Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 416/09
PDF · 102.55 KB
No categories available
II. ÚS 416/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. decembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť Š. Ď., B., zastúpeného advokátkou
JUDr. G. Z., B., vo veci namietaného porušenia čl. 35, čl. 36 písm. b), čl. 47, čl. 48 a čl. 51
Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.
8 Co 470/2006 a Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 8 C 308/2004 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Š. Ď. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. novembra
2009 doručená sťažnosť Š. Ď., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 35,
čl. 36 písm. b), čl. 47, čl. 48 a čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn.
8 Co 470/2006 a Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.
8 C 308/2004. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 10. novembra 2009.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol od 1. marca 1993 v pracovnom pomere
so S., a. s. (ďalej len „žalovaná“). Žalovaná vypracovala návrh dohody o skončení
pracovného pomeru so sťažovateľom z organizačných dôvodov v zmysle § 63 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce s tým, aby sa pracovný pomer skončil 31. januára 2004. Návrh
odôvodnila znížením počtu zamestnancov v dôsledku zmeny organizačnej štruktúry.
Sťažovateľ návrh po doručení 7. januára 2004 dobrovoľne nepodpísal, podpísal ho až
16. januára 2004 pod hrozbou, že v opačnom prípade bude s ním pracovný pomer aj tak
rozviazaný, a to bez odstupného. Keďže v skutočnosti žalovaná pracovné miesto zastávané
sťažovateľom nezrušila, podal sťažovateľ okresnému súdu žalobu o vyslovenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru. Rozsudkom okresného súdu č. k. 8 C 308/2004-135
z 30. mája 2006 bola žaloba sťažovateľa zamietnutá. Na základe odvolania sťažovateľa
rozsudkom krajského súdu č. k. 8 Co 470/2006-159 z 13. marca 2008 bol rozsudok
okresného súdu potvrdený. Následne sťažovateľ doručil Generálnej prokuratúre Slovenskej
republiky 10. júna 2009 podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku
krajského súdu. Prípisom Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská
prokuratúra“) č. k. Kc 192/09-7 z 10. augusta 2009 bol podnet ako nedôvodný odložený.
Prípis krajskej prokuratúry bol sťažovateľovi doručený poštou 17. septembra 2009.
Podľa názoru sťažovateľa rozsudkami okresného súdu a krajského súdu došlo
k porušeniu označených článkov ústavy. Sťažovateľ preto navrhuje vydať nález, ktorým by
ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov ústavy v konaní vedenom krajským
súdom pod sp. zn. 8 Co 470/2006 a okresným súdom pod sp. zn. 8 C 308/2004 s tým, aby
boli rozsudky z 13. marca 2008 a 30. mája 2006 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.
Požaduje tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 40 000 €, ako aj
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 296,64 €.
Z rozsudku krajského súdu č. k. 8 Co 470/2006-159 z 13. marca 2008 vyplýva, že
ním bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. 8 C 308/2004-135 z 30. mája 2006.
Z dátumovej pečiatky je zistiteľné, že rozsudok bol právnemu zástupcovi sťažovateľa
doručený 19. novembra 2008.
Z prípisu krajskej prokuratúry č. k. Kc 192/09-7 z 10. augusta 2009 vyplýva, že ním
bol odložený podnet sťažovateľa z 10. júna 2009 na podanie mimoriadneho dovolania proti
rozsudku krajského súdu č. k. 8 Co 470/2006-159 z 13. marca 2008 ako nedôvodný.
Z rukou písanej poznámky na titulnej strane prípisu vyplýva, že prípis bol sťažovateľovi
doručený 17. septembra 2009.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.
Podaná sťažnosť nesmeruje proti konaniu vedenému krajskou prokuratúrou, resp.
proti jej listu z 10. augusta 2009, ale proti rozsudkom okresného súdu a krajského súdu,
ktoré nadobudli právoplatnosť ešte v roku 2008. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť
sťažnosť odovzdaná na poštovú prepravu 10. novembra 2009 bola podaná dávno po
uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.
Neobstojí právny názor sťažovateľa, ktorý odvodzuje zákonnú dvojmesačnú lehotu
od dátumu doručenia prípisu krajskej prokuratúry, ku ktorému malo dôjsť 17. septembra
2009. Takto by totiž bolo možné počítať zákonnú lehotu iba v prípade, keby sťažnosť
smerovala proti konaniu vedenému krajskou prokuratúrou.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva
z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. decembra 2009