Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 343/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti V., s. r. o., M., zastúpenej advokátom

Mgr. Ing. I. I., V., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -121 z 18. júna 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti V., s. r. o., o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou

osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra 2009

doručená sťažnosť spoločnosti V., s. r. o., M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom Mgr. Ing. I. I., V., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -121 z 18. júna 2009.

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva:

«Návrhom zo dňa 16. decembra 2003 sa domáhala obchodná spoločnosť C., a. s., V.,

... ako navrhovateľ (ďalej len navrhovateľ) proti odporcovi Slovenská republika -

Ministerstvo financií SR, Bratislava náhrady škody vo výške 4 370 000 Sk s prísl. podľa zák.

č. , ktorá mu vznikla nevyplatením dividend za účtovný rok 2001 ako výnosov

zo založených akcií záložného dlžníka - akcionára spoločnosti T., a. s., B., pána M. K.,

bytom H.

Dôvodom nevyplatenia dividend spoločnosťou T., a. s. navrhovateľovi bola

skutočnosť, že pán M. K., záložný dlžník navrhovateľa, nebol zapísaný v zozname

akcionárov T., a. s., B. v dôsledku realizácie rozhodnutia Ministerstva financií SR

č. 043/1998/SAN z 9. decembra 1998...

Dňa 19. októbra 2006 vydal Okresný súd Bratislava I rozsudok sp. zn. 22 C 388/04-

87, ktorým návrh navrhovateľa zamietol...

Proti rozsudku okresného súdu zo dňa 19. októbra 2006, sp. zn. -87

podal navrhovateľ odvolanie...

Na základe odvolania navrhovateľa Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil rozsudkom zo dňa 18. júna 2009, sp. zn. -121...

V odôvodnení potvrdzujúceho rozsudku krajský súd uviedol, že navrhovateľ nie je

v danom spore aktívne legitimovaný na podanie návrhu na náhradu škody spôsobenú mu

tvrdeným nezákonným rozhodnutím Ministerstva financií SR, resp. jeho nesprávnym

úradným postupom pre nesplnenie podmienky ust. resp. ust.

cit. , vychádzajúc tu z vysloveného názoru Najvyššieho súdu SR

sp. zn. publikovanom v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 59/2000

a súčasne v danom prípade neexistovalo nezákonné zrušené rozhodnutie správneho orgánu

ako jeden z predpokladov pre priznanie uplatneného nároku na náhradu škody.

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. júna 2009, sp. zn. -121

bol navrhovateľovi doručený dňa 6. augusta 2009. Týmto dňom nadobudol aj

právoplatnosť.

Navrhovateľ postúpil pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní sťažovateľovi zmluvou

o postúpení pohľadávok zo dňa 18. novembra 2008 s tým, že v zmysle ust. § 530 ods. 1

Obč. zák. bude navrhovateľ v súdnom konaní pokračovať až do jeho právoplatného

skončenia...

Právne závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. júna

2009, sp. zn. -121 sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne a z ústavného hľadiska

sú neospravedlniteľným a neudržateľným zásahom do základného práva sťažovateľa

na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie...

„Rozhodnutie“ Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 9. decembra 1998,

č. 043/1998/SAN je nulitný, ničotný akt (paakt). Krajský súd v Bratislave sa však stotožnil

so záverom okresného súdu, že paakt v konaní o preskúmanie zákonnosti správneho

rozhodnutia zrušený pre nepredloženie administratívneho spisu nebol zrušený pre

nezákonnosť. Paakt je teda podľa krajského súdu zákonné správne rozhodnutie, ktoré síce

bolo zrušené, ale len pre jeho nepreskúmateľnosť, teda súdu absentuje jeho nezákonnosť.

Tento záver súdu je protiústavný a neudržateľný...

Je nesporné, že navrhovateľ bol v konaní Ministerstva financií Slovenskej republiky,

v ktorom bolo dňa 9. decembra 1998 vydané rozhodnutie č. 043/1998/SAN, nezákonne

zbavený záložného práva zriadeného na zabezpečenie jeho pohľadávky, a preto je záver

súdu, že navrhovateľ nebol a ani nemal byť účastníkom tohto konania neudržateľný...

Právne závery krajského súdu sú v extrémnom nesúlade so skutkovými zisteniami,

z ktorých jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ bol v zmysle ust. §14 ods. 1 zákona

o správnom konaní účastníkom konania, v ktorom bolo vydané Ministerstvom financií

Slovenskej republiky dňa 9. decembra 1998 rozhodnutie č. 043/1998/SAN a správne

rozhodnutie v konaní o preskúmanie zákonnosti bolo zrušené pre jeho nezákonnosť.

Ak krajský súd dospel k inému záveru, bolo jeho povinnosťou v zmysle ust. § 157

toto svoje rozhodnutie tak náležíte odôvodniť, aby bolo presvedčivé.

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. júna 2009, sp. zn. -121 nie je

odôvodnený tak, aby jeho extrémne závery na otázky právne významné pre rozhodnutie

o veci samej boli presvedčivé.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze

vyslovil:

„1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo spoločnosti V. s. r. o., M. na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Zrušuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. júna 2009, sp. zn.

-121 a vec vracia v rozsahu zrušenia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie

konanie.

3. Spoločnosti V. s. r. o., M. priznáva náhradu trov konania v sume 245,70 € (slovom

dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný

zaplatiť na účet právneho zástupcu Mgr. Ing. Mgr. I. I., V. do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), pričom skúmal, či spĺňa zákonom

predpísané náležitosti podľa a a či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa . Pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti vychádzal z toho, že podľa je viazaný

návrhom na začatie konania okrem prípadov ustanovených v zákone.

Podľa ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd vychádzajúc zo zistenia, že sťažovateľkou je osoba, ktorá v napadnutom

rozsudku krajského súdu č. k. -121 z 18. júna 2009 nie je uvedená ako účastník

konania, najprv skúmal, či sťažnosť podala na tento úkon oprávnená osoba.

Ústavný súd zistil, že návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) 19. decembra 2003 sa spoločnosť C., a. s., V. (ďalej len „navrhovateľka“),

domáhala od Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky

(ďalej len „odporca“), náhrady škody podľa o zodpovednosti

za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom

(ďalej len „“). O návrhu navrhovateľky rozhodol okresný súd

rozsudkom č. k. -87 z 19. októbra 2006 tak, že ho zamietol. Proti

prvostupňovému rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

rozsudkom č. k. -121 z 18. júna 2009 tak, že napadnuté rozhodnutie okresného

súdu ako vecne správne potvrdil.

Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou 18. novembra 2008 medzi postupcom

– navrhovateľkou a postupníkom – sťažovateľkou došlo k postúpeniu pohľadávok voči

šiestim dlžníkom špecifikovaným v čl. II tejto zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny

za akcie spoločnosti T., a. s., B. (ďalej len „T.“), avšak ani jeden z uvedených dlžníkov

nebol totožný s odporcom, ktorý bol účastníkom konania vedeného na okresnom súde pod

sp. zn. . Ako vyplýva z obsahu sťažnosti, sťažovateľka z tejto zmluvy odvodila,

že je osobou oprávnenou podať ústavnú sťažnosť proti namietanému rozsudku krajského

súdu, v záhlaví ktorého však nebola uvedená ako účastník konania. Pritom podstata jej

námietok nespočívala v tom, že by jej postupom či už okresného súdu, alebo krajského súdu

bola odňatá možnosť konať pred súdom, ale jej námietky smerovali len proti postupu

a rozhodnutiu krajského súdu z 18. júna 2009, ktoré označila za nezákonné, neodôvodnené

a arbitrárne.

Podľa (ďalej len „OSP“) účastníkmi konania

sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov

označuje.

Podľa ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou

právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná,

môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo

na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten,

na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

Podľa súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania

nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť

na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto,

sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú

zachované.

Podľa prvej vety v konaní, ktoré možno začať i bez návrhu,

sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať.

Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku

aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa odseku 2 citovaného

ustanovenia s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou

spojené.

Podľa na žiadosť postupníka môže postupca

vymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. Ak postúpenie

pohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo dlžníkovi (§ 526), môže postupca pohľadávku

vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas

postupníka s týmto vymáhaním.

V danom prípade išlo o sporové konanie, ktoré nemožno začať bez návrhu, a preto

v súlade s účastníkmi konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.

a účastníkmi konania vedeného na krajskom (odvolacom) súde pod sp. zn.

boli len navrhovateľka a odporca, nie však sťažovateľka. Tá síce na základe

zmluvy o postúpení pohľadávok z 18. novembra 2008 nadobudla pohľadávky voči

konkrétnym šiestim dlžníkom, avšak ani jeden z uvedených dlžníkov sa nezhodoval

s osobou odporcu vystupujúceho v označených konaniach vedených na okresnom súde

a krajskom súde. V danom prípade nielenže sťažovateľka nevyužila počas konania

vedeného na všeobecných súdoch možnosť, ktorú jej ponúkal ,

aby sa stala účastníkom konania, ale dokonca ani právny úkon, z ktorého odvodzovala

oprávnenie podať ústavnú sťažnosť, sa svojím predmetom nezhodoval s predmetom konania

vedeného na všeobecných súdoch. Na okresnom súde a krajskom súde totiž išlo o sporové

konanie o náhradu škody v zmysle a zmluvou o postúpení

pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávok voči úplne odlišným dlžníkom od osoby

odporcu, pričom pohľadávky voči nim vznikli z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny za akcie

T.-u.

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že fyzická osoba alebo

právnická osoba môžu uplatniť námietku porušenia svojich základných práv a slobôd,

avšak okrem iného sa vyžaduje, aby boli vo vzťahu s účastníkom konania (,

), v opačnom prípade fyzická osoba alebo právnická osoba nie sú oprávnenou

osobou na podanie ústavnej sťažnosti.

V namietanom prípade bolo jednoznačne preukázané, že sťažovateľka nebola

účastníčkou konania, pričom svoje oprávnenie podať ústavnú sťažnosť odvodila

od právneho úkonu, ktorý svojím predmetom priamo nekorešpondoval s predmetom

súdneho sporu a nemal súvislosť ani s tým účastníkom konania vedeného na okresnom súde

a na krajskom súde, ktorý vystupoval v pozícii odporcu, od ktorého sa navrhovateľka

domáhala svojho nároku.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už pri predbežnom

prerokovaní podľa odmietol ako podanú zjavne

neoprávnenou osobou.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo právne irelevantné

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky v nej nastolenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2009