Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 384/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 9.

júna 2008, a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna 2009

doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 9. júna 2008 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľ okrem iného uviedol, že „zákonná sudkyňa JUDr. Z. Z., ktorá porušuje

základné práva systematicky pod ochranou Ústavného súdu. Ide o čl. 48 ods. 2 – povinnosť

konať bez zbytočných prieťahov, keď sudkyňa zadržiavala odvolanie od dňa 10. 07. 2008

až do dňa 18. 05. 2009, hoci zákon jej prikazuje odvolanie postúpiť odvolaciemu súdu

do 10-dní, ona tak vykonala po 10-mesiacoch.

Porušila aj čl. 6 ods. 1 – právo na spravodlivé súdne konanie, keď neoslobodila

sťažovateľa od poplatkov v konaní , hoci je povinná sťažovateľa od poplatkov

oslobodiť zo zákona, úmyselne rozhodovala protizákonne, len aby zabezpečila ďalšie

prieťahy v konaní.

Sudkyňa Z. Z. evidentne nie je schopná pre výkon súdnictva, pretože nielen v tomto

konaní, ale aj v konaní , keď úmyselne spôsobuje škodu vo výške nad

1,000.000 Eur a odmieta rešpektovať rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

čl. 57678/00 zo dňa 27. 06. 2006 a rozhodnutie generálneho prokurátora JUDr. D. T.

XV/2 Ot 61/08-17 zo dňa 25. 08. 2008!

Sťažovateľ žiada o ustanovenie advokáta na konanie pred Ústavným súdom

z dôvodov: nemá väčší príjem ako 1.4 násobok životného minima, nemá žiaden príjem

od mája 2006, kedy mu boli odňaté dávky v núdzi protizákonným spôsobom preto, že dostal

satisfakciu od Európskeho súdu 10.300 Eur v roku 2006.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„II.A. Okresný súd v Trnave v konaní porušuje základné práva D. B.

garantované a medzinárodného

dohovoru.

II.B. Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 100.000 Eur

(pre opakované delikty) a trovy konania advokátovi a sťažovateľovi v lehote 15 dní od dňa

doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II.C. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie -131 zo dňa

09. 06. 2008 a oslobodzuje D. B. od súdnych poplatkov navždy a do smrti, ak sa mu

nezmenia zárobkové pomery.

II.D. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu v Trnave konať

bez ďalších zbytočných prieťahov a justičných obštrukcií, prikazuje vec ukončiť v lehote

6-mesiacov. Inak môže D. B. bez ďalšieho pojednávania žiadať ďalších 100.000 Eur, ktoré

mu musí Okresný súd v Trnave zaplatiť na jeho žiadosť po uplynutí 6-mesiacov, po uplynutí

lehoty určenej na ukončenie veci na Okresnom súde Ústavným súdom Slovenskej

republiky.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

, ).

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn.

Sťažovateľ uviedol, že k porušeniu jeho základného práva podľa

v napadnutom konaní podľa jeho názoru konkrétne došlo v súvislosti s tým, že „sudkyňa

zadržiavala odvolanie od 10. 07. 2008 až do dňa 18. 05. 2009, hoci zákon jej prikazuje

odvolanie postúpiť odvolaciemu súdu do 10-dní, ona tak vykonala po 10-mesiacoch“.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. , )

sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa poskytuje

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie

základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom)

ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo

dochádzať k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne

ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Ústavný súd z predkladacej správy priloženej k sťažnosti zistil, že napadnuté

uznesenie okresného súdu z 9. júna 2008 spolu s odvolaním sťažovateľa bolo Krajskému

súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) predložené 20. mája 2009, z čoho vyplýva, že

okresný súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 29. júna 2009, už nemohol

žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy

v ňom. Na základe uvedeného ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (rovnako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) dospel k záveru, že sťažnosť podaná proti postupu okresného

súdu, tak ako je vymedzený v sťažnosti, je v tejto časti zjavne neopodstatnená, a preto ju

ústavný súd v súlade s z uvedeného dôvodu odmietol.

2. K návrhu na zrušenie uznesenia okresného súdu sp. zn. z 9. júna

2008

Sťažovateľ sa v petite sťažnosti okrem iného domáha aj zrušenia uznesenia

okresného súdu z 9. júna 2008, ktorým nebolo vyhovené jeho žiadosti o oslobodenie

od súdnych poplatkov.

Ústavný súd už v súvislosti s posúdením námietky sťažovateľa o porušení jeho

základného práva podľa na inom mieste tohto uznesenia uviedol, že spis

okresného súdu sp. zn. bol spolu s odvolaním sťažovateľa doručeným 10. júla

2008 predložený krajskému súdu na rozhodnutie 20. mája 2009.

Z vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich

sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že

ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy pred

iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. ).

Vzhľadom na to, že sťažovateľ sa domáhal zrušenia uznesenia okresného súdu

z 9. júna 2008 sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. júna 2009, teda v čase, keď jeho

odvolanie proti napadnutému uzneseniu bolo spolu so spisom okresného súdu sp. zn.

predložené na rozhodnutie krajskému súdu (20. máj 2009), ktorý o odvolaní

sťažovateľa bude rozhodovať, ústavný súd dospel k záveru, že túto časť sťažnosti je

potrebné v súlade s odmietnuť pre nedostatok

právomoci ústavného súdu.

Ústavný súd napokon poznamenáva, že postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , a to v období od 12. januára 2007 do 1. apríla 2008, sa už zaoberal

a uznesením sp. zn. z 10. apríla 2008 sťažnosť sťažovateľa pre jej zjavnú

neopodstatnenosť a neprípustnosť odmietol.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa

vrátane žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2009