Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 395/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. decembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť K. A., nar. ..., štátneho občana Ruskej federácie,

zastúpeného advokátom Mgr. M Š., Ž., vo veci namietaného porušenie jeho práva podľa čl.

5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 13. augusta 2009

v súvislosti s nedodržaním požiadavky bezodkladného rozhodovania o pozbavení osobnej

slobody a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. A. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra

2009 doručená sťažnosť K. A. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 13. augusta 2009 v súvislosti s nedodržaním

požiadavky bezodkladného rozhodovania o pozbavení osobnej slobody.

Podstatou sťažovateľových námietok bolo tvrdenie, že postupom krajského súdu v

konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu jeho práva podľa čl. 5 ods. 4

dohovoru z dôvodu, že o jeho opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Úradu hraničnej a

cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície

B. (ďalej len „úrad hraničnej a cudzineckej polície“) č. UHCP-144-5/RHCP-BA-OCP-AV-

2009 z 26. júna 2009, ktorým bol ako cudzinec zaistený a ktoré znamenalo zásah do jeho

osobnej slobody, rozhodol krajský súd až po 31 dňoch, aj keď podľa § 62 ods. 6 zákona č.

o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) bol povinný tak učiniť

bezodkladne.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „šiel osobne 26. júna 2009 na Azylové oddelenie

G., kde mal v úmysle požiadať o udelenie azylu. Do G. ho sprevádzala jeho družka, I. K. Z

dôvodov, ktoré sťažovateľovi neboli zo strany polície vysvetlené, bol sťažovateľ po

niekoľkých hodinách prevezený na Oddelenie cudzineckej polície PZ B., kde mu bolo

vydané rozhodnutie č. p. UHCP-144-5/RHCP-BA-OCP-AV-2009 o zaistení podľa § 62 ods.

1 písm. a) o pobyte cudzincov... Na základe tohto rozhodnutia bol

sťažovateľ umiestnený v Útvare policajného zaistenia M.

Sťažovateľ 13. júla 2009 podal na Krajský súd v Trnave opravný prostriedok proti

uvedenému rozhodnutiu o zaistení. Krajský súd v Trnave 13. augusta 2009 rozhodnutie o

zaistení OCP PZ B. potvrdil rozsudkom č. -38...

Sťažovateľ podáva sťažnosť pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, pretože

ďalší opravný prostriedok - odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky - sa netýka

dĺžky konania pred Krajským súdom v Trnave, ale merita veci, pričom táto ústavná sťažnosť

je zameraná len a len na dĺžku konania pred Krajským súdom v Trnave. Proti tomuto

postupu krajského súdu neexistuje iný opravný prostriedok, ktorý by sťažovateľovi zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytoval a na ktorých použitie by bol

sťažovateľ oprávnený podlá osobitných predpisov...

Je nesporné, že zaistenie podľa § 62 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov a následné

umiestnenie v zariadení (Útvare policajného zaistenia M.) podľa § 62 ods. 4 predstavuje

pozbavenie slobody v zmysle článku 5 ods. 4 Dohovoru. To konštatoval aj Ústavný súd

Slovenskej republiky v náleze č. -52 z 10. apríla 2008...

V už spomenutom náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -52 sa

uvádza, že je možné a primerané súdne preskúmanie pozbavenia slobody sťažovateľa

vykonať v lehote pätnástich dní.

Sme toho názoru, že ani lehota 15 dní, ktorú pre rozhodnutie súdu o zákonnosti

zaistenia uviedol Ústavný súd v náleze č. -52 nemusí byť dostatočne rýchla v

zmysle článku 5 ods. 4 Dohovoru.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva... napr. rozsudok Sakik a iní

proti Turecku (sťažnosti č. 0002387 8/94 - 00023883/94), totiž aj preskúmanie rozhodnutia,

ktoré trvalo 12 dní, nesplnilo požiadavku článku 5 ods. 4 Dohovoru na urýchlené

rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody.

Na túto skutočnosť bol pri podávaní opravného prostriedku Krajský súd v Trnave

osobitne upozornený.

Vzhľadom na ustálenú judikatúru ESĽP nie je možné považovať rozhodnutie

Krajského súdu v Trnave v lehote 31 dní za rozhodnutie spĺňajúce 'požiadavku na urýchlené

rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody“.

Sťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd vydal tento

nález:

„1. Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. porušil právo

K. A. na urýchlené rozhodovanie o pozbavení slobody podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. K. A. priznáva primerané finančné zadosťučinenie za porušenie článku 5 ods. 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sume 5 000 EUR (slovom

päťťisic eur), ktoré je Krajský súd v Trnave povinný vyplatiť mu do 15 dní od právoplatnosti

tohto nálezu.

3. Krajský súd v Trnave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní od

doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

K sťažnosti sťažovateľa sa vyjadril krajský súd prostredníctvom svojej predsedníčky,

a to listom sp. zn. Spr 777/09 z 26. novembra 2009 doručeným ústavnému súdu 2. decembra

2009, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Návrh navrhovateľa: K. A., nar. ..., Štátna príslušnosť Ruská federácia proti

odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru B., Riaditeľstva hraničnej a

cudzineckej polície B., Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky, B., o preskúmanie rozhodnutia č. ÚHCP-144-5/RHCP-BA-OCP-AV-

2009 zo dňa 26. 6. 2009 bol tunajšiemu súdu doručený dňa 16. júla 2009 a v ten istý deň

bol pridelený vyššej súdnej úradníčke na vykonanie potrebných úkonov. Vyššia súdna

úradníčka vykonala prvotné úkony a to vyžiadanie originálu spisového materiálu a

vyjadrenie k návrhu od odporcu, ktoré žiadala zaslať súdu v lehota 15 dní, bez ktorých nie

je možné vec prejednať. Výzva bola expedovaná zo súdu 21. 7. 2009. Dňa 4. 8. 2008 vec

prejednávajúca sudkyňa nariadila pojednávanie na deň 13. 8. 2009. Na tomto pojednávaní

sudkyňa krajského súdu rozhodla o návrhu navrhovateľa rozsudkom, ktorý bol expedovaný

zo súdu dňa 27. 8. 2009. Rozsudok bol právnemu zástupcovi navrhovateľa doručený dňa 7.

9. 2009 a následne bolo krajskému súdu doručené odvolanie navrhovateľa proti rozsudku

krajského súdu. Dňa 9. 10. 2009 bol spisový materiál predložený spolu s predkladacou

správou Najvyššiemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, preto Vám ho v súčasnosti nemôžeme

zaslať.

Podľa nášho názoru v danom prípade nedošlo k prieťahom v konaní zo strany nášho

súdu, keďže bolo postupované v súlade s . neukladá súdu žiadnu lehotu v

ktorej je nutné takúto vec vybaviť a veci sa vybavujú podľa poradia. Vzhľadom na

skutočnosť, že v danom prípade išlo o obmedzenie osobnej slobody navrhovateľa, vec sa

prejednala prednostne mimo poradia.

Napriek tomu, že spolu s návrhom na preskúmanie rozhodnutia právny zástupca

navrhovateľa doručil súdu žiadosť o urýchlené rozhodnutie v zmysle článku 5 ods. 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je v technických ani v

právnych možnostiach krajského súdu vec vybaviť v lehote 8 až 10 dní od napadnutia veci,

pretože k prejednaniu veci je nevyhnutné vyjadrenie odporcu ako aj zadováženie

kompletného spisového materiálu od odporcu v zmysle § 250l ods. 2 s použitím § 114 ods. 2

a , ktorý úkon si vyžiada čas najmenej 20 dní.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený. V

súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti návrhu

hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh

preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o

zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Z citovaného článku jednoznačne vyplýva, že garancie dané dohovorom sa poskytujú

každému, kto bol istým spôsobom pozbavený osobnej slobody. Nepôjde teda len o prípady

pozbavenia osobnej slobody v súvislosti s uvalením väzby, k uplatneniu ktorej dochádza pri

splnení zákonných predpokladov v rámci trestného konania, ale pôjde o akýkoľvek prípad

zásahu do osobnej slobody jednotlivca, ktorý bude mať možnosť podať návrh na súdny

prieskum rozhodnutia týkajúci sa tohto zásahu. A keďže pôjde o významný zásah do

osobnej sféry tej-ktorej osoby, vo veci konajúci súd musí pri preskúmavaní zákonnosti

daného zásahu postupovať s náležitou starostlivosťou a bez akéhokoľvek odkladu.

Podstatnou požiadavkou čl. 5 ods. 4 dohovoru je aj to, aby súd rozhodol „urýchlene“

(speedily). Prieskumné súdne konanie musí byť vedené v súlade s hmotnoprávnymi

a procesnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a tiež aj v súlade s účelom čl. 5 dohovoru,

to znamená s ochranou jedinca proti svojvôli, osobitne aj s ohľadom na čas, ktorý uplynie

do vyhlásenia rozhodnutia. Z hľadiska rýchlosti konania o pozbavení slobody by malo ísť o

lehoty rátané na dni, resp. týždne, nie však už na mesiace (Sanchez – Reisse c. Švajčiarsko,

Bezichieri c. Taliansko).

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva tiež vyplýva, že aké časové obdobia

budú akceptovateľné a aké nie, bude zrejme závisieť od konkrétnych okolností (Bezichieri

z roku 1989, A-164, § 21, Neumeister z roku 1968, A-8, § 24 a Sanchez – Reisse z roku

1986, A-107, § 55).

Podľa § 62 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť cudzinca

na účel

a) výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia...

c) jeho vrátenia podľa osobitného predpisu, ak neoprávnene vstúpil na územie

Slovenskej republiky alebo sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky.

Podľa § 62 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov zaistený cudzinec môže podať proti

rozhodnutiu o zaistení opravný prostriedok na súd do 15 dní od doručenia rozhodnutia o

zaistení; o opravnom prostriedku rozhodne súd bezodkladne. Podanie opravného

prostriedku nemá odkladný účinok.

Z obsahu sťažnosti, k nej priložených písomností, z vyjadrenia predsedníčky

krajského súdu, ako aj z predloženej zápisnice z pojednávania konaného 13. augusta 2009

ústavný súd zistil, že 16. júla 2009 bolo krajskému súdu doručené odvolanie sťažovateľa

proti rozhodnutiu úradu hraničnej a cudzineckej polície č. UHCP-144-5/RHCP-BA-OCP-

AV-2009 z 26. júna 2009, ktorým bol sťažovateľ podľa § 62 ods. 1 písm. a) a c) zákona o

pobyte cudzincov zaistený a podľa § 62 ods. 3 a 4 citovaného zákona umiestnený v Útvare

policajného zaistenia pre cudzincov M. na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na 180

dní.

Dňa 21. júla 2009, teda už v tretí pracovný deň po doručení opravného prostriedku

(16. júla 2009 bol štvrtok), krajský súd zaslal odvolanie sťažovateľa na vyjadrenie úradu

hraničnej a cudzineckej polície s tým, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby súčasne

predložil na vec sa vzťahujúci spisový materiál. Úrad hraničnej a cudzineckej polície na

výzvu krajského súdu v stanovenej lehote reagoval a vyjadrenie predložil krajskému súdu.

Následne 4. augusta 2009 krajský súd určil v danej veci termín vyhlásenia rozhodnutia na

13. august 2009, keď uznesením sp. zn. napadnuté rozhodnutie úradu

hraničnej a cudzineckej polície potvrdil a sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

Ústavný súd po preskúmaní veci konštatuje, že sťažovateľ sa dozvedel o rozhodnutí

krajského súdu už 13. augusta 2009 o 11.00 h, keď bolo skončené pojednávanie, na ktorom

bola prítomná jeho právna zástupkyňa Mgr. Z. Š. Aj keď je pravdou, že písomné

vyhotovenie rozhodnutia bolo expedované zo súdu 27. augusta 2009 a právnemu zástupcovi

sťažovateľa doručené až 7. septembra 2009, berúc do úvahy judikatúru ústavného súdu i

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva z hľadiska rýchlosti konania v obdobných

veciach krajský súd vykonal súdny prieskum správneho rozhodnutia úradu hraničnej a

cudzineckej polície v takej lehote, ktorá je v danom prípade akceptovateľná.

K tomu ústavný súd s poukazom na námietky sťažovateľa poznamenáva, že v náleze

sp. zn. z 10. apríla 2008 síce vyslovil, že 15-dňová lehota daná na vyjadrenie

odporcovi k opravnému prostriedku nie je primeraná, ale keďže v posudzovanom prípade

ústavný súd vyslovil porušenie práva iného sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru najmä

preto, že celé konanie posudzované v obdobnej veci krajským súdom trvalo spolu až päť

mesiacov a pätnásť dní (od 15. apríla 2005 do 30. septembra 2005), ústavný súd mohol

akceptovať argumenty sťažovateľa len čiastočne, o čom svedčí to, že aj v iných prípadoch

týkajúcich sa možného porušenia čl. 5 ods. 4 dohovoru ústavný súd podľa okolností daného

prípadu viackrát pri posudzovaní včasnosti rozhodovania o zákonnosti a oprávnenosti väzby

alebo pozbavení slobody rozhodol, že lehota počítaná na dni, resp. týždne je ústavne

akceptovateľná (obdobne napr. m. m. , a ), čo

v sťažovateľovej veci bolo dodržané.

Vzhľadom na uvedené okolnosti daného prípadu zistené z vyjadrení účastníkov

a zo spisu (okrem poznámky, že krajský súd v danej veci nerešpektoval právny názor

ústavného súdu vyslovený v náleze sp. zn. z 10. apríla 2008 o tom, že poskytnutá

lehota 15 dní na vyjadrenie k veci odporcovi a zaslanie súvisiaceho spisu je neprimeranou

lehotou) ústavný súd nemal výhrady k postupu krajského súdu, keďže celková doba

od doručenia opravného prostriedku (16. júl 2009) po súdne preskúmanie rozhodnutia

správneho orgánu (13. august 2009) nepresiahla spolu 29 dní (a nie 31 dní, ako tvrdí

sťažovateľ), a to i napriek tomu, že krajský súd poskytol lehotu na vyjadrenie sa k veci

odporcovi 15 dní, čo je podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu lehota neprimerane

dlhá (nález ústavného súdu sp. zn. z 10. apríla 2008), považuje ju ústavný súd za

primeranú a akceptovateľnú (ak navyše v rámci tejto lehoty došlo k vykonaniu niektorých

procesných úkonov, ale najmä k následnému vyhláseniu rozhodnutia za účasti právnej

zástupkyne sťažovateľa, ktorej postavenie sťažovateľ v sťažnosti nespochybnil).

Kritériom rozhodovania ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť

zasiahnuté do alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených

základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného

prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv

alebo slobôd (m. m. , , ). Ústavný súd však v

danej veci nezistil, že by namietaným postupom krajského súdu došlo k takýmto

dôsledkom.

Ústavný súd preto po zvážení uvedených skutočností dospel k záveru, že dĺžka doby

rozhodovania krajského súdu o opravnom prostriedku sťažovateľa proti rozhodnutiu úradu

hraničnej a cudzineckej polície síce nebola optimálna, avšak neodôvodňuje záver o

vyslovení porušenia jeho označeného práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, a z tohto dôvodu

sťažnosť sťažovateľa podľa odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2009