 1.4 násobok životného minima, nemá žiaden príjem
od mája 2006, kedy mu boli odňaté dávky v núdzi protizákonným spôsobom preto, že dostal
satisfakciu od Európskeho súdu 10.300 Eur v roku 2006.“.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:
„II.A. Okresný súd v Trnave v konaní 18 C/4/2007 porušuje základné práva D. B.
garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 medzinárodného
dohovoru.
II.B. Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 100.000 Eur
(pre opakované delikty) a trovy konania advokátovi a sťažovateľovi v lehote 15 dní od dňa
doručenia Nálezu Ústavného súdu.
II.C. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie 18C/4/2007-131 zo dňa
09. 06. 2008 a oslobodzuje D. B. od súdnych poplatkov navždy a do smrti, ak sa mu
nezmenia zárobkové pomery.
II.D. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu v Trnave konať
bez ďalších zbytočných prieťahov a justičných obštrukcií, prikazuje vec ukončiť v lehote
6-mesiacov. Inak môže D. B. bez ďalšieho pojednávania žiadať ďalších 100.000 Eur, ktoré
mu musí Okresný súd v Trnave zaplatiť na jeho žiadosť po uplynutí 6-mesiacov, po uplynutí
lehoty určenej na ukončenie veci na Okresnom súde Ústavným súdom Slovenskej
republiky.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti
sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo
dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu
a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby
tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia
alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05,
1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 18 C 4/2007
Sťažovateľ uviedol, že k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
v napadnutom konaní podľa jeho názoru konkrétne došlo v súvislosti s tým, že „sudkyňa
zadržiavala odvolanie od 10. 07. 2008 až do dňa 18. 05. 2009, hoci zákon jej prikazuje
odvolanie postúpiť odvolaciemu súdu do 10-dní, ona tak vykonala po 10-mesiacoch“.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 37/02, III. ÚS 109/03)
sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje
v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie
základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom)
ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo
dochádzať k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne
ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd z predkladacej správy priloženej k sťažnosti zistil, že napadnuté
uznesenie okresného súdu z 9. júna 2008 spolu s odvolaním sťažovateľa bolo Krajskému
súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) predložené 20. mája 2009, z čoho vyplýva, že
okresný súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 29. júna 2009, už nemohol
žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy
v ňom. Na základe uvedeného ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) dospel k záveru, že sťažnosť podaná proti postupu okresného
súdu, tak ako je vymedzený v sťažnosti, je v tejto časti zjavne neopodstatnená, a preto ju
ústavný súd v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z uvedeného dôvodu odmietol.
2. K návrhu na zrušenie uznesenia okresného súdu sp. zn. 18 C 4/2007 z 9. júna
2008
Sťažovateľ sa v petite sťažnosti okrem iného domáha aj zrušenia uznesenia
okresného súdu z 9. júna 2008, ktorým nebolo vyhovené jeho žiadosti o oslobodenie
od súdnych poplatkov.
Ústavný súd už v súvislosti s posúdením námietky sťažovateľa o porušení jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy na inom mieste tohto uznesenia uviedol, že spis
okresného súdu sp. zn. 18 C 4/2007 bol spolu s odvolaním sťažovateľa doručeným 10. júla
2008 predložený krajskému súdu na rozhodnutie 20. mája 2009.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich
sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda
nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že
ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ
môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy pred
iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej
prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).
Vzhľadom na to, že sťažovateľ sa domáhal zrušenia uznesenia okresného súdu
z 9. júna 2008 sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. júna 2009, teda v čase, keď jeho
odvolanie proti napadnutému uzneseniu bolo spolu so spisom okresného súdu sp. zn.
18 C 4/2007 predložené na rozhodnutie krajskému súdu (20. máj 2009), ktorý o odvolaní
sťažovateľa bude rozhodovať, ústavný súd dospel k záveru, že túto časť sťažnosti je
potrebné v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť pre nedostatok
právomoci ústavného súdu.
Ústavný súd napokon poznamenáva, že postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 18 C 4/2007, a to v období od 12. januára 2007 do 1. apríla 2008, sa už zaoberal
a uznesením sp. zn. I. ÚS 123/08 z 10. apríla 2008 sťažnosť sťažovateľa pre jej zjavnú
neopodstatnenosť a neprípustnosť odmietol.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa
vrátane žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. októbra 2009