Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 5/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Z. K., L., t. č. vo výkone trestu M., zastúpeného advokátom

JUDr. L. C., R., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1

a , práva zaručeného v a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva zaručeného

v čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Z. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. novembra

2009 doručená sťažnosť Z. K., L., t. č. vo výkone trestu M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základných práv zaručených v a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. b) a c)

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a základného práva zaručeného v čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného

súdu Revúca (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 3. novembra 2008 odsúdený

pre trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotronických látok, jedov

a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa /1b, d) , ako

aj pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 185/1b)

a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov. Toho času sa

sťažovateľ nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom

rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

zo 14. apríla 2008 tak, že jeho odvolanie zamietol.

Podľa sťažovateľa uznesenie krajského súdu nebolo náležite odôvodnené a krajský

súd sa nevysporiadal so všetkými jeho odvolacími námietkami, a preto podal proti nemu

dovolanie, ktoré najvyšší súd uznesením sp. zn. zo 7. októbra 2009 odmietol.

Sťažovateľ je toho názoru, že odmietnutím dovolania mu najvyšší súd odňal možnosť

konať pred súdom. Podľa sťažovateľa bola porušená jeho obhajoba pred súdom [výsluch

jeho otca sa mal uskutočniť skôr, ako bolo proti nemu vznesené obvinenie, čím malo dôjsť

k porušeniu a 3 písm. b), c) a d) dohovoru a ], všeobecné

súdy ignorovali jeho námietky vykonania domovej prehliadky bez predchádzajúcej výzvy

na dobrovoľné vydanie veci, ako i faktické vyšetrenie duševného stavu jedným, a nie dvoma

znalcami, čím malo byť porušené jeho základné právo podľa . Ďalej

sťažovateľ tvrdí, že bolo porušené jeho základné právo, aby mu bol poskytnutý čas

a možnosť na prípravu obhajoby podľa a vzhľadom na ustanovenie

c ods. 1 , podľa ktorého medzinárodné zmluvy o ľudských právach

a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom pred nadobudnutím ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho

poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv

a slobôd, mali byť porušené i jeho práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. b), c) a d) dohovoru.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom

vyslovil porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

, základného práva na obhajobu zaručeného v , práva zaručeného

v čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) a základného práva zaručeného v čl. 40 ods. 3 listiny, prepustil

ho na slobodu a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a úhradu

trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom najvyššieho

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu označených práv

sťažovateľa.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva:

„K podanému dovolaniu sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry

Revúca, ktorý uviedol, že tak okresný ako aj krajský súd vychádzali pri svojej rozhodovacej

činnosti z dôkazov, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a právo na obhajobu

obvineného bolo v celom konaní v plnej miere zachované; navrhol preto, aby Najvyšší súd

dovolanie obvineného Z. K. odmietol.

Najvyšší súd ako súd dovolací síce primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné

( ), že bolo podané oprávneným procesným subjektom (

písm. b/ ) v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (,

); dospel však k záveru, že nie sú splnené dôvody uvedené v

a písm. g/

Námietku obvineného, že bolo porušené právo na obhajobu nemohol dovolací súd

akceptovať, nakoľko porušením práva na obhajobu zakladajúcim dôvod dovolania sa

rozumie predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe. Obvinený v dovolaní však

argumentoval zisteným skutkovým stavom na podklade nezákonne vykonaných dôkazov.

Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie

dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť pod

dôvod dovolania podľa (porušenia práva na obhajobu), ale

ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený

skutkový stav) v jeho prospech.

Najvyšší súd dospel k záveru, že Okresný súd v Revúcej vykonal dokazovanie

zákonným spôsobom v rozsahu postačujúcom na ustálenie skutkových okolností, čo

následne potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici, a preto nemôže akceptovať obvineným

uvádzaný dôvod dovolania podľa

Vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie sa v plnom rozsahu vykonáva v rámci

konania pred súdom, a to príslušnými procesnými súdmi ako v prvom stupni, tak aj v konaní

o riadnom opravnom prostriedku. Najvyšší súd je v konaní o dovolaní zásadne povinný

vychádzať zo skutkových zistení súdu prvého stupňa a v nadväznosti na tento skutkový stav

zvážiť hmotnoprávne posúdenie skutku, pričom skutkové zistenia súdu prvého stupňa

nemôže meniť, a to ani na základe prípadného doplňovania dokazovania, ako ani

v závislosti na prípadne inom hodnotení v predchádzajúcom konaní vykonaných dôkazov.

Mimoriadny opravný prostriedok môže viesť len k skúmaniu, či boli splnené dôvody

vyjadrené v ustanovení

Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom

zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným,

a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa odmietol.“

Podľa názoru ústavného súdu uvedený výklad najvyššieho súdu pri odôvodňovaní

právneho záveru vo veci sťažovateľa nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo

arbitrárny. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,

nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto

názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím

vlastným. V konečnom dôsledku však ústavný súd nie je opravným súdom právnych

názorov najvyššieho súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci

najvyššieho súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou

zákonov všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by

mohol nahradiť napadnutý právny názor najvyššieho súdu iba v prípade, ak by ten bol

svojvoľný, zjavne neodôvodnený, a teda ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade

a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,

ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich

účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad najvyšším súdom

takéto nedostatky nevykazuje, a preto bolo potrebné sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010