Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 11/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a práva na účinný právny prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v

konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 6. júla 2009, ako aj

namietaného porušenia jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresnou prokuratúrou Bratislava

I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta

2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný právny prostriedok

nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 6. júla 2009

(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ako aj porušenie svojho práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru Okresnou prokuratúrou Bratislava I (ďalej len „okresná

prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Sťažovateľ bol úspešný pred Európskym súdom v konaní č. k.: 57678/00 z dňa

27.06.2006 a štát SR dostal povinnosť zaplatiť úhrnne sumu 4.950 Euros, ale Mgr. M.

vyplatil iba sumu 4.888.29 a mal zaplatiť ešte aj úroky z omeškania, lebo zaplatil 04. 12.

2006, keď mal zaplatiť do 27. 09. 2006.

Sťažovateľ podal trestné oznámenie proti Mgr. I. M., ale toto konanie bolo ŠTÁTO-

MAFIOU zmarené spôsobom protizákonným.

Sťažovateľ požiadal exekútora o vymáhanie nedoplatku a okrem zaplatenia poplatku

exekútor nič neurobil.

Okresný súd Bratislava I v konaní konanie iba maril a Krajský súd

Bratislava v konaní -62 konanie zmaril. Súdy zmarili povinnosť štátu SR

zaplatiť nedoplatok, hoci je to ÚRADNÁ POVINNOSŤ ŠTÁTU a súdy len ukázali, že

Európsky súd pre nich nič neznamená, hoci sú rozhodnutím viazaní.“

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ bol úspešný

v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý svojím rozsudkom č. 57678/00

z 27. júna 2006 zaviazal Slovenskú republiku vyplatiť sťažovateľovi nemajetkovú ujmu

v sume 4 950 €. Na účet sťažovateľa, ako to vyplýva z kópie výpisu z Uni Banky,

poukázala Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) sumu 4 888,29 €, na základe čoho

sa sťažovateľ domáhal doplatenia zostatku do sumy 4 950 €, ako aj úrokov z omeškania.

Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) uznesením č. k. -43,

EX 102/2008 z 26. novembra 2008 zastavil exekúciu podľa § 44 ods. 3 Exekučného

poriadku z dôvodu, že uznesením okresného súdu č. k. -24 z 22. mája 2007

v spojení s uznesením krajského súdu č. k. -34 z 19. februára 2008

zamietol žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi. Proti uvedenému rozhodnutiu

sa sťažovateľ odvolal a žiadal, aby krajský súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa

z 26. novembra 2008 a prikázal povinnému zaplatiť sťažovateľovi satisfakciu 200 000 Sk

a poveriť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Krajský súd uznesenie okresného súdu

ako vecne správne potvrdil.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na spravodlivé konanie postupom

okresnej prokuratúry, ktorá mala zmariť trestné konanie proti zodpovednému úradníkovi

ministerstva spravodlivosti.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Krajský súd Bratislava porušil v konaní -62 garantované čl. 6

ods. 1 právo na spravodlivé konanie a čl. 13 právo na účinný opravný prostriedok podľa

medzinárodného dohovoru, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Okresná prokuratúra Bratislava I porušila základné práva D. B. garantované čl. 6

ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu Bratislava

-62 zo dňa 06. 07. 2009 a vec vracia na ďalšie konanie a prikazuje

Okresnému súdu Bratislava I konať podľa medzinárodných dohovorov.

Krajský súd Bratislava je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 100.000 Eur v

lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu ÚS SR, rovnako je povinný zaplatiť trovy advokáta a

sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje konať Okresnej prokuratúre Bratislava I

v trestnom stíhaní Mgr. I. M. pre marenie výkonu úradného rozhodnutia rozsudku

Európskeho súdu č. 57678/00 zo dňa 27. 06. 2006.“

II.

3. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

4. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Podľa návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ,

).

6. Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný právny prostriedok nápravy podľa

čl. 13 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a napadnutým rozhodnutím, ako aj porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresnou prokuratúrou v konaní vedenom pod sp. zn.

. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti neuvádza žiadnu argumentáciu k uvedeným

článkom dohovoru, ktorých porušenie namieta, a obmedzil sa iba na konštatovanie, že

k porušeniu došlo. Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv aj postupom okresnej

prokuratúry. Z prílohy pripojenej k sťažnosti vyplýva, že okresná prokuratúra, na ktorú

sťažovateľ podal podnet na trestné konanie proti zodpovednému pracovníkovi ministerstva

spravodlivosti bol postúpený na prešetrenie Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru

Bratislava I, oddeleniu skráteného vyšetrovania Staré Mesto – stred. Z uvedeného dôvodu

preto nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označeného práva okresnou prokuratúrou.

7. Keďže sťažovateľ neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti k namietanému

porušeniu označených článkov dohovoru napadnutých postupom a rozhodnutím krajského

súdu, nedostatok odôvodnenia neumožňuje ústavnému súdu sa s touto časťou sťažnosti

zaoberať. Pretože sťažovateľ okrem konštatovania porušenia svojich práv postupom

krajského súdu a jeho napadnutým rozhodnutím toto porušenie ničím neodôvodnil,

nepreukázal tým ani existenciu príčinnej súvislosti medzi označeným uznesením krajského

súdu a namietaným porušením označených práv. Z uvedených skutočností možno vyvodiť

záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažovateľa v tejto časti.

8. Nevyhnutnou podmienkou konania ústavného súdu o individuálnej sťažnosti

fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa je vznesenie relevantných

námietok zo strany sťažovateľa spočívajúcich v uvedení skutočností svedčiacich o porušení

jeho základných práv alebo slobôd rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, príp.

inou aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy,

územnej alebo záujmovej samosprávy, súdu atď.). Sťažovateľ však takéto námietky

vo svojej sťažnosti neuviedol. Samotný subjektívny názor sťažovateľa o porušení jeho práv

nie je dostatočným dôvodom na záver, že mohlo dôjsť k namietanému porušeniu týchto

práv. Absencia objektívnych okolností, ktoré by dovolili takýto záver, vylučuje možnosť

prijatia sťažnosti na ďalšie konanie (). Z uvedených dôvodov ústavný súd

sťažnosť v tejto časti odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

9. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010