Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 400/09
PDF · 148.38 KB
No categories available
III. ÚS 400/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. decembra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť R. S., R., a J. S., R., zastúpených advokátkou JUDr. A. H.,
Advokátska kancelária, R., vo veci namietaného porušenia ich základných práv zaručených
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1,
čl. 144 ods. 1 a čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky opatrením Krajskej prokuratúry
v Žiline č. k. Kc 68/09-5 zo 7. júla 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. S. a J. S. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. septembra
2009 doručená sťažnosť R. S. a J. S. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie
svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods.
1 a čl. 149 ústavy opatrením Krajskej prokuratúry v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“)
č. k. Kc 68/09-5 zo 7. júla 2009.
Sťažovatelia sa podnetom zo 6. mája 2009 adresovaným generálnemu prokurátorovi
Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) domáhali podania mimoriadneho
dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.
10 Co 358/2008 z 5. februára 2009 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len
„okresný súd“) č. k. 12 C 115/1998-159 z 24. mája 2006. Podnet sťažovateľov bol
odstúpený na vybavenie krajskej prokuratúre.
V podnete na podanie mimoriadneho dovolania sťažovatelia namietali «nezákonnosť
napadnutých rozhodnutí s poukazom na nejednotnosť rozhodovania súdov Slovenskej
republiky a najmä vydaných judikátov Najvyššieho súdu SR vo veci posúdenia právnej
otázky, ktorá bola riešená ako predmet sporu: „aký vplyv má smrť prevodcu nehnuteľností
po uzavretí zmluvy o prevode nehnuteľností, ale pred podaním návrhu na vklad a pred
povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe tejto zmluvy,
na jeho vlastnícke právo a na právne postavenie jeho právnych nástupcov" z dôvodu, že
rozhodujúce pre výsledok súdneho sporu, v ktorom sťažovatelia vystupovali ako účastníci
konania na strane odporcov bol závislý len od právneho posúdenia tejto otázky.».
Vo svojom podnete na podanie mimoriadneho dovolania sťažovatelia tiež „poukázali
na rozdielne, vzájomne si odporujúce judikáty Najvyššieho súdu SR, ktoré boli
v predmetnom konaní aplikované pri rozhodovaní súdom prvého stupňa, odvolacím súdom
a súdom dovolacím“.
Úplný obsah podnetu sťažovateľov je súčasťou ústavnej sťažnosti.
Sťažovatelia zastávajú názor, že ich základné právo podľa čl. 46 ods. l ústavy bolo
porušené tým, že opatrenie krajskej prokuratúry „nie je dostatočne odôvodnené, najmä
pokiaľ ide o zaujatie stanoviska vo veci aplikácie diametrálne rôznych právnych názorov
Najvyššieho súdu, ktoré aplikovali súdy pri svojom rozhodovaní v predmetnom prípade
na právne posúdenie predmetu sporu.“
Na základe uvedeného sťažovatelia v petite sťažnosti navrhli, aby:
„Ústavný súd napadnuté podanie Krajskej Prokuratúry v Žiline zo dňa 07. júla 2009
sp. zn.- Kc 68/09-5 v plnom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s vyslovením
právneho názoru v súlade s ust. § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
1. Za zjavne neopodstatnenú považuje ústavný súd v súlade so svojou rozhodovacou
činnosťou (II. ÚS 201/03, III. ÚS 263/03, IV. ÚS 21/05, II. ÚS 98/06) takú sťažnosť,
pri predbežnom prerokovaní ktorej nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného
základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie
konanie.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu
na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť
do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je
podľa zákona oprávnený.
Sťažnosť sťažovateľov smeruje proti označenému opatreniu krajskej prokuratúry,
ktorým malo dôjsť k porušeniu uvedených práv, a to z dôvodu, že krajská prokuratúra
nevyhovela ich podnetu na podanie mimoriadneho dovolania a svoje rozhodnutie riadne
neodôvodnila. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že na vyhovenie podnetu na podanie
mimoriadneho dovolania nie je právny nárok, t. j. právnickej osobe alebo fyzickej osobe,
ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho akceptovanie a generálny prokurátor
nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť.
Aj vo svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd vyslovil, že oprávnenie na podanie
mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna
ochrana (I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03, IV. ÚS 21/05). Z toho dôvodu krajská prokuratúra
nemôže odložením podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, t. j. jeho neakceptovaním,
spôsobiť porušenie základných práv sťažovateľa (mutatis mutandis II. ÚS 14/04,
III. ÚS 261/07, III. ÚS 317/07).
Predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v ustanoveniach
§ 243e a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Z týchto ustanovení možno bez akýchkoľvek
pochybností vyvodiť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, využitie ktorého patrí iba
generálnemu prokurátorovi. Citovaná právna norma neukladá povinnosť (nevzniká právny
nárok) vyhovieť každému podnetu. Voľná úvaha prokurátora o tom, či podá, alebo nepodá
mimoriadne dovolanie, je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné podmienky
na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené.
V namietanom prípade prokurátor krajskej prokuratúry podaním č. k. Kc 68/09-5
oznámil sťažovateľom, z akého dôvodu považuje podnetom napadnuté rozhodnutia súdov
za vecne správne, a teda z akého dôvodu podnet sťažovateľov na podanie mimoriadneho
dovolania odkladá. Odôvodnenie svojho právneho názoru oprel o príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Tým bol podľa názoru ústavného súdu podnet sťažovateľa riadne
vybavený, čo v okolnostiach prípadu vylučuje akúkoľvek príčinnú súvislosť medzi
postupom krajskej prokuratúry a namietaným porušením základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
Ústavný súd navyše uvádza, že sťažovatelia mali možnosť v danom prípade podať
podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre opakovaný podnet, ktorý je v zmysle konštantnej
judikatúry ústavného súdu považovaný za prostriedok, ktorý poskytuje sťažovateľovi
účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (m. m. IV. ÚS 158/03,
I. ÚS 201/05). Použitie tohto právneho prostriedku je v zmysle § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, a teda
i podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred
ústavným súdom. Z podanej sťažnosti ani jej príloh však nevyplýva, že by sťažovatelia
zákonnú možnosť podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre využili a podali opakovaný
podnet na preskúmanie zákonnosti vybavenia jeho podnetu. Z tohto hľadiska by bolo možné
sťažnosť odmietnuť aj pre neprípustnosť podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
2. V spojení s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu
sťažovatelia namietali aj porušenie čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1
Vzhľadom na ústavným súdom konštatované nezistenie porušenia základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nemohlo v ich spojitosti dôjsť ani k porušeniu zásad uvedených
v čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a čl. 149 ústavy. V tejto súvislosti
ústavný súd konštatuje, že porušenie uvedených zásad má charakter porušenia základného
ústavného práva v zásade iba vtedy, ak je spojené zároveň s porušením aj iného základného
práva (obdobne napr. III. ÚS 403/08).
3. Ústavný súd v rámci preskúmania ústavnej sťažnosti sťažovateľov zistil tiež
skutočnosť, že táto z formálneho hľadiska nespĺňa predpísané náležitosti podľa § 20 ods. 1
zákona o ústavnom súde. V zmysle tohto ustanovenia návrh musí obsahovať, akej veci sa
týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ
domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Ústavný súd je, až na zákonom presne
definované výnimky, viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného
súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia
domáhajú. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite
svojej sťažnosti.
Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,
v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného
zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda
porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.
Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým sa porušilo základné právo alebo sloboda, ak to
pripúšťa povaha tohto iného zásahu.
V danom prípade je formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej neúplná, keďže
sťažovatelia sa domáhajú iba rozhodnutia o zrušení opatrenia krajskej prokuratúry bez
návrhu na vyslovenie porušenia základných práv alebo slobôd. Ústavný súd v tomto prípade
vychádzal z celého obsahu sťažnosti a ustálil predmet konania tak, ako je uvedený v záhlaví
tohto rozhodnutia s tým, že sťažovateľov nevyzýval na odstránenie nedostatkov podania,
pretože vzhľadom na existenciu iných dôvodov odmietnutia ani doplnenie sťažnosti
v uvedenom smere by nemohlo privodiť sťažovateľom priaznivejšie rozhodnutie v danej
veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. decembra 2009