Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 422/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. decembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. Š., P., zastúpenej advokátom JUDr. B. K., V.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

veci nezávislým a nestranným súdom zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove č. k.

-776 z 5. júna 2009 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , z 12. augusta 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. novembra

2009 doručená sťažnosť M. Š., P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci nezávislým

a nestranným súdom zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -776 z 5. júna 2009 a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. , z

12. augusta 2009.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v konaní vedenom pod

sp. zn. v procesnom postavení žalovanej v 1. rade. Predmetnom konania je

žaloba bývalej S., a. s. [t. č. M., a. s. (ďalej len „žalobca“)], zo 7. februára 1997 o zaplatenie

6 376 400 Sk.

Krajský súd rozsudkom z 5. mája 2004 vyhovel žalobe žalobcu v sume 5 646 000 Sk

s prísl. Proti rozsudku podala sťažovateľka odvolanie a zároveň požiadala o oslobodenie od

súdneho poplatku. Krajský súd uznesením č. k. -516 z 30. augusta 2004

nepriznal sťažovateľke oslobodenie od súdneho poplatku, proti čomu podala sťažovateľka

17. septembra 2004 odvolanie.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. , z 19. októbra 2005

zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu z 5. mája 2004 vo veci samej, potvrdil však

uznesenie krajského súdu z 30. augusta 2004.

Podľa sťažovateľky žalobca bez vyčkania skončenia sporu o pravosť a výšku

pohľadávky cestou tzv. dobrovoľnej dražby odpredal jej nehnuteľnosť a bez späťvzatia

žaloby alebo zníženia žalobného návrhu požiadal krajský súd o prerušenie konania

do skončenia sporu o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Krajský súd uznesením č. k.

-668 zo 14. marca 2009 konanie prerušil do 27. marca 2009. Pojednávanie

nariadené na 24. apríl 2009 bolo odročené na neurčito.

Sťažovateľka ďalej uvádza, že podaním z 13. novembra 2008 predložila krajskému

súdu „žiadosť o prikázanie veci inému sudcovi“ z dôvodu jeho predpojatosti, o ktorej

nebolo rozhodnuté a vec naďalej prerokúva sudca, proti ktorému bola vznesená námietka

predpojatosti.

Ústavný súd zo súdneho spisu, ktorý sa t. č. nachádza na najvyššom súde, zistil, že

o námietke predpojatosti sudcu krajského súdu vznesenej sťažovateľkou bolo rozhodnuté

uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 9. februára 2009 tak, že sudca nebol

vylúčený z prerokúvania a rozhodovania predmetnej veci.

Krajský súd uznesením č. k. -776 z 5. júna 2009 vo veci žiadosti

sťažovateľky o oslobodenie od súdneho poplatku rozhodol tak, že jej nepriznal oslobodenie

od súdneho poplatku. Sťažovateľka proti predmetnému rozhodnutiu podala odvolanie, ktoré

najvyšší súd uznesením sp. zn. , z 12. augusta 2009 zamietol

a potvrdil napadnuté rozhodnutie krajského súdu.

V závere sťažovateľka uvádza, že jej krajský súd uznesením z 23. októbra 2009

povolil splácať súdny poplatok v mesačných splátkach po 1 500 €.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

nálezom vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci nezávislým

a nestranným súdom zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu č. k.

-776 z 5. júna 2009 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. ,

z 12. augusta 2009, aby zrušil označené uznesenia krajského súdu

a najvyššieho súdu a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 €

a náhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci

nezávislým a nestranným súdom zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského

súdu č. k. -776 z 5. júna 2009 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

, z 12. augusta 2009.

1. K namietanému porušeniu označených práv uznesením krajského súdu č. k.

-776 z 5. júna 2009

Podľa názoru ústavného súdu na konanie o sťažnosti v časti, ktorou sťažovateľka

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a porušenie práva na prejednanie veci nezávislým

a nestranným súdom zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu

č. k. -776 z 5. júna 2009, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu je daná

iba vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc

ústavného súdu je preto v týchto prípadoch subsidiárna. O ochrane práv sťažovateľky,

ktorých porušenie namieta, vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu, proti ktorému

sťažovateľka podala odvolanie, rozhodoval v odvolacom konaní najvyšší súd (uznesenie

sp. zn. , z 12. augusta 2009). Vzhľadom na uvedenú zásadu

subsidiarity preto nie je v právomoci ústavného súdu preskúmať uznesenie krajského súdu

č. k. -776 z 5. júna 2009.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť v časti namietajúcej

porušenie základného práva zaručeného v a práva zaručeného v

ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. -776 z 5. júna 2009 po

predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2

.

2. K namietanému porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu

sp. zn. , z 12. augusta 2009

2.1 Sťažovateľka namieta porušenie práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru aj

uznesením najvyššieho súdu sp. zn. , z 12. augusta 2009,

ktorým potvrdil uznesenie krajského súdu č. k. -776 z 5. júna 2009.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Najvyšší súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol:

«Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

vec podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože odvolania

smerovali proti uzneseniam ( ) a dospel k záveru, že obe odvolania

žalovanej v 1. rade nie sú dôvodné, a preto napadnuté uznesenia podľa ako

vecne správne potvrdil.

Čo sa týka odvolania žalovanej v I. rade proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove

č. k. -752 zo dňa 21. apríla 2009, odvolací súd po preskúmaní veci dospel

k záveru, že prvostupňový súd vecne správne rozhodol, keď napadnutým uznesením uložil

žalovanej v í. rade povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podané dňa 21. 06. 2004

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -477 zo dňa 05. 05. 2004 v sume

9 370,64 eur (282 300 Sk) podľa položky č. I. 2/ písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov

tvoriaceho prílohu osudných poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení účinného do 31.08.2004.

Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení účinného do 31. 08. 2004 (t. j. účinného

v rozhodnom období, nakoľko odvolanie bolo podané dňa 21. 06. 2004), súdne poplatky

(ďalej len „poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa

vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len

„poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra

trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení účinného do 31. 08. 2004, v odvolacom

konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za

výpis z registra trestov v znení účinného do 31. 08. 2004,

poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na

vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa veta prvá o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení účinného do 31. 08. 2004,

v odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní.

Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení účinného do 31. 08. 2004, základ

poplatku sa zaokrúhľuje na celé sto koruny dolu a vyrubený poplatok na celé koruny nahor.

Podľa položky č. I. 2/ písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

účinného do 31. 08. 2004, sa v občianskom súdnom konaní vyberá

poplatok z návrhu na začatie konania v obchodných veciach v sporoch o peňažnú

pohľadávku z ceny predmetu konania 5 %, najmenej 500 Sk, najviac 600 000 Sk. Poplatok

podľa rovnakej sadzby sa platí aj v odvolacom konaní.

V danom prípade, v zmysle citovaných ustanovení

účinného v rozhodnom Čase, predstavoval základ súdneho poplatku za odvolanie sumu

5 646 000 Sk (= cena nároku uplatňovaného v odvolaní), z čoho 5% činí sumu 282 300 Sk.

Z tohto vyplýva, že napadnuté uznesenie prvostupňového súdu, ktorým uložil žalovanej

v I. rade povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 9 370,64 eur (282 300 Sk),

je teda zákonné a vecne správne, preto ho odvolací súd podľa potvrdil.

Na margo odvolania žalovanej v I. rade podaného proti uzneseniu Krajského súdu

v Prešove č. k. -776 zo dňa 5. júna 2009, ktorým súd prvého stupňa nevyhovel

žiadosti žalovanej v I. rade na oslobodenie od platenia súdneho poplatku, odvolací súd

konštatuje vecnú správnosť tohto rozhodnutia vo výroku. Stotožňujúc sa v celom rozsahu

s odôvodnením napadnutého uznesenia, využívajúc pri tom ustanovenie ,

sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia a zároveň na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa ďalšie dôvody.

Podľa , môže súd na návrh priznať účastníkovi celkom alebo sčasti

oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne

súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky

zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Ak uplatňovanie alebo bránenie práva nie je ani svojvoľné ani zrejme bezúspešne,

umožňuje citované ustanovenie vyhovieť žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov pod

podmienkou, že to odôvodňujú pomery účastníka. Zákon nevysvetľuje bližšie obsah pojmu

„pomery účastníka“, bezpochyby však musí ísť o majetkové pomery žiadateľa (a v prípade,

ak je žiadateľom o oslobodenie od súdnych poplatkov fyzická osoba, tak aj rodinné,

sociálne a zdravotné pomery), majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej či

prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že ako poplatník celkom, či z časti (v prípade

žiadosti o čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov) nemôže splniť poplatkovú

povinnosť, alebo že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať.

V prejednávanej veci žalovaná v I. rade odôvodňovala žiadosť o oslobodenie od

súdneho poplatku nepriaznivou finančnou situáciou, v ktorej sa ocitla predovšetkým

v súvislosti s podnikateľskou činnosťou. Jej tvrdenie, že s podnikaním už skončila sa

nezakladá na pravde. Súd prvého stupňa v tomto smere správne vykonal dokazovanie

výpisom zo živnostenského registra žalovanej v I. rade, ktoré zopakoval i odvolací súd

a zistil, že doposiaľ neukončila podnikateľskú činnosť. Podľa odvolacieho súdu ide v tomto

smere o okolnosti, ktoré sú dané takmer vo všetkých konaniach, v ktorých vystupujú ako

účastníci konania podnikatelia vykazujúci stratu namiesto zisku, ako jedného zo základných

pojmových znakov podnikania, resp. živnosti. Pokiaľ by zákonodarca okolnostiam takejto

povahy pripisoval význam z hľadiska oslobodenia od platenia súdneho poplatku, vyjadril by

to legislatívne zaradením týchto konaní či účastníkov do ustanovení, ktoré upravujú vecné

alebo osobné oslobodenie od súdneho poplatku v a

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Uvedený zákon však týmto okolnostiam nepripisuje naznačený význam. Okrem uvedeného,

je dôležité uviesť, že v obchodných veciach je treba prihliadnuť k osobitnému charakteru

účastníkov konania, t. j. podnikateľov v zmysle Obchodného zákona a Živnostenského

zákona. Podľa o živnostenskom podnikaní v znení neskorších

predpisov (Živnostenský zákon), živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná

samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú odpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za

podmienok ustanovených týmto zákonom. Podnikanie, a v jeho užšom význame aj živnosť,

preto treba chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ podstupuje riziko, že jeho konanie

môže viesť k zisku alebo i k strate. Okolnosť, že podnikateľ nieje pri svojej podnikateľskej

činnosti úspešný a nedosahuje zisk, alebo, že má pohľadávky po lehote splatnosti, nie je

teda dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov v konaniach, ktorých predmetom je

práve vymáhanie pohľadávok vzniknutých z podnikateľskej činnosti. Ak by nepriaznivá

finančná situácia, ako dôsledok neúspechu v podnikaní, bola dôvodom pre oslobodenie od

súdnych poplatkov, znamenalo by to prenesenie časti rizika, ktoré je s podnikaním spojené,

na štát. Žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku nemôže preto viesť k prenášaniu

podnikateľského rizika na štát. Žalovanú v I. rade, ako fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom

v zmysle § 2 Živnostenského zákona, nemožno podrobiť rovnakému merítku ako sociálne

slabú fyzickú osobu, ktorá nie je podnikateľom a nevlastní žiaden majetok väčšieho rozsahu.

Pomery odvolateľky by odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov, len ak by sa

dostala do ťaživej finančnej situácie z dôvodu vyššej moci, napr. vzhľadom na

nepredvídateľné okolnosti, ktoré nemajú pôvod v podnikaní. Keďže sa v danom konaní

existencia okolností takej povahy nepreukázala, žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku

vyhovené byť nemôže. Bez povšimnutia nemôže zostať ani skutočnosť, že žalovaná v 1. rade,

hoc žiada o oslobodenie od súdneho poplatku dôvodiac nepriaznivou finančnou situáciou,

disponuje dostatkom prostriedkov na úhradu výdavkov advokáta spojenými s jej

zastupovaním v prejednávanej veci. Z odvolateľkou uvádzaných nepriaznivých majetkových

pomerov, ktoré podľa jej mienky zakladajú dostatočný dôvod na jej oslobodenie od platenia

súdneho poplatku, nie je možné vyvodiť záver, že by poplatníčka nemohla splniť poplatkovú

povinnosť, alebo že by jej splnenie od nej nebolo možné spravodlivo žiadať.

Vzhľadom na uvedené, dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

k záveru, že v danom prípade žalovaná v I. rade nepreukázala existenciu pomerov, so

zreteľom na ktoré by jej bolo možné priznať oslobodenie od súdneho poplatku. Súd prvého

stupňa v prejednávanej veci dostatočne zistil všetky rozhodujúce skutočnosti a rozhodol

vecne správne, keď žiadosti žalovanej v 1. rade o oslobodenie od súdneho poplatku

nevyhovel. Stotožňujúc sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa potvrdil. Zároveň sa

v zmysle neobmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, ale na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil

ďalšie, vyššie uvedené, dôvody.

Záverom odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa tvrdenie žalovanej

v I. rade obsiahnuté v odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k.

776 zo dňa 5. júna 2009, nachádzajúceho sa na č. 1. 779, o jej neschopnosti uhradiť

jednorázovo tak značný súdny poplatok. Uvedené vyjadrenie by bolo možné, z hľadiska jeho

obsahu, pokladať v zmysle za žiadosť o povolenie zaplatiť súdny poplatok

za odvolanie v splátkach.»

Z rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že do odôvodnenia svojho uznesenia

uviedol postup, akým dospel k záverom o potvrdení uznesenia krajského súdu, jeho

uznesenie obsahuje výklad právnych noriem a zákona

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zákona

č. účinného do 31. augusta 2004, ktorý nemožno považovať za zjavne

neodôvodnený alebo arbitrárny. Najvyšší súd sa stotožnil s postupom a uznesením

krajského súdu spôsobom, z ktorého je zrejmé, že postup a uznesenie krajského súdu

považuje za zodpovedajúci zákonu.

Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd vykonal ústavne súladný výklad platných

právnych predpisov, ktorý nie je svojvoľný a nepopiera zmysel interpretovaných

a použitých právnych noriem. Na tomto závere treba trvať napriek tomu, že sťažovateľka

nesúhlasí s právnym názorom najvyššieho súdu, pretože porušenie základného práva

nemožno vidieť len v tom, že najvyšší súd postupoval a rozhodoval bez toho, aby sa

stotožnili s právnym názorom sťažovateľky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v časti

namietajúcej porušenie práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho

súdu sp. zn. , z 12. augusta 2009 odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

2.2 Ústavný súd sa zaoberal aj namietaným porušením základného práva

sťažovateľky zaručeného v uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

, z 12. augusta 2009 a konštatuje, že vec bola na najvyššom

súde rozhodnutá 12. augusta 2009, t. j. v čase podania sťažnosti ústavnému súdu

(9. novembra 2009) už zo strany najvyššieho súdu nemohlo dochádzať k označenému

porušeniu základného práva.

Vzhľadom na už uvedené dôvody ústavný súd sťažnosť sťažovateľky aj v časti

namietajúcej porušenie základného práva zaručeného v uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. , z 12. augusta 2009 odmietol ako

zjavne neopodstatnenú podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2009