Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 354/09
PDF · 187.52 KB
No categories available
I. ÚS 354/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 354/09-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. novembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť E. S., B., zastúpenej advokátkou Mgr. A. S., B., vo
veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 303/2005 a takto
rozhodol:
Sťažnosť E. S. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra
2009 doručená sťažnosť E. S., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou Mgr.
A. S., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 8 C 303/2005.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
«Dňa 19. 10. 2005 podala sťažovateľka na Okresný súd Bratislava IV žalobu -
označenú ako „žaloba o splnenie povinnosti k rozsudku 9C 66/01-45“ zo dňa 17. 10. 2005.
Touto žalobou sa sťažovateľka domáhala najmä toho, aby súd nariadil výkon rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25. 2. 2003, č. k.: 9 C 66/01-45 na zabezpečenie
bytovej náhrady…
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25. 2. 2003 – č. k. 9C 66/01-45 súd
zrušil právo spoločného nájmu bytu sťažovateľky a jej bývalého manžela M. S., s tým, že
výlučným nájomcom a členom družstva je odporca – M. S. Podľa rozsudku je sťažovateľka
povinná byt vypratať a odovzdať odporcovi do 30 dní odo dňa, kedy jej odporca zabezpečí
bytovú náhradu vo forme náhradného bytu. Rozsudok sa stal právoplatným 5. 5. 2003.
Po vydaní predmetného rozsudku odporca neprejavoval žiadnu snahu k splneniu
svojej povinnosti zabezpečiť sťažovateľke náhradný byt… z dôvodu, že spolužitie
s odporcom v jednom byte sa stalo pre sťažovateľku neznesiteľným… sťažovateľka… bola
nútená sa z tohto bytu odsťahovať…
Hlavnými dôvodmi podania žaloby sťažovateľky bolo jednak to, že odporca
sťažovateľke nezabezpečil náhradný byt a tiež, že je neplatičom v predmetom byte…
Nakoľko podanie sťažovateľky neobsahovalo všetky potrebné náležitosti,
prvostupňový súd vyzval sťažovateľku na doplnenie žaloby. Sťažovateľka žalobu doplnila
podaním zo dňa 16. 3. 2006, v ktorom svoj žalobný návrh vymedzila na nariadenie výkonu
súdneho rozhodnutia – rozsudku Okresného súdu Bratislava IV – č. k.: 9C 66/01-45 zo dňa
25. 2. 2003 a to spôsobom uloženia odporcovi povinnosť zabezpečiť jej bytovú náhradu
vo forme bytu do 120 dní od právoplatnosti rozhodnutia výmenou sporného družstevného
bytu... za dve menšie bytové jednotky v súčinnosti s SBD Bratislava I a aby jej bolo
opätovne priznané členstvo v družstve, alebo jej aby odporca zabezpečil bytovú náhradu
vo forme bytu v tej istej lehote iným primeraným spôsobom.
Z dôvodu, že ani takto upravený žalobný návrh sťažovateľky nebol zrozumiteľný
a určitý, súd zaslal sťažovateľke predvolanie na informatívny výsluch, ktoré sa konalo dňa
7. 11. 2006. V závere výsluchu, súd vyzval sťažovateľku na definitívne odstránenie vád
návrhu v lehote 30 dní.
V uvedenej lehote mala sťažovateľka v úmysle nájsť si právneho zástupcu na
zastupovanie v danej veci. Keďže sa jej to nepodarilo požiadala súd o predĺženie lehoty na
opätovné doplnenie svojho návrhu a následne požiadala o oslobodenie od súdnych
poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov žiadosťou osobne podanou
na súd dňa 27. 11. 2006…
O predmetnom návrhu sťažovateľky súd rozhodol až dňa 12. 9. 2008. tak, že
sťažovateľke nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a teda ani právo na ustanovenie
právneho zástupcu z radov advokátov. Voči tomuto uzneseniu sa sťažovateľka odvolala
podaním zo dňa 8. 10. 2008 a na výzvu súdu zo dňa 28. 3 1. 2008 svoje odvolanie doplnila
dňa 17. 12. 2008.
Dňa 31. 7. 2009 bolo sťažovateľke doručené Uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 10. 6. 2009, č. k.: 4 Co 35/09-89. Odvolací súd potvrdil uznesenie OS BA IV zo dňa
12. 9. 2008, č. k.: 8C 303/2005-70.
Po vrátení spisového materiálu z odvolacieho súdu prvostupňový súd k dnešnému
dňu konať meritórne v danej veci ešte nezačal...
Sťažovateľka osobitne zdôrazňuje, že v jej veci, ktorá sa začala ešte v roku 2005, súd
neurobil žiadny úkon smerujúci ku konečnému rozhodnutiu veci, nekonalo sa ani jedno
súdne pojednávanie, a to ani nemeritórne. Sťažovateľka sa zaujímala a zaujíma o priebeh
konania a nedopustila sa žiadnych skutkov, ktorými buď marila alebo zdržovala priebeh
konania...
poukazujeme na postup súdu pri doručovaní súdnych zásielok v danej veci. Týka sa
to doručovania uznesenia OS BA IV, č. k.: 8C 303/2005-76, ktorým súd sťažovateľku vyzval
na doplnenie odvolania zo dňa 8. 10. 2008, ktoré bolo sťažovateľke zasielané na adresu jej
trvalého bydliska. Sťažovateľka, keďže nebýva na tejto adrese, mala zriadenú službu
preposielania zásielok. Zásielka súdu s uvedeným uznesením jej bolo zasielaná, avšak bola
označená poznámkou „nedoposielať“ a tak bola poštou vrátená späť súdu. Na tomto
postupe nie je nič nezvyčajné, avšak sťažovateľka sa domáhala na súde jej osobného
prevzatia, kde jej poverení pracovníci povedali, že to nie je možné, nakoľko zásielka je stále
uložená na pošte na čas odbernej lehoty. Po objasnení tejto situácie príslušnou poštou sa
sťažovateľka dozvedela, že pracovníci súdu jej nepodali správnu informáciu a zásielka sa
nachádza na súde. Až po písomnej žiadosti sťažovateľky zo dňa 6. 11. 2008, aby je zásielka
bola doručená na adresu zamestnávateľa, ako aj všetky ďalšie písomnosti v danej veci, jej
bolo doručené uvedené uznesenie dňa 12. 12. 2008.»
V súvislosti s podaním sťažnosti na prieťahy v konaní sťažovateľka uviedla:
«… sťažovateľka… podala sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 15. 5. 2009, ktorú
adresovala predsedníčke Krajského súdu v Bratislave… Zdôrazňujeme, že sťažovateľka,
ako osoba práva neznalá, napriek tomu, že sťažnosť podala na odvolací súd, touto
namietala vzniknuté prieťahy aj v konaní na prvom stupni, citujúc z tejto sťažnosti: „Doba,
ktorá uplynula od podania môjho návrhu 8C 303/20005 je neprimeraná“...
sťažovateľka podala sťažnosť zo dňa 27. 5. 2009 aj predsedníčke prvostupňového
súdu, kde sa sťažovateľa na postup súdu pri doručovaní už vyššie spomínanej písomnosti
súdu ale taktiež na prieťahy v konaní, citujeme: „Vážená pani predsedkyňa súdu... , z akého
dôvodu v konaní bol nesprávny postup súdu, prieťahy v konaní...“
podpredsedníčka Krajského súdu v Bratislave sťažovateľke oznámila listom zo dňa
2. 6. 2009, že jej sťažnosť je nedôvodná… Prieťahy v konaní na súde prvého stupňa
podpredsedníčka krajského súdu nehodnotila, vecne príslušnému prvostupňovému súdu
prešetrenie tejto časti sťažnosti nepostúpila…
sťažovateľka listom zo dňa 11. 6. 2006 požiadala Ministerstvo spravodlivosti SR
o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2. 6. 2009,
z dôvodu, že mala za to, že jej sťažnosť na prieťahy v konaní bola posúdená len čiastočne –
len za obdobie, počas ktorého sa spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave…
Na sťažnosť sťažovateľky na postup prvostupňového súdu… odpovedala
predsedníčka tohto súdu listom zo dňa 4. 9. 2009... V odpovedi sa však predsedníčka súdu
vôbec nezaoberá prehodnotením možných vzniknutých prieťahov v konaní.
Prešetrenie sťažnosti predsedníčka súdu obmedzila len na prešetrenie postupu súdu
pri doručovaní súdnych zásielok sťažovateľke.»
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo postupom porušovateľa - Okresného súdu
Bratislava IV v konaní vo veci vedenej pod spis. zn.: 8C 303/2005 porušené.
Okresnému súdu Bratislava IV prikazuje, aby v konaní vo veci vedenej pod spis. zn.:
8C 303/2005 konal bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6. 000,- EUR…,
ktoré jej je Okresný súd Bratislava IV povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Bratislava IV je povinný sťažovateľke uhradiť trovy právneho
zastúpenia…, ktoré je povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatností tohoto nálezu
na účet jej právnej zástupkyne...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť
sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na
jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 19. októbra 2005 podala
okresnému súdu žalobu, ktorou sa „domáhala najmä toho, aby súd nariadil výkon rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25. 2. 2003, č. k.: 9 C 66/01-45 na zabezpečenie
bytovej náhrady…“. Konanie o žalobe sťažovateľky bolo okresným súdom vedené pod
sp. zn. 8 C 303/2005.
Okresný súd uznesením č. k. 8 C 303/2005-17 zo 7. februára 2006 vyzval
sťažovateľku na odstránenie vád žaloby.
Sťažovateľka doplnila svoju žalobu podaním doručeným okresnému súdu 17. marca
2006.
Dňa 7. novembra 2006 vykonal okresný súd informatívny výsluch sťažovateľky, na
ktorom uznesením opätovne vyzval sťažovateľku na odstránenie vád žaloby do 30 dní.
Sťažovateľka 24. novembra 2006 požiadala okresný súd o predĺženie lehoty na
odstránenie vád žaloby „z dôvodu, že sa jej nepodarilo zabezpečiť si svojho právneho
zástupcu“.
Dňa 28. novembra 2006 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľky
o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov a oslobodenie od súdnych poplatkov.
Okresný súd uznesením č. k. 8 C 303/2005-70 z 12. septembra 2008 (ďalej len
„uznesenie z 12. septembra 2008“) nepriznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych
poplatkov a jej žiadosť o ustanovenie zástupcu z radov advokátov zamietol.
Sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 12. septembra
2008.
Okresný súd uznesením č. k. 8 C 303/2005-76 z 28. októbra 2008 (ďalej len
„uznesenie z 28. októbra 2008“) vyzval sťažovateľku na doplnenie odvolania o náležitosti
v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 7. novembra 2008 podala sťažovateľka
okresnému súdu žiadosť o doručovanie zásielok na adresu jej zamestnávateľa. Uznesenie
okresného súdu z 28. októbra 2008 bolo sťažovateľke doručené 12. decembra 2008.
Sťažovateľka 18. decembra 2008 doplnila svoje odvolanie proti uzneseniu okresného
súdu z 12. septembra 2008.
V období od 2. februára 2009 do 14. júla 2009 sa spis okresného súdu nachádzal na
Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) z dôvodu rozhodnutia o odvolaní
sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu z 12. septembra 2008. Krajský súd uznesením
č. k. 4 Co 35/2009-89 z 10. júna 2009 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) potvrdil
uzneseniu okresného súdu z 12. septembra 2008.
Po vrátení spisu okresnému súdu 14. júla 2009 bolo 31. júla 2009 sťažovateľke
doručené uznesenie krajského súdu.
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 303/2005.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi
všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,
ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným
právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to
tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za
dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy).
Ústavný súd opakovane vyslovil, že v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní pred všeobecným súdom, ústavný
súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho
prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo od 1. apríla 2005 podľa § 3 ods. 7
a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o súdoch“).
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na
konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).
Ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných
právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv
a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov,
je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou
konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,
že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do
úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
V období, keď sa spis nachádzal na krajskom súde (od 2. februára 2009 do 14. júla
2009), sťažovateľka podala predsedníčke krajského súdu sťažnosť z 15. mája 2009 na
prieťahy v konaní, ktorá bola v odpovedi predsedníčky krajského súdu z 2. júna 2009
posúdená ako nedôvodná.
Sťažovateľka podala tiež 27. mája 2009 predsedníčke okresného súdu „sťažnosť na
postup súdu“. V podstatnej časti tejto sťažnosti namietala postup okresného súdu pri jej
žiadosti o osobné doručenie uznesenia okresného súdu z 28. októbra 2008 a v jej závere
uviedla: „Vážená pani predsedkyňa na záver by som rada vedela, z akého dôvodu v konaní
bol nesprávny postup súdu, prieťahy v konaní a taktiež si dovolím tvrdiť, že na Vašom súde
je zjavná zaujatosť voči mojej osobe.“ Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi zo
4. septembra 2009 reagovala na sťažovateľkou namietaný postup okresného súdu pri
doručovaní uznesenia z 28. októbra 2008 a konštatovala riadne doručenie tohto uznesenia
na adresu zamestnávateľa sťažovateľky potom, ako táto adresa bola okresnému súdu
sťažovateľkou oznámená.
Podľa sťažovateľky jej sťažnosť z 15. mája 2009 adresovaná predsedníčke krajského
súdu ako aj jej „sťažnosť na postup súdu“ adresovaná predsedníčke okresného súdu
obsahovala sťažnosť na prieťahy v označenom konaní pred okresným súdom. Predsedníčka
krajského súdu jej sťažnosť vzťahujúcu sa na prieťahy v konaní okresného súdu nepostúpila
predsedníčke okresného súdu a predsedníčka okresného súdu „sťažnosť na postup súdu“
nesprávne neposúdila ako sťažnosť na prieťahy v konaní.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťami doručenými sťažovateľkou
predsedníčke okresného súdu a predsedníčke krajského súdu konštatuje, že ich obsah
nenasvedčuje tomu, že ide o sťažnosti na prieťahy v konaní pred okresným súdom. Tomu
zodpovedá aj posúdenie týchto sťažností v odpovedi predsedníčky krajského súdu (ktorá
sťažnosť adresovanú krajskému súdu posúdila ako sťažnosť na prieťahy v konaní pred
krajským súdom) a v odpovedi podpredsedníčky okresného súdu (ktorá sťažnosť
adresovanú okresnému súdu posúdila ako sťažnosť na postup okresného súdu pri
doručovaní konkrétneho uznesenia).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzatvára, že sťažovateľka v posudzovanom
prípade nevyužila opravný prostriedok vo vzťahu k namietanému postupu okresného súdu,
keďže v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nepodala sťažnosť na prieťahy podľa
zákona o súdoch.
Ústavný súd posúdil aj to, či v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Pri
zohľadnení celkovej dĺžky konania (takmer štyri roky), podanie žaloby s vadami,
k odstráneniu ktorých bola sťažovateľka opakovane vyzývaná (pričom z obsahu sťažnosti
nevyplýva, že by sťažovateľka vady svojej žaloby v čase doručenia sťažnosti ústavnému
súdu už odstránila, a tým umožnila meritórne prerokovanie), podanie nedôvodnej žiadosti
o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov,
ústavný súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nie sú dané také okolnosti, ktoré
by odôvodňovali postup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol ako
neprípustnú so zreteľom na nesplnenie podmienky konania podľa § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. novembra 2009