Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 420/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. decembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., P., zastúpeného advokátom JUDr. L. L., P.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Prešove sp. zn. z 3. júla 2008, a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. B. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra 2009

doručená sťažnosť M. B., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sťažovateľ namietal porušenie

svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 3. júla 2008 a žiadal vydať tento nález:

„Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Slovenskej

republiky a základné právo spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 3.7.2008, č. k. , sa zrušuje

a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia

292,38 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. L. L. do 1 mesiaca od doručenia tohto

nálezu.“

Ako vyplynulo z podanej sťažnosti a obsahu spisu Okresného súdu Poprad (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. , sťažovateľ sa podanou žalobou domáhal po úprave jej

petitu so súhlasom okresného súdu určenia, že je výlučným vlastníkom v priebehu konania

špecifikovanej nehnuteľnosti, ako aj uloženia povinnosti žalovanému nehnuteľnosť

vypratať. Okresný súd o podanej žalobe rozhodol rozsudkom č. k. -355

z 11. mája 2007 tak, že žalobu v časti o určenie vlastníckeho práva sťažovateľa zamietol,

v časti o vypratanie nehnuteľnosti (po späťvzatí žaloby v tejto časti sťažovateľom) konanie

zastavil a sťažovateľa zaviazal nahradiť trovy konania žalovanému i štátu. Sťažovateľ proti

tomuto rozsudku (proti výroku o zamietnutí žaloby a náhrade trov konania) podal

odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn. z 3. júla 2008

tak, že rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby o určenie vlastníckeho

práva sťažovateľa a vo výroku o náhrade trov konania štátu potvrdil a vo výroku o náhrade

trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

Rozsudok krajského súdu sp. zn. z 3. júla 2008 bol doručený

právnemu zástupcovi sťažovateľa 8. augusta 2008 a týmto dňom nadobudol aj

právoplatnosť. O náhrade trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi rozhodol okresný súd

uznesením č. k. -400 z 21. augusta 2008 tak, že sťažovateľa zaviazal nahradiť

žalovanému trovy prvostupňového konania v sume 16 337,75 Sk a trovy odvolacieho

konania v sume 1 962,50 Sk do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Toto uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 25. septembra 2008.

Sťažovateľ sa obrátil na generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len

„generálny prokurátor“) s podnetom na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku

krajského súdu sp. zn. z 3. júla 2008. Podnet sťažovateľa bol ako nedôvodný

odložený (list Krajskej prokuratúry v P. zo 6. apríla 2009 č. k. Kc 50/2009-5). Sťažovateľ

podal generálnemu prokurátorovi opakovaný podnet na podanie mimoriadneho dovolania

proti rozsudku krajského súdu sp. zn. z 3. júla 2008, avšak aj tento bol

odložený, čo bolo sťažovateľovi oznámené listom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky č. k. -11 z 31. júla 2009, ktorý bol sťažovateľovi doručený

2. augusta 2009.

Sťažnosť doručenú ústavnému súdu sťažovateľ odôvodnil tým, že skutkové zistenia

okresného súdu i krajského súdu, podľa ktorých starí rodičia sťažovateľa predmet sporu

previedli P. Š. v roku 1978 (od vlastníctva ktorého odvodzuje vlastníctvo žalovaný),

nevyplývajú z vykonaného dokazovania, žalovaný nie je vlastníkom predmetu sporu,

vlastnícke právo nemohol nadobudnúť ani vydržaním (nepreukázal v konaní vstup

do oprávnenej držby predmetu sporu a ani dobromyseľnosť), jeho vlastníkom je sťažovateľ,

ktorý ho nadobudol dedením. Hoci v konaní nebola preukázaná existencia zmluvy

uzatvorenej medzi starými rodičmi sťažovateľa a P. Š., okresný súd žalobu zamietol

a krajský súd jeho rozhodnutie potvrdil. K porušeniu sťažovateľom označeného základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva podľa dohovoru došlo

preto, že z odôvodnenia rozsudku súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami

a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Ak

sú právne závery súdu v extrémnom rozpore s vykonanými skutkovými zisteniami alebo

z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, je

takéto súdne rozhodnutie nielenže nezákonné, ale aj rozporné s a

ods. 1 dohovoru. Týmito vadami trpí i rozhodnutie krajského súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa prvej vety sťažnosť možno podať v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu.

Z obsahu pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. (doručenka), ako aj

z prezentačnej pečiatky právneho zástupcu sťažovateľa (na rovnopise rozsudku krajského

súdu, ktorý predložil sťažovateľ ústavnému súdu) je nepochybné, že rozsudok krajského

súdu sp. zn. z 3. júla 2008, proti ktorému sťažnosť sťažovateľa smeruje, mu

bol doručený 8. augusta 2008. Keďže sťažnosť bola ústavnému súdu doručená osobne do

jeho podateľne 2. októbra 2009, z uvedeného možno urobiť nepochybný záver o tom, že

bola podaná po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty počítanej od doručenia rozsudku

krajského súdu sťažovateľovi.

Nemožno súhlasiť so sťažovateľom, ktorý v sťažnosti naznačuje, že začiatok plynutia

tejto zákonnej dvojmesačnej lehoty treba spájať s momentom doručenia sťažovateľovi

oznámenia o spôsobe vybavenia jeho opakovaného podnetu generálnemu prokurátorovi

na podanie mimoriadneho dovolania, a to z toho dôvodu, že dikcia ustanovenia § 53 ods. 3

takýto výklad vylučuje, keď začiatok plynutia tejto dvojmesačnej

lehoty výslovne viaže na právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, oznámenie opatrenia

alebo upovedomenia o inom zásahu. V tomto prípade sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu

(krajského súdu), a preto plynutie lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu je

nevyhnutné počítať odo dňa právoplatnosti rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 3. júla 2008, teda od 8. augusta 2008 (keď bol rozsudok sťažovateľovi doručený).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2009