Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 378/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť J. H., J., zastúpeného advokátom JUDr. L. M., Česká

republika, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a 2 a Listiny základných práv a slobôd, ako

aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 20. augusta 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. H. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. novembra

2009 doručená sťažnosť J. H. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa a 2

(ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),

ako aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 20. augusta 2009.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „... vedl spor se S...

Výsledkem sporu bylo to, že Nejvyšší soud... rozhodl rozsudkem ze dne 20. 8. 2009

sp. zn. “ tak, že „ rozsudek Krajského soudu v Košicích č. j. -20

ze dne 9. května 2008 potvrzuje.“. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi

nepriznal ich náhradu a odporkyňu zaviazal „zaplatit navrhovateli náklady odvolacího

řízení ve výši 54,64 Euro...“. Sťažovateľ ďalej uviedol, že „nevznáší žádnou námitku proti

první ani proti tretí větě výroku rozsudku... vznáší námitku pouze proti větě druhé výroku

rozsudku, ačkoli si je vědom toho, že Ústavní soud SR se běžne otázkou nákladu řízení

nezabýva. Stěžovatel však má za to, že v tomto prípade jde o zcela extrémní vybočení, které

zasahuje až do samé ústavnosti vydaného rozsudku...

Soud ve větě druhé výroku rozsudku odmítá přiznat náhradu nákladů odvolacího

řízení. Naproti tomu ve větě tretí mu náhradu priznáva a v odůvodnění pak její výši řádne

zdůvodňuje.

Stěžovatel tak spatřuje mezi vetou druhou a tretí hluboký vnitřní rozpor.

Stěžovatel má za to, že jde o rozpor, který narušuje zásady spravedlivého procesu ve

smyslu článku 6 odst. 1 Úmluvy a pravidla pro poskytovaní soudní ochrany podle článku 36

odst. 1 Listiny a podlé článku 46 odst. 1, 2 .

Vzhledem k odůvodnění rozsudku pak má stěžovatel za to, že správna je věta třetí

a veta druhá by měla být zrušená...“.

3. Sťažovateľ navrhol, aby „Ústavní soud SR vyhlásil tento nález:

I. Věta druhá v rozsudku Nejvyššího soudu SR ze dne 20. 8. 2009 sp. zn.

se zrušuje.

II. Stěžovateli se podle advokátního tarifu přiznávají náklady právního zastupování,

které je Nejvyšší soud SR povinen vyplatit na účet právního zástupce stěžovatele... do

jednoho měsíce od doručení tohoto nálezu.“. Súčasne požiadal o náhradu trov konania.

4. Sťažovateľ k sťažnosti pripojil rozsudok sp. zn. z 20. augusta 2009,

ktorým najvyšší súd „v právnej veci navrhovateľa J. H. ... proti odporkyni S..., v konaní

o starobnom dôchodku, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

č. k. -20 z 9. mája, takto rozhodol... Najvyšší súd... rozsudok Krajského súdu

v Košiciach č. k. -20, zo dňa 9. mája 2008, potvrdzuje.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume

54,64 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Ľ. M. do 30 dní od právoplatnosti

rozhodnutia.“. Priznanie trov odvolacieho konania najvyšší súd odôvodnil tým, že „Podľa

v spojitosti s navrhovateľovi patrí náhrada trov

odvolacieho konania, pozostávajúca z trov právneho zastúpenia v sume uplatnenej právnym

zástupcom JUDr. Ľ. M. vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne, v sume 1657 Sk, t. j. 54,64 Eur

(1 úkon právnej pomoci 1 paušál).“.

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

6. Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa ,

resp. podľa ako prostriedku ochrany (alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je jej

subsidiarita. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Zmyslom a účelom tejto

zásady je to, že ochrana nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou

ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

právomocí. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (napr. , ). Na tejto skutočnosti

je založené pravidlo ( a ), podľa ktorého poskytnutie

ochrany konkrétnemu právu alebo slobode v konaní pred ústavným súdom v zásade nie je

prípustné, pokiaľ ten, kto má v úmysle sa jej dovolať, najprv nevyčerpal všetky účinné

opravné prostriedky, ktoré sú mu dostupné v konaní pred všeobecným súdom (mutatis

mutandis , , , ).

7. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podnetu sťažovateľa preto zisťoval, či

ochranu tomu základnému právu, porušenie ktorého namietal (t. j. základnému právu na

súdnu ochranu podľa a 2 a listiny a právu na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), neposkytujú všeobecné súdy na základe

opravných prostriedkov im dostupných, ktoré možno považovať za účinné právne

prostriedky nápravy namietaného porušenia označených práv.

8. Predmetom posudzovanej sťažnosti je sťažovateľovo tvrdenie, že najvyšší súd

svojím odvolacím rozhodnutím z 20. augusta 2009 porušil ním označené práva z dôvodu

uvedeného v bode 2, t. j. vzájomne rozporným rozhodnutím o trovách odvolacieho konania

vyplývajúcim z druhej a tretej vety výroku jeho rozhodnutia. Poukazujúc na už citovaný text

napadnutého výroku rozsudku najvyššieho súdu a citovanú časť jeho odôvodnenia (bod 4)

ústavný súd konštatuje zrejmú nesprávnosť (chybu v písaní) písomného vyhotovenia výroku

predmetného rozsudku. Túto zrejmú nesprávnosť (chybu v písaní) môže súd opraviť

postupom podľa v znení neskorších

predpisov: „súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako

aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenia, ktoré doručí účastníkom

Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne

právoplatnosť.“ Ako to vyplýva z obsahu citovanej právnej normy, súd môže vykonať

opravu aj bez návrhu, ak ide o chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. Musí

teda ísť o celkom zjavne spoznateľné pochybenia (napr. z rozporu výroku a odôvodnenia).

Opraviť možno výrok rozsudku, jeho odôvodnenie i poučenie. V prípade, ak sa opravuje

výrok rozsudku, musí sa tak urobiť opravným uznesením. V prípade opravy ostatných častí

rozsudku môže sa tak urobiť priamo v rovnopisoch rozhodnutia, ktoré si súd na ten účel od

účastníkov vyžiada. Ak súd opravuje výrok rozsudku, má možnosť odložiť vykonateľnosť

rozsudku na čas, pokiaľ opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť (pozri

V. Nesrovnal: Komentár k : , právnická

databáza ASPI).

9. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ ešte pred

podaním ústavnej sťažnosti mal (resp. ešte aj v súčasnosti má, ak ju dosiaľ nevyužil)

možnosť domáhať sa nápravy podaním návrhu všeobecnému súdu, ktorý vydal ním

namietané chybné rozhodnutie. Nevyužitie tejto zákonnej možnosti účinnej nápravy

nemožno nahradzovať podnetom podaným ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju

právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť

účinnej ochrany svojich práv.

10. Z uvedeného dôvodu bolo treba podnet sťažovateľa na začatie konania

po predbežnom prerokovaní podľa odmietnuť

pre neprípustnosť.

11. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodné

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2009