Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 376/09
PDF · 106.96 KB
No categories available
II. ÚS 376/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť T. Š., K., pre namietané porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 209/08
a takto
rozhodol:
Sťažnosť T. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta
2009 doručená sťažnosť T. Š., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Malacky
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 209/08 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala v októbri 1998 návrh na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a svoj návrh spresnila vo februári
1999. V priebehu konania boli súdom pojednávania niekoľkokrát odročované z toho
dôvodu, že sa sťažovateľka snažila o dohodu s bývalým manželom, v konečnom dôsledku
však k mimosúdnej dohode nedošlo. V priebehu konania boli spracované aj znalecké
posudky na ocenenie spoločného domu, zo strany okresného súdu však nedošlo
k urýchlenému ukončeniu veci. Napokon sa však s bývalým manželom dohodla a uzatvorili
dohodu 28. mája 2009. Následne preto svoj návrh vzala späť a o pripustení späťvzatia
návrhu okresný súd potom rozhodol 18. júna 2009. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd
o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„(...) 1. Finančné zadosťučinenie 50 000 euro za zbytočné prieťahy v konaní.
2. Finančné zadosťučinenie 20 000 euro za zdravotné následky ohľadne prieťahov
v súdnom konaní, zlého rozhodovania súdu a neprofesionálneho prístupu súdu
v Malackách.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd
skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebráni jeho prijatiu na
ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá
ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 209/08.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný
súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právo len vtedy, ak bola na ústavnom súde
uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01,
I. ÚS 77/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza
k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov
skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Z obsahu samotnej sťažnosti a pripojených súvisiacich listín ústavný súd zistil, že
sťažovateľka uzavrela dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva s bývalým
manželom 28. mája 2009 a následne svoj návrh na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zobrala späť a žiadala napadnuté konanie zastaviť. Okresný súd
tak urobil a konanie vo veci zastavil 18. júna 2009. Sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému
súdu doručená 14. augusta 2009.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci
domáhala ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v čase, keď
v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda
bola odstránená jej právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej ústavnej
sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. novembra 2009