Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 43/09
PDF · 122.56 KB
No categories available
II. ÚS 43/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 43/09-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
22 C 112/07 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2008
doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva podľa čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Zo sťažnosti najmä vyplýva, že „(...) Žaloba podaná dňa 06. 07. 2007, ale vo veci
nebolo nič vykonané, hoci súd bol požiadaný o zabezpečenie dôkazov ešte pred hlavným
pojednávaním. (...)
Predsedkyňa súdu JUDr. G. B. označila sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú z dňa
21. 05. 2008.
Okresný súd Bratislava I tým, že zostáva nečinný marí súdne konanie, umožňuje
zmariť výpovede svedkov, umožňuje nespoznať skutkový stav vo veci, ktorý odmieta poznať
Generálna prokuratúra SR a Ministerstvo vnútra SR.
Vskutku ide o bezočivú nespravodlivosť a neplnenie si povinnosti súdu konať podľa
zákona, súd je povinný spoznať skutkový stav vo veci a nie sa pripravovať na skreslený
výklad skutkového stavu s tým, že nevykoná predbežný výsluch, aby tak zabezpečil dôkazy
pre ďalšie konanie, o čo tomuto súde nejde. Súd vykazuje všetky známky insuffiocientie
a porušuje tak brutálne čl. 6 ods. 1 - právo na spravodlivé súdne konanie. Súd nekoná ani
po upozornení predsedom súdu zo dňa 21. 05. 2008. Sťažovateľ bol študovať spis a zistil, že
sudca nič nevykonal. (...)“.
Sťažovateľ navrhol vydať nález tohto znenia:
„Okresný súd Bratislava I porušuje základné práva D. B. garantované čl. 12 ods. 1 a
ods. 4, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 14
medzinárodného dohovoru, ktorým je Slovenská republika viazaná.
Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť D. B. primerané zadosťučinenie vo
výške 5,000.000.- Sk v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu. V prípade
omeškania OS BA I je povinný zaplatiť úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 17,6 % od
dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia.
Okresný súd Bratislava I je povinný konať bez ďalších prieťahov a obštrukcií, je
povinný zabezpečiť dôkazy výsluchom svedkov pre ďalšie konanie a policajné spisy do
súdneho spisu bezodkladne.
Okresný súd Bratislava I je povinný ukončiť konanie v lehote do konca roku 2008
s spravodlivým verdiktom. Inak môže D. B. žiadať bez súdneho konania od OS BA I sumu
ako satisfakciu vo výške 10,000.000.- Sk, iba na požiadanie musí súd satisfakciu vyplatiť.“
2. Sťažovateľ žiadal aj o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred ústavným
súdom z dôvodov, že „bude jasne úspešný, je plne invalidný, nositeľom ŤZP, od mája 2006
nemá žiadny príjem, žije na dlh, nemá možnosť zárobku“.
3. Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 319/09-6 zo 7. októbra 2009 bolo
rozhodnuté, že sudca ústavného súdu Lajos Mészáros nie je vylúčený z výkonu sudcovskej
funkcie v tejto veci.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
Uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 43/09-6 zo 4. februára 2009 bolo rozhodnuté
o nevyhovení žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v tomto konaní.
V odôvodnení uznesenia bol sťažovateľ vyzvaný, aby do 15 dní od doručenia uznesenia
predložil splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom
s tým, že ak tak neurobí, jeho sťažnosť môže byť odmietnutá pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Uznesenie bolo
sťažovateľovi doručené 27. februára 2009, pričom na túto výzvu dosiaľ žiadnym spôsobom
nereagoval.
Vzhľadom na to, že jednou z náležitostí sťažnosti je aj povinné právne zastúpenie
sťažovateľa, ústavný súd potom, ako nevyhovel jeho žiadosti o ustanovenie právneho
zástupcu, vyzval sťažovateľa na predloženie splnomocnenia pre advokáta. Sťažovateľ
napriek výzve žiadneho advokáta nesplnomocnil. V plnej miere teda obstojí záver, že
sťažnosť nespĺňa jednu z náležitostí predpísaných zákonom, preto bolo potrebné sťažnosť
odmietnuť.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí,
a z toho dôvodu už nepripadalo do úvahy rozhodovať o merite sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. novembra 2009