Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 11/2010
PDF · 137.78 KB
No categories available
I. ÚS 11/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a práva na účinný právny prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v
konaní vedenom pod sp. zn. 19 CoE 218/2009 a jeho uznesením zo 6. júla 2009, ako aj
namietaného porušenia jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresnou prokuratúrou Bratislava
I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 1301/07 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta
2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný právny prostriedok
nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 CoE 218/2009 a jeho uznesením zo 6. júla 2009
(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ako aj porušenie svojho práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru Okresnou prokuratúrou Bratislava I (ďalej len „okresná
prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 1301/07.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
„Sťažovateľ bol úspešný pred Európskym súdom v konaní č. k.: 57678/00 z dňa
27.06.2006 a štát SR dostal povinnosť zaplatiť úhrnne sumu 4.950 Euros, ale Mgr. M.
vyplatil iba sumu 4.888.29 a mal zaplatiť ešte aj úroky z omeškania, lebo zaplatil 04. 12.
2006, keď mal zaplatiť do 27. 09. 2006.
Sťažovateľ podal trestné oznámenie proti Mgr. I. M., ale toto konanie bolo ŠTÁTO-
MAFIOU zmarené spôsobom protizákonným.
Sťažovateľ požiadal exekútora o vymáhanie nedoplatku a okrem zaplatenia poplatku
exekútor nič neurobil.
Okresný súd Bratislava I v konaní 4 Er 1495/2006 konanie iba maril a Krajský súd
Bratislava v konaní 19 CoE/218/2009-62 konanie zmaril. Súdy zmarili povinnosť štátu SR
zaplatiť nedoplatok, hoci je to ÚRADNÁ POVINNOSŤ ŠTÁTU a súdy len ukázali, že
Európsky súd pre nich nič neznamená, hoci sú rozhodnutím viazaní.“
2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ bol úspešný
v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý svojím rozsudkom č. 57678/00
z 27. júna 2006 zaviazal Slovenskú republiku vyplatiť sťažovateľovi nemajetkovú ujmu
v sume 4 950 €. Na účet sťažovateľa, ako to vyplýva z kópie výpisu z Uni Banky,
poukázala Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) sumu 4 888,29 €, na základe čoho
sa sťažovateľ domáhal doplatenia zostatku do sumy 4 950 €, ako aj úrokov z omeškania.
Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) uznesením č. k. 4 Er 1495/2006-43,
EX 102/2008 z 26. novembra 2008 zastavil exekúciu podľa § 44 ods. 3 Exekučného
poriadku z dôvodu, že uznesením okresného súdu č. k. 4 Er 1495/2006-24 z 22. mája 2007
v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 16 CoE 21//2007-34 z 19. februára 2008
zamietol žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi. Proti uvedenému rozhodnutiu
sa sťažovateľ odvolal a žiadal, aby krajský súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa
z 26. novembra 2008 a prikázal povinnému zaplatiť sťažovateľovi satisfakciu 200 000 Sk
a poveriť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Krajský súd uznesenie okresného súdu
ako vecne správne potvrdil.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na spravodlivé konanie postupom
okresnej prokuratúry, ktorá mala zmariť trestné konanie proti zodpovednému úradníkovi
ministerstva spravodlivosti.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Krajský súd Bratislava porušil v konaní 19 CoE/218/2009-62 garantované čl. 6
ods. 1 právo na spravodlivé konanie a čl. 13 právo na účinný opravný prostriedok podľa
medzinárodného dohovoru, ktorým je Slovenská republika viazaná.
Okresná prokuratúra Bratislava I porušila základné práva D. B. garantované čl. 6
ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu Bratislava
19CoE/218/2009-62 zo dňa 06. 07. 2009 a vec vracia na ďalšie konanie a prikazuje
Okresnému súdu Bratislava I konať podľa medzinárodných dohovorov.
Krajský súd Bratislava je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 100.000 Eur v
lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu ÚS SR, rovnako je povinný zaplatiť trovy advokáta a
sťažovateľa.
Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje konať Okresnej prokuratúre Bratislava I
v trestnom stíhaní Mgr. I. M. pre marenie výkonu úradného rozhodnutia rozsudku
Európskeho súdu č. 57678/00 zo dňa 27. 06. 2006.“
II.
3. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
4. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07,
6. Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný právny prostriedok nápravy podľa
čl. 13 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 CoE 218/2009
a napadnutým rozhodnutím, ako aj porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresnou prokuratúrou v konaní vedenom pod sp. zn.
1 Pn 1301/07. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti neuvádza žiadnu argumentáciu k uvedeným
článkom dohovoru, ktorých porušenie namieta, a obmedzil sa iba na konštatovanie, že
k porušeniu došlo. Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv aj postupom okresnej
prokuratúry. Z prílohy pripojenej k sťažnosti vyplýva, že okresná prokuratúra, na ktorú
sťažovateľ podal podnet na trestné konanie proti zodpovednému pracovníkovi ministerstva
spravodlivosti bol postúpený na prešetrenie Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru
Bratislava I, oddeleniu skráteného vyšetrovania Staré Mesto – stred. Z uvedeného dôvodu
preto nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označeného práva okresnou prokuratúrou.
7. Keďže sťažovateľ neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti k namietanému
porušeniu označených článkov dohovoru napadnutých postupom a rozhodnutím krajského
súdu, nedostatok odôvodnenia neumožňuje ústavnému súdu sa s touto časťou sťažnosti
zaoberať. Pretože sťažovateľ okrem konštatovania porušenia svojich práv postupom
krajského súdu a jeho napadnutým rozhodnutím toto porušenie ničím neodôvodnil,
nepreukázal tým ani existenciu príčinnej súvislosti medzi označeným uznesením krajského
súdu a namietaným porušením označených práv. Z uvedených skutočností možno vyvodiť
záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažovateľa v tejto časti.
8. Nevyhnutnou podmienkou konania ústavného súdu o individuálnej sťažnosti
fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy je vznesenie relevantných
námietok zo strany sťažovateľa spočívajúcich v uvedení skutočností svedčiacich o porušení
jeho základných práv alebo slobôd rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, príp.
inou aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy,
územnej alebo záujmovej samosprávy, súdu atď.). Sťažovateľ však takéto námietky
vo svojej sťažnosti neuviedol. Samotný subjektívny názor sťažovateľa o porušení jeho práv
nie je dostatočným dôvodom na záver, že mohlo dôjsť k namietanému porušeniu týchto
práv. Absencia objektívnych okolností, ktoré by dovolili takýto záver, vylučuje možnosť
prijatia sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 377/09). Z uvedených dôvodov ústavný súd
sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
9. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími návrhmi
sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. januára 2010