Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 404/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Ľ. H., D., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K.,

B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín

č. k. -188 z 12. novembra 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline

č. k. -252 z 23. júna 2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Ľ. H. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. októbra

2009 doručená sťažnosť Ing. Ľ. H., D. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. E. K., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -188 z 12. novembra 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej

len „krajský súd“) č. k. -252 z 23. júna 2009.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ bol ako žalovaný

účastníkom konania pred okresným súdom vo veci, v ktorej sa žalobca I. P., D., domáhal

zrušenia vecného bremena za primeranú náhradu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.

1478, kat. územie obce D., podrobne vymedzeným v žalobe (ďalej len „nehnuteľnosti“).

Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel, t. j. zrušil vecné bremeno k

nehnuteľnostiam a uložil žalobcovi zaplatiť sťažovateľovi ako náhradu za zrušenie vecného

bremena 340 000 Sk.

Sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom

krajský súd rozhodol rozsudkom č. k. -252 z 23. júna 2009 tak, že napadnutý

rozsudok okresného súdu potvrdil, pričom zároveň vo veci pripustil dovolanie podľa § 238

ods. 3 (ďalej len „OSP“).

Podľa sťažovateľa „uvedenými rozsudkami bolo porušené jeho základné ľudské

právo garantované SR ako i Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných

slobôd na pokojné užívanie majetku, ktorým je jeho právo na doživotné užívanie

nehnuteľností zapísaných na...“.

Sťažovateľ namieta, že oba súdy konajúce v jeho veci predovšetkým nesprávne

právne posúdili predmetný prípad, „... okresný aj odvolací súd pri právnom posúdení

základnej právnej otázky a to, či došlo predajom nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom

získanej vydražením k zmene pomerov a tým k vzniku hrubého nepomeru alebo nie,

pochybil, zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, na základe

čoho obe rozhodnutia trpia vadou...“.

Sťažovateľ uvádza, že 22. septembra 2009 podal vo veci dovolanie podľa § 238

ods. 3 .

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd vyslovil, že napadnutými rozsudkami okresného súdu a krajského súdu bolo porušené

jeho základné právo podľa a jeho právo podľa dodatkového

protokolu, zrušil tieto rozsudky a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu. Sťažovateľ

tiež žiada priznanie finančného zadosťučinenia v sume 7 000 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha najmä vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa a práva podľa dodatkového protokolu napadnutými

rozsudkami okresného súdu a krajského súdu.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Podľa účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje...

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ).

Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený proti napadnutému rozsudku okresného

súdu podať odvolanie podľa , o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť

krajský súd. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu bol sťažovateľ v súlade

s rozhodnutím krajského súdu, že vo veci pripúšťa dovolanie, oprávnený podať dovolanie

podľa , o ktorom je oprávnený a aj povinný rozhodnúť Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako dovolací súd. Právomoc krajského súdu

rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa proti napadnutému rozsudku okresného súdu a právomoc

najvyššieho súdu rozhodnúť o dovolaní sťažovateľa vylučuje právomoc ústavného súdu

rozhodovať o jeho sťažnosti. Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa pre nedostatok

svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2009