Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 8/2010
PDF · 109.95 KB
No categories available
II. ÚS 8/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010
predbežne prerokoval návrh M. P., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. G., B., vo veci
preskúmania rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť
funkcií sp. zn. VP/05/09-K z 24. júna 2009 a takto
rozhodol:
Návrh M. P. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 27. júla 2009
doručený návrh M. P., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým sa domáhal preskúmania
rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej
len „výbor“) sp. zn. VP/05/09-K z 24. júna 2009 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
Z návrhu vyplynulo, že sťažovateľ mal už pri nástupe do verejnej funkcie člena Rady
Slovenskej televízie zdravotné problémy, ktoré vyústili do závažného ochorenia, ktoré
vyžadovalo dlhšiu dobu práceneschopnosti. V tom období bola chorá aj jeho manželka,
o ktorú sa staral, čo v konečnom dôsledku vo vzťahu výboru spôsobilo, že nepodal
v zákonom určenej lehote príslušné oznámenie tomuto orgánu Národnej rady Slovenskej
republiky. Túto skutočnosť oznámil výboru, ktorý však uvedené argumenty nezohľadnil, tak
ako nezohľadnil ani skutočnosť, že je dôchodca a má nízky príjem, čo môže ochromiť
náklady jeho domácnosti. Preto navrhol, aby ústavný súd nálezom:
„(...) zrušil v celom rozsahu rozhodnutie Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií
č. VP/05/09-K zo dňa 24.6. 2009.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ navrhol zrušiť rozhodnutie výboru sp. zn. VP/05/09-K z 24. júna 2009
s odôvodnením, že oneskorené podanie priznania tomuto orgánu podľa príslušného zákona
nepodal len zo zdravotných dôvodov.
Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 164/06 uviedol, že: „Esenciálnou
náležitosťou na preskúmanie rozhodnutia výboru podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona
č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov
v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., resp. § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde
musí byť tvrdenie navrhovateľa, že jeho konanie ako verejného funkcionára nebolo
v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných
funkcionárov, resp. svoje povinnosti uložené týmto zákonom neporušil.“
Pokiaľ takéto tvrdenie v návrhu absentuje, potom návrh neobsahuje všetky
predpísané zákonné náležitosti, ktoré zákon pre tento typ konania pred ústavným súdom
vyžaduje.
Z obsahu podaného návrhu je nepochybné, že navrhovateľ priznáva porušenie
povinnosti vyplývajúce z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, a teda netvrdí, že neporušil
povinnosti vyplývajúce z toho zákona.
Navrhovateľ tiež netvrdí, že konaním a rozhodnutím výboru došlo k porušeniu
zákona, naopak, sám uznáva, že výbor rozhodol podľa zákona.
Z ustanovení § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde jednoznačne vyplýva, že návrh
v danom konaní o preskúmanie rozhodnutia výboru a zrušenie namietaného konania vo veci
ochrany verejného záujmu a zamedzenie rozporu záujmov – jedenásty oddiel druhej hlavy
zákona o ústavnom súde – ústavný súd nemôže preskúmavať (čl. 2 ods. 2 ústavy).
Ústavný súd preto návrh navrhovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. januára 2010