Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 354/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť E. S., B., zastúpenej advokátkou Mgr. A. S., B., vo

veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. S. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra

2009 doručená sťažnosť E. S., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou Mgr.

A. S., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

«Dňa 19. 10. 2005 podala sťažovateľka na Okresný súd Bratislava IV žalobu -

označenú ako „žaloba o splnenie povinnosti k rozsudku -45“ zo dňa 17. 10. 2005.

Touto žalobou sa sťažovateľka domáhala najmä toho, aby súd nariadil výkon rozsudku

Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25. 2. 2003, č. k.: -45 na zabezpečenie

bytovej náhrady…

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25. 2. 2003 – č. k. -45 súd

zrušil právo spoločného nájmu bytu sťažovateľky a jej bývalého manžela M. S., s tým, že

výlučným nájomcom a členom družstva je odporca – M. S. Podľa rozsudku je sťažovateľka

povinná byt vypratať a odovzdať odporcovi do 30 dní odo dňa, kedy jej odporca zabezpečí

bytovú náhradu vo forme náhradného bytu. Rozsudok sa stal právoplatným 5. 5. 2003.

Po vydaní predmetného rozsudku odporca neprejavoval žiadnu snahu k splneniu

svojej povinnosti zabezpečiť sťažovateľke náhradný byt… z dôvodu, že spolužitie

s odporcom v jednom byte sa stalo pre sťažovateľku neznesiteľným… sťažovateľka… bola

nútená sa z tohto bytu odsťahovať…

Hlavnými dôvodmi podania žaloby sťažovateľky bolo jednak to, že odporca

sťažovateľke nezabezpečil náhradný byt a tiež, že je neplatičom v predmetom byte…

Nakoľko podanie sťažovateľky neobsahovalo všetky potrebné náležitosti,

prvostupňový súd vyzval sťažovateľku na doplnenie žaloby. Sťažovateľka žalobu doplnila

podaním zo dňa 16. 3. 2006, v ktorom svoj žalobný návrh vymedzila na nariadenie výkonu

súdneho rozhodnutia – rozsudku Okresného súdu Bratislava IV – č. k.: -45 zo dňa

25. 2. 2003 a to spôsobom uloženia odporcovi povinnosť zabezpečiť jej bytovú náhradu

vo forme bytu do 120 dní od právoplatnosti rozhodnutia výmenou sporného družstevného

bytu... za dve menšie bytové jednotky v súčinnosti s SBD Bratislava I a aby jej bolo

opätovne priznané členstvo v družstve, alebo jej aby odporca zabezpečil bytovú náhradu

vo forme bytu v tej istej lehote iným primeraným spôsobom.

Z dôvodu, že ani takto upravený žalobný návrh sťažovateľky nebol zrozumiteľný

a určitý, súd zaslal sťažovateľke predvolanie na informatívny výsluch, ktoré sa konalo dňa

7. 11. 2006. V závere výsluchu, súd vyzval sťažovateľku na definitívne odstránenie vád

návrhu v lehote 30 dní.

V uvedenej lehote mala sťažovateľka v úmysle nájsť si právneho zástupcu na

zastupovanie v danej veci. Keďže sa jej to nepodarilo požiadala súd o predĺženie lehoty na

opätovné doplnenie svojho návrhu a následne požiadala o oslobodenie od súdnych

poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov žiadosťou osobne podanou

na súd dňa 27. 11. 2006…

O predmetnom návrhu sťažovateľky súd rozhodol až dňa 12. 9. 2008. tak, že

sťažovateľke nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a teda ani právo na ustanovenie

právneho zástupcu z radov advokátov. Voči tomuto uzneseniu sa sťažovateľka odvolala

podaním zo dňa 8. 10. 2008 a na výzvu súdu zo dňa 28. 3 1. 2008 svoje odvolanie doplnila

dňa 17. 12. 2008.

Dňa 31. 7. 2009 bolo sťažovateľke doručené Uznesenie Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 10. 6. 2009, č. k.: -89. Odvolací súd potvrdil uznesenie OS BA IV zo dňa

12. 9. 2008, č. k.: -70.

Po vrátení spisového materiálu z odvolacieho súdu prvostupňový súd k dnešnému

dňu konať meritórne v danej veci ešte nezačal...

Sťažovateľka osobitne zdôrazňuje, že v jej veci, ktorá sa začala ešte v roku 2005, súd

neurobil žiadny úkon smerujúci ku konečnému rozhodnutiu veci, nekonalo sa ani jedno

súdne pojednávanie, a to ani nemeritórne. Sťažovateľka sa zaujímala a zaujíma o priebeh

konania a nedopustila sa žiadnych skutkov, ktorými buď marila alebo zdržovala priebeh

konania...

poukazujeme na postup súdu pri doručovaní súdnych zásielok v danej veci. Týka sa

to doručovania uznesenia OS BA IV, č. k.: -76, ktorým súd sťažovateľku vyzval

na doplnenie odvolania zo dňa 8. 10. 2008, ktoré bolo sťažovateľke zasielané na adresu jej

trvalého bydliska. Sťažovateľka, keďže nebýva na tejto adrese, mala zriadenú službu

preposielania zásielok. Zásielka súdu s uvedeným uznesením jej bolo zasielaná, avšak bola

označená poznámkou „nedoposielať“ a tak bola poštou vrátená späť súdu. Na tomto

postupe nie je nič nezvyčajné, avšak sťažovateľka sa domáhala na súde jej osobného

prevzatia, kde jej poverení pracovníci povedali, že to nie je možné, nakoľko zásielka je stále

uložená na pošte na čas odbernej lehoty. Po objasnení tejto situácie príslušnou poštou sa

sťažovateľka dozvedela, že pracovníci súdu jej nepodali správnu informáciu a zásielka sa

nachádza na súde. Až po písomnej žiadosti sťažovateľky zo dňa 6. 11. 2008, aby je zásielka

bola doručená na adresu zamestnávateľa, ako aj všetky ďalšie písomnosti v danej veci, jej

bolo doručené uvedené uznesenie dňa 12. 12. 2008.»

V súvislosti s podaním sťažnosti na prieťahy v konaní sťažovateľka uviedla:

«… sťažovateľka… podala sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 15. 5. 2009, ktorú

adresovala predsedníčke Krajského súdu v Bratislave… Zdôrazňujeme, že sťažovateľka,

ako osoba práva neznalá, napriek tomu, že sťažnosť podala na odvolací súd, touto

namietala vzniknuté prieťahy aj v konaní na prvom stupni, citujúc z tejto sťažnosti: „Doba,

ktorá uplynula od podania môjho návrhu je neprimeraná“...

sťažovateľka podala sťažnosť zo dňa 27. 5. 2009 aj predsedníčke prvostupňového

súdu, kde sa sťažovateľa na postup súdu pri doručovaní už vyššie spomínanej písomnosti

súdu ale taktiež na prieťahy v konaní, citujeme: „Vážená pani predsedkyňa súdu... , z akého

dôvodu v konaní bol nesprávny postup súdu, prieťahy v konaní...“

podpredsedníčka Krajského súdu v Bratislave sťažovateľke oznámila listom zo dňa

2. 6. 2009, že jej sťažnosť je nedôvodná… Prieťahy v konaní na súde prvého stupňa

podpredsedníčka krajského súdu nehodnotila, vecne príslušnému prvostupňovému súdu

prešetrenie tejto časti sťažnosti nepostúpila…

sťažovateľka listom zo dňa 11. 6. 2006 požiadala Ministerstvo spravodlivosti SR

o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2. 6. 2009,

z dôvodu, že mala za to, že jej sťažnosť na prieťahy v konaní bola posúdená len čiastočne –

len za obdobie, počas ktorého sa spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave…

Na sťažnosť sťažovateľky na postup prvostupňového súdu… odpovedala

predsedníčka tohto súdu listom zo dňa 4. 9. 2009... V odpovedi sa však predsedníčka súdu

vôbec nezaoberá prehodnotením možných vzniknutých prieťahov v konaní.

Prešetrenie sťažnosti predsedníčka súdu obmedzila len na prešetrenie postupu súdu

pri doručovaní súdnych zásielok sťažovateľke.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

bolo postupom porušovateľa - Okresného súdu

Bratislava IV v konaní vo veci vedenej pod spis. zn.: porušené.

Okresnému súdu Bratislava IV prikazuje, aby v konaní vo veci vedenej pod spis. zn.:

konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6. 000,- EUR…,

ktoré jej je Okresný súd Bratislava IV povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava IV je povinný sťažovateľke uhradiť trovy právneho

zastúpenia…, ktoré je povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatností tohoto nálezu

na účet jej právnej zástupkyne...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľky podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 19. októbra 2005 podala

okresnému súdu žalobu, ktorou sa „domáhala najmä toho, aby súd nariadil výkon rozsudku

Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25. 2. 2003, č. k.: -45 na zabezpečenie

bytovej náhrady…“. Konanie o žalobe sťažovateľky bolo okresným súdom vedené pod

sp. zn. .

Okresný súd uznesením č. k. -17 zo 7. februára 2006 vyzval

sťažovateľku na odstránenie vád žaloby.

Sťažovateľka doplnila svoju žalobu podaním doručeným okresnému súdu 17. marca

2006.

Dňa 7. novembra 2006 vykonal okresný súd informatívny výsluch sťažovateľky, na

ktorom uznesením opätovne vyzval sťažovateľku na odstránenie vád žaloby do 30 dní.

Sťažovateľka 24. novembra 2006 požiadala okresný súd o predĺženie lehoty na

odstránenie vád žaloby „z dôvodu, že sa jej nepodarilo zabezpečiť si svojho právneho

zástupcu“.

Dňa 28. novembra 2006 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľky

o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov a oslobodenie od súdnych poplatkov.

Okresný súd uznesením č. k. -70 z 12. septembra 2008 (ďalej len

„uznesenie z 12. septembra 2008“) nepriznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych

poplatkov a jej žiadosť o ustanovenie zástupcu z radov advokátov zamietol.

Sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 12. septembra

2008.

Okresný súd uznesením č. k. -76 z 28. októbra 2008 (ďalej len

„uznesenie z 28. októbra 2008“) vyzval sťažovateľku na doplnenie odvolania o náležitosti

v zmysle . Dňa 7. novembra 2008 podala sťažovateľka

okresnému súdu žiadosť o doručovanie zásielok na adresu jej zamestnávateľa. Uznesenie

okresného súdu z 28. októbra 2008 bolo sťažovateľke doručené 12. decembra 2008.

Sťažovateľka 18. decembra 2008 doplnila svoje odvolanie proti uzneseniu okresného

súdu z 12. septembra 2008.

V období od 2. februára 2009 do 14. júla 2009 sa spis okresného súdu nachádzal na

Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) z dôvodu rozhodnutia o odvolaní

sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu z 12. septembra 2008. Krajský súd uznesením

č. k. -89 z 10. júna 2009 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) potvrdil

uzneseniu okresného súdu z 12. septembra 2008.

Po vrátení spisu okresnému súdu 14. júla 2009 bolo 31. júla 2009 sťažovateľke

doručené uznesenie krajského súdu.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi

všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,

ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným

právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( ), a to

tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za

dodržiavanie základných práv a slobôd ( a 2 a ).

Ústavný súd opakovane vyslovil, že v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1

, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa v konaní pred všeobecným súdom, ústavný

súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho

prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo od 1. apríla 2005 podľa § 3 ods. 7

a a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon o súdoch“).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na

konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ).

Ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných

právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv

a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov,

je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou

konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

V období, keď sa spis nachádzal na krajskom súde (od 2. februára 2009 do 14. júla

2009), sťažovateľka podala predsedníčke krajského súdu sťažnosť z 15. mája 2009 na

prieťahy v konaní, ktorá bola v odpovedi predsedníčky krajského súdu z 2. júna 2009

posúdená ako nedôvodná.

Sťažovateľka podala tiež 27. mája 2009 predsedníčke okresného súdu „sťažnosť na

postup súdu“. V podstatnej časti tejto sťažnosti namietala postup okresného súdu pri jej

žiadosti o osobné doručenie uznesenia okresného súdu z 28. októbra 2008 a v jej závere

uviedla: „Vážená pani predsedkyňa na záver by som rada vedela, z akého dôvodu v konaní

bol nesprávny postup súdu, prieťahy v konaní a taktiež si dovolím tvrdiť, že na Vašom súde

je zjavná zaujatosť voči mojej osobe.“ Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi zo

4. septembra 2009 reagovala na sťažovateľkou namietaný postup okresného súdu pri

doručovaní uznesenia z 28. októbra 2008 a konštatovala riadne doručenie tohto uznesenia

na adresu zamestnávateľa sťažovateľky potom, ako táto adresa bola okresnému súdu

sťažovateľkou oznámená.

Podľa sťažovateľky jej sťažnosť z 15. mája 2009 adresovaná predsedníčke krajského

súdu ako aj jej „sťažnosť na postup súdu“ adresovaná predsedníčke okresného súdu

obsahovala sťažnosť na prieťahy v označenom konaní pred okresným súdom. Predsedníčka

krajského súdu jej sťažnosť vzťahujúcu sa na prieťahy v konaní okresného súdu nepostúpila

predsedníčke okresného súdu a predsedníčka okresného súdu „sťažnosť na postup súdu“

nesprávne neposúdila ako sťažnosť na prieťahy v konaní.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťami doručenými sťažovateľkou

predsedníčke okresného súdu a predsedníčke krajského súdu konštatuje, že ich obsah

nenasvedčuje tomu, že ide o sťažnosti na prieťahy v konaní pred okresným súdom. Tomu

zodpovedá aj posúdenie týchto sťažností v odpovedi predsedníčky krajského súdu (ktorá

sťažnosť adresovanú krajskému súdu posúdila ako sťažnosť na prieťahy v konaní pred

krajským súdom) a v odpovedi podpredsedníčky okresného súdu (ktorá sťažnosť

adresovanú okresnému súdu posúdila ako sťažnosť na postup okresného súdu pri

doručovaní konkrétneho uznesenia).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzatvára, že sťažovateľka v posudzovanom

prípade nevyužila opravný prostriedok vo vzťahu k namietanému postupu okresného súdu,

keďže v súlade s nepodala sťažnosť na prieťahy podľa

zákona o súdoch.

Ústavný súd posúdil aj to, či v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného

zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa . Pri

zohľadnení celkovej dĺžky konania (takmer štyri roky), podanie žaloby s vadami,

k odstráneniu ktorých bola sťažovateľka opakovane vyzývaná (pričom z obsahu sťažnosti

nevyplýva, že by sťažovateľka vady svojej žaloby v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už odstránila, a tým umožnila meritórne prerokovanie), podanie nedôvodnej žiadosti

o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov,

ústavný súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nie sú dané také okolnosti, ktoré

by odôvodňovali postup podľa .

Preto ústavný súd podľa sťažnosť odmietol ako

neprípustnú so zreteľom na nesplnenie podmienky konania podľa § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2009