Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 400/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. decembra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť R. S., R., a J. S., R., zastúpených advokátkou JUDr. A. H.,

Advokátska kancelária, R., vo veci namietaného porušenia ich základných práv zaručených

v spojení s , , ,

a opatrením Krajskej prokuratúry

v Žiline č. k. Kc 68/09-5 zo 7. júla 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. S. a J. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. septembra

2009 doručená sťažnosť R. S. a J. S. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods.

1 a opatrením Krajskej prokuratúry v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“)

č. k. Kc 68/09-5 zo 7. júla 2009.

Sťažovatelia sa podnetom zo 6. mája 2009 adresovaným generálnemu prokurátorovi

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) domáhali podania mimoriadneho

dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 5. februára 2009 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -159 z 24. mája 2006. Podnet sťažovateľov bol

odstúpený na vybavenie krajskej prokuratúre.

V podnete na podanie mimoriadneho dovolania sťažovatelia namietali «nezákonnosť

napadnutých rozhodnutí s poukazom na nejednotnosť rozhodovania súdov Slovenskej

republiky a najmä vydaných judikátov Najvyššieho súdu SR vo veci posúdenia právnej

otázky, ktorá bola riešená ako predmet sporu: „aký vplyv má smrť prevodcu nehnuteľností

po uzavretí zmluvy o prevode nehnuteľností, ale pred podaním návrhu na vklad a pred

povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe tejto zmluvy,

na jeho vlastnícke právo a na právne postavenie jeho právnych nástupcov" z dôvodu, že

rozhodujúce pre výsledok súdneho sporu, v ktorom sťažovatelia vystupovali ako účastníci

konania na strane odporcov bol závislý len od právneho posúdenia tejto otázky.».

Vo svojom podnete na podanie mimoriadneho dovolania sťažovatelia tiež „poukázali

na rozdielne, vzájomne si odporujúce judikáty Najvyššieho súdu SR, ktoré boli

v predmetnom konaní aplikované pri rozhodovaní súdom prvého stupňa, odvolacím súdom

a súdom dovolacím“.

Úplný obsah podnetu sťažovateľov je súčasťou ústavnej sťažnosti.

Sťažovatelia zastávajú názor, že ich základné právo podľa ods. l bolo

porušené tým, že opatrenie krajskej prokuratúry „nie je dostatočne odôvodnené, najmä

pokiaľ ide o zaujatie stanoviska vo veci aplikácie diametrálne rôznych právnych názorov

Najvyššieho súdu, ktoré aplikovali súdy pri svojom rozhodovaní v predmetnom prípade

na právne posúdenie predmetu sporu.“

Na základe uvedeného sťažovatelia v petite sťažnosti navrhli, aby:

„Ústavný súd napadnuté podanie Krajskej Prokuratúry v Žiline zo dňa 07. júla 2009

sp. zn.- Kc 68/09-5 v plnom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s vyslovením

právneho názoru v súlade s ust. .“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

1. Za zjavne neopodstatnenú považuje ústavný súd v súlade so svojou rozhodovacou

činnosťou (, , , ) takú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu

na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť

do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je

podľa zákona oprávnený.

Sťažnosť sťažovateľov smeruje proti označenému opatreniu krajskej prokuratúry,

ktorým malo dôjsť k porušeniu uvedených práv, a to z dôvodu, že krajská prokuratúra

nevyhovela ich podnetu na podanie mimoriadneho dovolania a svoje rozhodnutie riadne

neodôvodnila. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že na vyhovenie podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania nie je právny nárok, t. j. právnickej osobe alebo fyzickej osobe,

ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho akceptovanie a generálny prokurátor

nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť.

Aj vo svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd vyslovil, že oprávnenie na podanie

mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (, , ). Z toho dôvodu krajská prokuratúra

nemôže odložením podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, t. j. jeho neakceptovaním,

spôsobiť porušenie základných práv sťažovateľa (mutatis mutandis ,

, ).

Predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v ustanoveniach

a nasl. . Z týchto ustanovení možno bez akýchkoľvek

pochybností vyvodiť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, využitie ktorého patrí iba

generálnemu prokurátorovi. Citovaná právna norma neukladá povinnosť (nevzniká právny

nárok) vyhovieť každému podnetu. Voľná úvaha prokurátora o tom, či podá, alebo nepodá

mimoriadne dovolanie, je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné podmienky

na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené.

V namietanom prípade prokurátor krajskej prokuratúry podaním č. k. Kc 68/09-5

oznámil sťažovateľom, z akého dôvodu považuje podnetom napadnuté rozhodnutia súdov

za vecne správne, a teda z akého dôvodu podnet sťažovateľov na podanie mimoriadneho

dovolania odkladá. Odôvodnenie svojho právneho názoru oprel o príslušné ustanovenia

. Tým bol podľa názoru ústavného súdu podnet sťažovateľa riadne

vybavený, čo v okolnostiach prípadu vylučuje akúkoľvek príčinnú súvislosť medzi

postupom krajskej prokuratúry a namietaným porušením základného práva podľa čl. 46

ods. 1 . Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Ústavný súd navyše uvádza, že sťažovatelia mali možnosť v danom prípade podať

podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre opakovaný podnet, ktorý je v zmysle konštantnej

judikatúry ústavného súdu považovaný za prostriedok, ktorý poskytuje sťažovateľovi

účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (m. m. ,

). Použitie tohto právneho prostriedku je v zmysle § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

i podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom. Z podanej sťažnosti ani jej príloh však nevyplýva, že by sťažovatelia

zákonnú možnosť podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre využili a podali opakovaný

podnet na preskúmanie zákonnosti vybavenia jeho podnetu. Z tohto hľadiska by bolo možné

sťažnosť odmietnuť aj pre neprípustnosť podľa .

2. V spojení s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu

sťažovatelia namietali aj porušenie čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1

a .

Vzhľadom na ústavným súdom konštatované nezistenie porušenia základného práva

podľa nemohlo v ich spojitosti dôjsť ani k porušeniu zásad uvedených

v a 2, , , a . V tejto súvislosti

ústavný súd konštatuje, že porušenie uvedených zásad má charakter porušenia základného

ústavného práva v zásade iba vtedy, ak je spojené zároveň s porušením aj iného základného

práva (obdobne napr. ).

3. Ústavný súd v rámci preskúmania ústavnej sťažnosti sťažovateľov zistil tiež

skutočnosť, že táto z formálneho hľadiska nespĺňa predpísané náležitosti podľa § 20 ods. 1

. V zmysle tohto ustanovenia návrh musí obsahovať, akej veci sa

týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ

domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Ústavný súd je, až na zákonom presne

definované výnimky, viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného

súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia

domáhajú. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite

svojej sťažnosti.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,

v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie , ústavného

zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

Podľa ak sa základné právo alebo sloboda

porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým sa porušilo základné právo alebo sloboda, ak to

pripúšťa povaha tohto iného zásahu.

V danom prípade je formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej neúplná, keďže

sťažovatelia sa domáhajú iba rozhodnutia o zrušení opatrenia krajskej prokuratúry bez

návrhu na vyslovenie porušenia základných práv alebo slobôd. Ústavný súd v tomto prípade

vychádzal z celého obsahu sťažnosti a ustálil predmet konania tak, ako je uvedený v záhlaví

tohto rozhodnutia s tým, že sťažovateľov nevyzýval na odstránenie nedostatkov podania,

pretože vzhľadom na existenciu iných dôvodov odmietnutia ani doplnenie sťažnosti

v uvedenom smere by nemohlo privodiť sťažovateľom priaznivejšie rozhodnutie v danej

veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2009