Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 343/09
PDF · 193.7 KB
No categories available
III. ÚS 343/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti V., s. r. o., M., zastúpenej advokátom
Mgr. Ing. I. I., V., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Co 55/07-121 z 18. júna 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti V., s. r. o., o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou
osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra 2009
doručená sťažnosť spoločnosti V., s. r. o., M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej
advokátom Mgr. Ing. I. I., V., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 Co 55/07-121 z 18. júna 2009.
Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva:
«Návrhom zo dňa 16. decembra 2003 sa domáhala obchodná spoločnosť C., a. s., V.,
... ako navrhovateľ (ďalej len navrhovateľ) proti odporcovi Slovenská republika -
Ministerstvo financií SR, Bratislava náhrady škody vo výške 4 370 000 Sk s prísl. podľa zák.
č. 58/1969 Zb., ktorá mu vznikla nevyplatením dividend za účtovný rok 2001 ako výnosov
zo založených akcií záložného dlžníka - akcionára spoločnosti T., a. s., B., pána M. K.,
bytom H.
Dôvodom nevyplatenia dividend spoločnosťou T., a. s. navrhovateľovi bola
skutočnosť, že pán M. K., záložný dlžník navrhovateľa, nebol zapísaný v zozname
akcionárov T., a. s., B. v dôsledku realizácie rozhodnutia Ministerstva financií SR
č. 043/1998/SAN z 9. decembra 1998...
Dňa 19. októbra 2006 vydal Okresný súd Bratislava I rozsudok sp. zn. 22 C 388/04-
87, ktorým návrh navrhovateľa zamietol...
Proti rozsudku okresného súdu zo dňa 19. októbra 2006, sp. zn. 22 C 388/04-87
podal navrhovateľ odvolanie...
Na základe odvolania navrhovateľa Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil rozsudkom zo dňa 18. júna 2009, sp. zn. 3 Co 55/07-121...
V odôvodnení potvrdzujúceho rozsudku krajský súd uviedol, že navrhovateľ nie je
v danom spore aktívne legitimovaný na podanie návrhu na náhradu škody spôsobenú mu
tvrdeným nezákonným rozhodnutím Ministerstva financií SR, resp. jeho nesprávnym
úradným postupom pre nesplnenie podmienky ust. § 2 zákona č. 58/1969 Zb. resp. ust. § 18
cit. zákona č. 58/1969 Zb., vychádzajúc tu z vysloveného názoru Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4 Sž 21/99 publikovanom v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 59/2000
a súčasne v danom prípade neexistovalo nezákonné zrušené rozhodnutie správneho orgánu
ako jeden z predpokladov pre priznanie uplatneného nároku na náhradu škody.
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. júna 2009, sp. zn. 3 Co 55/07-121
bol navrhovateľovi doručený dňa 6. augusta 2009. Týmto dňom nadobudol aj
právoplatnosť.
Navrhovateľ postúpil pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní sťažovateľovi zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 18. novembra 2008 s tým, že v zmysle ust. § 530 ods. 1
Obč. zák. bude navrhovateľ v súdnom konaní pokračovať až do jeho právoplatného
skončenia...
Právne závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. júna
2009, sp. zn. 3 Co 55/07-121 sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne a z ústavného hľadiska
sú neospravedlniteľným a neudržateľným zásahom do základného práva sťažovateľa
na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie...
„Rozhodnutie“ Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 9. decembra 1998,
č. 043/1998/SAN je nulitný, ničotný akt (paakt). Krajský súd v Bratislave sa však stotožnil
so záverom okresného súdu, že paakt v konaní o preskúmanie zákonnosti správneho
rozhodnutia zrušený pre nepredloženie administratívneho spisu nebol zrušený pre
nezákonnosť. Paakt je teda podľa krajského súdu zákonné správne rozhodnutie, ktoré síce
bolo zrušené, ale len pre jeho nepreskúmateľnosť, teda súdu absentuje jeho nezákonnosť.
Tento záver súdu je protiústavný a neudržateľný...
Je nesporné, že navrhovateľ bol v konaní Ministerstva financií Slovenskej republiky,
v ktorom bolo dňa 9. decembra 1998 vydané rozhodnutie č. 043/1998/SAN, nezákonne
zbavený záložného práva zriadeného na zabezpečenie jeho pohľadávky, a preto je záver
súdu, že navrhovateľ nebol a ani nemal byť účastníkom tohto konania neudržateľný...
Právne závery krajského súdu sú v extrémnom nesúlade so skutkovými zisteniami,
z ktorých jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ bol v zmysle ust. §14 ods. 1 zákona
o správnom konaní účastníkom konania, v ktorom bolo vydané Ministerstvom financií
Slovenskej republiky dňa 9. decembra 1998 rozhodnutie č. 043/1998/SAN a správne
rozhodnutie v konaní o preskúmanie zákonnosti bolo zrušené pre jeho nezákonnosť.
Ak krajský súd dospel k inému záveru, bolo jeho povinnosťou v zmysle ust. § 157
O. s. p. toto svoje rozhodnutie tak náležíte odôvodniť, aby bolo presvedčivé.
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. júna 2009, sp. zn. 3 Co 55/07-121 nie je
odôvodnený tak, aby jeho extrémne závery na otázky právne významné pre rozhodnutie
o veci samej boli presvedčivé.»
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze
vyslovil:
„1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 55/07 porušil
základné právo spoločnosti V. s. r. o., M. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Zrušuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. júna 2009, sp. zn.
3 Co 55/07-121 a vec vracia v rozsahu zrušenia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie
konanie.
3. Spoločnosti V. s. r. o., M. priznáva náhradu trov konania v sume 245,70 € (slovom
dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný
zaplatiť na účet právneho zástupcu Mgr. Ing. Mgr. I. I., V. do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom skúmal, či spĺňa zákonom
predpísané náležitosti podľa § 20 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde a či neexistujú dôvody
na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti vychádzal z toho, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je viazaný
návrhom na začatie konania okrem prípadov ustanovených v zákone.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd vychádzajúc zo zistenia, že sťažovateľkou je osoba, ktorá v napadnutom
rozsudku krajského súdu č. k. 3 Co 55/07-121 z 18. júna 2009 nie je uvedená ako účastník
konania, najprv skúmal, či sťažnosť podala na tento úkon oprávnená osoba.
Ústavný súd zistil, že návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len
„okresný súd“) 19. decembra 2003 sa spoločnosť C., a. s., V. (ďalej len „navrhovateľka“),
domáhala od Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky
(ďalej len „odporca“), náhrady škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom
(ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“). O návrhu navrhovateľky rozhodol okresný súd
rozsudkom č. k. 22 C 388/04-87 z 19. októbra 2006 tak, že ho zamietol. Proti
prvostupňovému rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd
rozsudkom č. k. 3 Co 55/07-121 z 18. júna 2009 tak, že napadnuté rozhodnutie okresného
súdu ako vecne správne potvrdil.
Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou 18. novembra 2008 medzi postupcom
– navrhovateľkou a postupníkom – sťažovateľkou došlo k postúpeniu pohľadávok voči
šiestim dlžníkom špecifikovaným v čl. II tejto zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny
za akcie spoločnosti T., a. s., B. (ďalej len „T.“), avšak ani jeden z uvedených dlžníkov
nebol totožný s odporcom, ktorý bol účastníkom konania vedeného na okresnom súde pod
sp. zn. 22 C 388/04. Ako vyplýva z obsahu sťažnosti, sťažovateľka z tejto zmluvy odvodila,
že je osobou oprávnenou podať ústavnú sťažnosť proti namietanému rozsudku krajského
súdu, v záhlaví ktorého však nebola uvedená ako účastník konania. Pritom podstata jej
námietok nespočívala v tom, že by jej postupom či už okresného súdu, alebo krajského súdu
bola odňatá možnosť konať pred súdom, ale jej námietky smerovali len proti postupu
a rozhodnutiu krajského súdu z 18. júna 2009, ktoré označila za nezákonné, neodôvodnené
a arbitrárne.
Podľa § 90 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) účastníkmi konania
sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov
označuje.
Podľa § 92 ods. 2 OSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou
právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná,
môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo
na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten,
na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
Podľa § 92 ods. 3 OSP súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania
nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť
na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto,
sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú
zachované.
Podľa prvej vety § 94 ods. 1 OSP v konaní, ktoré možno začať i bez návrhu,
sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku
aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa odseku 2 citovaného
ustanovenia s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.
Podľa § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka na žiadosť postupníka môže postupca
vymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. Ak postúpenie
pohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo dlžníkovi (§ 526), môže postupca pohľadávku
vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas
postupníka s týmto vymáhaním.
V danom prípade išlo o sporové konanie, ktoré nemožno začať bez návrhu, a preto
v súlade s § 90 OSP účastníkmi konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.
22 C 388/2004 a účastníkmi konania vedeného na krajskom (odvolacom) súde pod sp. zn.
3 Co 55/2007 boli len navrhovateľka a odporca, nie však sťažovateľka. Tá síce na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok z 18. novembra 2008 nadobudla pohľadávky voči
konkrétnym šiestim dlžníkom, avšak ani jeden z uvedených dlžníkov sa nezhodoval
s osobou odporcu vystupujúceho v označených konaniach vedených na okresnom súde
a krajskom súde. V danom prípade nielenže sťažovateľka nevyužila počas konania
vedeného na všeobecných súdoch možnosť, ktorú jej ponúkal § 92 ods. 2 OSP,
aby sa stala účastníkom konania, ale dokonca ani právny úkon, z ktorého odvodzovala
oprávnenie podať ústavnú sťažnosť, sa svojím predmetom nezhodoval s predmetom konania
vedeného na všeobecných súdoch. Na okresnom súde a krajskom súde totiž išlo o sporové
konanie o náhradu škody v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. a zmluvou o postúpení
pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávok voči úplne odlišným dlžníkom od osoby
odporcu, pričom pohľadávky voči nim vznikli z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny za akcie
T.-u.
Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že fyzická osoba alebo
právnická osoba môžu uplatniť námietku porušenia svojich základných práv a slobôd,
avšak okrem iného sa vyžaduje, aby boli vo vzťahu s účastníkom konania (II. ÚS 191/04,
III. ÚS 117/08), v opačnom prípade fyzická osoba alebo právnická osoba nie sú oprávnenou
osobou na podanie ústavnej sťažnosti.
V namietanom prípade bolo jednoznačne preukázané, že sťažovateľka nebola
účastníčkou konania, pričom svoje oprávnenie podať ústavnú sťažnosť odvodila
od právneho úkonu, ktorý svojím predmetom priamo nekorešpondoval s predmetom
súdneho sporu a nemal súvislosť ani s tým účastníkom konania vedeného na okresnom súde
a na krajskom súde, ktorý vystupoval v pozícii odporcu, od ktorého sa navrhovateľka
domáhala svojho nároku.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už pri predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú zjavne
neoprávnenou osobou.
Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo právne irelevantné
zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky v nej nastolenými.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. novembra 2009