Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 413/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. decembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., Ž., vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom

Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. augusta

2009 doručená sťažnosť M. K., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v bližšie neoznačenom konaní vedenom na

Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Ústavný súd zistil, že

konanie na najvyššom súde je vedené pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«Krajský súd v Žiline rozsudkom spis. zn. zo dňa 11. marca 2008

vyhovel mojej žalobe proti rozhodnutiu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v B.,

pracoviska Ž. č. k. zo dňa 03. októbra 2007, predmetné rozhodnutie zrušil a vec

vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný správny orgán sa voči rozhodnutiu odvolal, čím sa dostala na prejednanie

a rozhodnutie na Najvyšší súd Slovenskej republiky ako vecne príslušný súd podľa ust. § 10

ods. 2

Krajský súd v Žiline mi odvolanie správneho orgánu doručil listom zo dňa 21. apríla

2008 s výzvou na vyjadrenie v lehote 10 dní od doručenia výzvy .

Dňa 05. mája 2008 som doručila Krajskému súdu moje vyjadrenie k odvolaniu

a oznámila som súdu, že nesúhlasím s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania. ...

Nemám vedomosť o tom, že by od 05. mája 2008 Krajský súd v Žiline, alebo Najvyšší

súd Slovenskej republiky bol vo veci vykonal procesný úkon. Doteraz nebolo ani vytýčené

pojednávanie na odvolacom súde, hoci od môjho vyjadrenia k odvolaniu uplynulo už 15

mesiacov.

Pretože som zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neobdržala žiadnu

korešpondenciu, nemám vedomosť, pod akou spisovou značkou sa vo veci koná.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Každý má

právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Podľa Každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Mám za to, že odvolací súd je vo veci nečinný. 15 mesiacov je dosť dlhá doba, aby

súd nielen vo veci vytýčil pojednávanie, prípadne vykonal iný úkon, ale aby aj v tak

jednoduchej veci ako je táto moja, právoplatne rozhodol. Jedná sa iba o preskúmanie

rozhodnutia o určení výšky sociálnej dávky. Príkladom poukazujem na známu kauzu

„Pezinská skládka“, kde prvostupňový Krajský súd v Bratislave rozhodol o správnej žalobe

v decembri 2008 a Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd v júli 2009. Cítim sa

byť preto postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poškodená a diskriminovaná,

keď v inej veci rozhodne do siedmych mesiacov od vynesenia prvostupňového rozsudku

a v mojej veci, ktorá sa týka preskúmania odvolania vo veci zrušenia rozhodnutia

správneho orgánu o výške sociálnej dávky nevytýčil po 15 mesiacoch pojednávanie a

nemám vedomosť, že by inak konal.

Postupom (nečinnosťou) odvolacieho súdu tak boli porušené moje práva

garantované v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a v .

Podľa o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov Sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu pred zásahom do veci

územnej samosprávy účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa

osobitných predpisov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie

základného práva podľa , koná iba za

predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má

podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, alebo ak sa

preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov osobitného zreteľa (§ 58 ods. 2

)

Dôvody hodné osobitého zreteľa a teda aj právomoc Ústavného súdu Slovenskej

republiky vidím v tom, že len Ústavný súd Slovenskej republiky môže nielen vysloviť, že

právo porušené bolo, prikázať porušovateľovi práva aby sa zdržal tohto konania, ale aj

priznať primerané finančné zadosťučinenie.

Domáham sa nielen vyslovenia, že právo porušené bolo, prikázania, aby súd ďalej

vo veci konal bez zbytočných prieťahov, ale aj primeraného finančného zadosťučinenia

podľa . Sťažnosťou... nemám možnosť dosiahnuť priznania

primeraného finančného zadosťučinenia, pretože jeho priznanie je výlučne v kompetencii

Ústavného súdu Slovenskej republiky. Odvolací súd rozhoduje o odvolaní vo veci určenia

výšky sociálnej dávky...

V právnej neistote pre neefektívny postup odvolacieho súdu zotrvávam neprimerane

dlho, čo mi znásobuje existenčné problémy. Navyše som názoru, že práve pre charakter veci

(rozhodovanie ohľadom výšky sociálnej dávky) má súd brať ohľad na účastníka konania

a venovať aspoň zvýšenú pozornosť tomu, aby vo veci rozhodol v primeranej lehote.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal

tento nález:

„Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v

Slovenskej republiky bolo postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý spočíval

v prejednaní a rozhodnutí vo veci odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Žiline spis. zn.

zo dňa 11. marca 2008, porušené bolo.

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky prikazuje, aby v konaní vo veci odvolania

proti rozsudku Krajského súdu v Žiline spis. zn. zo dňa 11. marca 2008

neporušoval právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

V prípadoch namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2

v dôsledku zbytočných prieťahov v konaní považuje ústavný súd za účinný

prostriedok nápravy sťažnosť podanú predsedovi príslušného súdu podľa § 62 a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Účelom práva účastníka konania podať sťažnosť na prieťahy podľa zákona o súdoch

je poskytnúť príležitosť všeobecnému súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny

stav zapríčinený jeho nečinnosťou alebo nesprávnym postupom (). Až po

vyčerpaní tohto prostriedku bez dosiahnutia jeho účelu sú v zmysle princípu subsidiarity

podľa splnené podmienky na konanie pred ústavným súdom. Ústavný

súd neodmietne prijatie sťažnosti na ďalšie konanie bez splnenia tejto podmienky, ak

sťažovateľ preukáže, že ju nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2

), najmä ak využitie uvedeného prostriedku nápravy nemožno

vzhľadom na okolnosti daného prípadu pokladať za postup umožňujúci dosiahnuť účinnú

ochranu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.

).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh nevyplýva, že by sťažovateľka v priebehu konania

vedeného pred najvyšším súdom podala sťažnosť na prieťahy predsedovi najvyššieho súdu

podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, a poskytla tým príležitosť všeobecnému súdu, aby sám

urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou. Naopak,

sťažovateľka priamo uviedla, že sťažnosť nepodala preto, že podľa nej boli dané dôvody

osobitného zreteľa pre nesplnenie tejto podmienky. Podľa nej tieto podmienky spočívajú

v tom, že iba ústavný súd má právomoc poskytnúť jej za zbytočné prieťahy v konaní aj

primerané finančné zadosťučinenie. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že účelom

podania sťažnosti nemôže byť priznanie finančného zadosťučinenia, ale poskytnutie

ochrany základným právam a slobodám sťažovateľa.

Ústavný súd skonštatoval, že skutočnosť, že sťažovateľka „zo strany Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky neobdržala žiadnu korešpondenciu“ a že „nemá vedomosť, pod

akou spisovou značkou vo veci koná“, nebola prekážkou využitia sťažnosti ako právneho

prostriedku nápravy v zmysle ani dôvodom osobitného

zreteľa, keďže sťažovateľke bola známa spisová značka, pod ktorou v jej veci konal Krajský

súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“).

Keďže sťažovateľka nevyčerpala právny prostriedok, ktorý jej zákon na ochranu jej

základného práva účinne poskytuje a na ktorého použitie je sťažovateľka oprávnená

v zmysle , ústavný súd odmietol jej sťažnosť ako

neprípustnú podľa .

Ústavný súd navyše zistil, že najvyšší súd v namietanej veci sťažovateľky rozhodol

rozsudkom sp. zn. z 31. júla 2009 (sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému

súdu doručená 21. augusta 2009), ktorý nadobudol právoplatnosť 7. septembra 2009

a ktorým najvyšší súd potvrdil rozsudok krajského súdu sp. zn. z 11. marca

2007. Táto skutočnosť je tiež dôvodom signalizujúcim zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti

sťažovateľky a dôvod na jej odmietnutie podľa .

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, ďalšími

návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti sa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2009