Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 1/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. B., PhD., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. Š.

B., Ž., vo veci namietaného porušenia a a 2 Slovenskej

republiky, základných práv podľa a

a práv podľa čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1

ods. 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Ministerstva obrany Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

63/2009-OPePoS a jeho prípisom z 28. augusta 2009 a postupom Ministerstva obrany

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. SEOPMVL-39-73/2009-OPePoS a jeho

prípisom zo 16. októbra 2009, postupom Akadémie ozbrojených síl generála Milana

Rastislava Štefánika, v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj prípisom

rektora Akadémie ozbrojených síl zo 17. júna 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. D. B., PhD. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra

2009 doručená sťažnosť Ing. D. B., PhD., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. Mgr. Š. B., Ž., vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 1

a 2 (ďalej len „“), jeho základných práv podľa

ods. 1 a a práv podľa a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 ods. 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „protokol“) postupom Ministerstva

obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn.

SEOPMVL-38-63/2009-OPePoS a jeho prípisom z 28. augusta 2009 a postupom

ministerstva v konaní vedenom pod sp. zn. SEOPMVL-39-73/2009-OPePoS a jeho

prípisom zo 16. októbra 2009, postupom Akadémie ozbrojených síl generála Milana

Rastislava Štefánika (ďalej len „AOS“), v konaní vedenom pod sp. zn. , ako

aj prípisom rektora AOS zo 17. júna 2009 v súvislosti s neuznaním mu doktorandského

štúdia na Ž. univerzite ako predpokladu priznania mu povolenia používať označenie

dôstojník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

«Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len MO SR) vydalo smernicu

č. 61/2007 o vydávaní certifikátov o povolení používať označenie dôstojníka Generálneho

štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky - príloha č. 1. V roku 2009 MO SR vydalo

smernicu č. 14/2009 - príloha č. 2, ktorou doplnilo smernicu MO SR č. 61/2007, podľa

ktorej okrem iného je umožnené priznať používanie označenie dôstojníka Generálneho

štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len dôstojník GŠ OS SR) aj dôstojníkom

OS SR, ktorí úspešne absolvovali doktorandské štúdium v študijnom odbore z podskupiny

študijných odborov obrana a vojenstvo. O udelení certifikátu o povolení používať označenie

dôstojníka GŠ OS SR rozhoduje rektor AKADÉMIE OZBROJENÝCH SÍL generála Milana

Rastislava Štefánika (ďalej len AOS).

Na základe uvedeného som si podal „Žiadosť o vydanie certifikátu o povolení

používať označenie dôstojníka GŠ OS SR“ zo dňa 04. 06. 2009. Rektor AOS mi na moju

žiadosť odpovedal listom „Žiadosť o vydanie certifikátu – odpoveď“ zo dňa 17. 06. 2009,

č.: - príloha č. 4, ktorá mi bola doručená dňa 20. 6. 2009 v ktorom mi

oznámil, že „Komisia pri posudzovaní Vami predložených dokladov zistila, že ste síce

absolvoval doktorandské štúdium v študijnom odbore z podskupiny študijných odborov

obrana a vojenstvo, ale toto štúdium ste neabsolvoval na vojenskej vysokej škole SR, ako je

uvedené v čl. 1 ods. 1 Smernice MO SR č. 61/2007 doplnenou smernicou MO SR č. 14/2009

(ďalej len ), čím nespĺňate všetky podmienky na udelenie certifikátu“.

Pretože som presvedčený, že rozhodnutie rektora AOS poškodzuje moje práva,

pretože vedný odbor vojenská doprava a vojenské stavby, ktorý som absolvoval je

rovnocenný vojenský odbor ako iné vojenské odbory študované v 3. stupni vysokoškolského

vzdelávania v Slovenskej republike a to bez ohľadu na skutočnosť, že bol študovaný na Ž.

univerzite a nie na vojenskej vysokej škole, požiadal som listom ministra obrany SR dňa 28.

07. 2009 ako schvaľovateľa (vydavateľa) predmetnej smernice o výklad smernice, resp. o

jej zmenu - príloha č. 5. Predpokladal som, že na základe mojich argumentov spomínaných

v liste dôjde k zosúladeniu predmetnej smernice s právnymi normami Slovenskej republiky.

Dňa 07. 09. 2009 mi bol doručený list z Ministerstva obrany SR č.:

63/2009-OPePoS - príloha č. 6. V ňom sa ako dôvod nepriznania certifikátu o povolení

používať označenie dôstojníka GŠ OS SR uvádza: „Doktorandské štúdium na civilnej

vysokej škole nie ie možné zrovnať s doktorandským štúdiom na vojenskej vysokej škole.

Obsah doktorandského štúdia na civilnej vysokej škole z hľadiska vojensko-odborných

predmetov a riešenia koncepčných otázok obrany a vojenstva nepodlieha kontrole

a schvaľovaniu zo strany Ministerstva obrany SR alebo GŠ OS SR a teda nezodpovedá

požiadavkám, ktoré musí spĺňať profesionálny vojak OS SR, ktorému je umožnené nosiť

označenie dôstojníka GŠ OS SR“. Takéto tvrdenie považujem za zavádzajúce a klamlivé,

pretože Fakulta špeciálneho inžinierstva Ž. univerzity je nástupníckym subjektom po

Vojenskej fakulte, Ž. univerzity, pričom sa zmenil iba názov fakulty a vedný odbor zostal

nezmenený, čo budem dôvodiť následne.

Vzhľadom na to, že sa v zaslanom liste ministerstva obrany SR neuvádzali žiadne

právne relevantné zdôvodnenia, ktoré by nasvedčovali opodstatnenosti uvedenej odpovede,

ba dokonca nebolo týmto listom spochybnené ani jedno moje zdôvodnenie uvádzané

v mojom liste zo dňa 28. 07. 2009, obrátil som sa na ministra školstva SR, rektora Ž.

univerzity, predsedu akreditačnej komisie, ako aj riaditeľa sekcie vysokých škôl o ich

vyjadrenie, aby som svoje tvrdenia preukázal právnymi predpismi a argumentmi. Po

zadovážení si právnych podkladov som opätovne požiadal o prehodnotenie odpovede listom

zo dňa 16. 09. 2009 - príloha č. 7, pričom som sa už opieral nie len o právne stanoviská, ale

aj výklady (napr. SR, Zákony SR, Vyhlášky, Vestníky, Rozkazy, Smernice

a Nariadenia MO SR, rektora Ž. univerzity, Ministra školstva SR, riaditeľa sekcie vysokých

škôl MŠ SR...), ktoré mi dávajú v predmetnej veci za pravdu. Tieto som zaslal aj na

Ministerstvo obrany SR a to aj faxom (38 dokumentov) priamo na sekciu obrannej politiky,

medzinárodných vzťahov a legislatívy, kde sa pripravovala odpoveď na môj list

o prehodnotenie stanoviska. Súčasne som žiadal v prípade negatívnej odpovede o

vyvrátenie mojich všetkých zdôvodnení ako aj o odpovede na moje otázky. Do dnešného dňa

mi na ne neprišla odpoveď.

Dňa 21. 10. 2009 mi bol doručený list z MO SR č.: č: SEOPMVL-39-73/2009-

OPePoS - príloha č. 8, v ktorom ministerstvo obrany neuznalo moje zdôvodnenia

o rovnocennosti vojenského vedného odboru vojenská doprava a vojenské stavby, čím by

som mal v takom prípade nárok na vydanie certifikátu na používanie označenia dôstojníka

GŠ OS SR v súlade s vydanou smernicou č. 61/2007. Týmto listom MO SR spochybňuje Ž.

univerzitu a akreditovaný vojenský vedný odbor, pričom sa v tejto veci opiera o právne

nerelevantné ustanovenie , pretože to s mojou vecou vôbec

nemá súvis. To, že Ž. univerzita je verejnou vysokou školou a AOS je štátnou vysokou

školou nemá žiadnu súvislosť pri uznávaní doktorandského štúdia. Navyše svoj záver o

nepriznaní certifikátu zdôvodňuje, že som na doktorandské štúdium nebol vyslaný (chcem

zdôrazniť skutočnosť, že v predchádzajúcich dvoch listoch, príloha č. 4 a 6 sa vôbec dôvod

o nevyslaní na štúdium nespomínal). Mám za to, že na vydanie takéhoto rozhodnutia sa

vôbec neprihliadalo na moje adekvátne právne zdôvodnenia, ktoré predkladám v bode III.

Doktorandské štúdium na Fakulte špeciálneho inžinierstva Ž. univerzity bolo začaté

1. 10. 2003. Dôvodom pre jeho štúdium boli vtedy platné Zákony, Vyhlášky, rozkazy,

nariadenia, vestníky a iné interné predpisy MO SR (napr.

o vojenskej službe, Vyhláška MŠ SR č. 131/97 o doktorandskom štúdiu, rozkaz MO SR

č. 83/1999, rozkaz č. 12/2000, vestník MO SR č. 2 z 25. 1. 2001), ktoré poukazovali na

nutnosť profesionálneho vojaka v dôstojníckej hodnosti sa naďalej vzdelávať a tým si

zabezpečiť kariérny rast v Ozbrojených silách SR. Svojim konaním som sa ako vojak riadil

vojenskou disciplínou v súlade so o vojenskej službe, za čo

nemôžem byť teraz diskriminovaný ani znevýhodňovany podľa § 74 ods. 1 Vojenskou

disciplínou sa rozumie povinnosť vojaka dodržiavať ustanovenia tohto zákona, plniť

vojenskú prísahu, vojenské predpisy a vojenské rozkazy služobných orgánov alebo

nadriadených vojakov, ktoré vydávajú v súvislosti s výkonom vojenskej služby, a ods. 2 Na

velenie a riadenie v ozbrojených silách služobný orgán a nadriadený vojak vydávajú ústne

alebo písomné vojenské rozkazy, ktoré vojaka zaväzujú podľa nich konať alebo sa konania

zdržať.»

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný takto rozhodol:

«1. Základné právo Ing. D. B., PhD. zákaz diskriminácie a zvýhodňovanie iných

podľa , , ods. 2, , Slovenskej

republiky, a čl. 13, čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, čl. 1 ods. 2 Protokol č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom MO SR uvedené v liste „Odpoveď na žiadosť“ zo dňa 28. 08. 2009,

sp. zn.: SEOPMVL-38-63/2009-OPePoS bolo porušené.

2. Základné právo Ing. D. B., PhD. zákaz diskriminácie a zvýhodňovanie iných podľa

, , ods. 2, , , a

čl. 13, čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 ods.

2 Protokol č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom MO

SR uvedené v liste „Odpoveď na žiadosť“ zo dňa 16. 10. 2009, sp. zn.:

73/2009-OPePoS bolo porušené.

3. Základné právo Ing. D. B., PhD. zákaz diskriminácie a zvýhodňovanie iných podľa

, , ods. 2, , , a

čl. 13, čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 ods.

2 Protokol č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom AOS

uvedené v liste „Žiadosť o vydanie certifikátu – odpoveď“ zo dňa 17. 06. 2009, sp. zn.:

bolo porušené.

4. AOS prikazuje konať o vydaní certifikátu o povolení používať označenie dôstojníka

GS OS v súlade s , , ods. 2, ,

Slovenskej republiky, a čl. 13, čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, čl. 1 ods. 2 Protokol č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

5. Sťažovateľovi Ing. D. B., PhD., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške tritisíc

EUR, ktoré je MO SR povinné mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

6. Ing. D. B., PhD. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je MO SR

povinné vyplatiť na účet JUDr. Mgr. Š. B. č... vedený v D. a. s., Ž., a to do 3 dní od

právoplatnosti rozhodnutia.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľ namieta porušenie označených práv, ku ktorému malo dôjsť postupom

ministerstva, a to označenými prípismi z 28. augusta 2009 a zo 16. októbra 2009

a označeným prípisom AOS zo 17. júna 2009. V tejto súvislosti sa sťažovateľ dožaduje

vyslovenia porušenia , a 2, a ,

a čl. 14 dohovoru a čl. 1 ods. 2 protokolu postupom ministerstva, ako aj AOS. Podstata jeho

sťažnosti spočíva v tom, že mu ministerstvo a AOS v súvislosti s jeho žiadosťou o priznanie

označenia dôstojník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky neuznali

absolvovanie doktorandského štúdia na Ž. univerzite pre povolenie mu možnosti používať

označenie dôstojníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky z dôvodu, že

pre priznanie tohto označenia sa vyžaduje absolvovanie doktorandského štúdia na vojenskej

vysokej škole. Takýto postup považuje sťažovateľ za diskriminačný voči jeho osobe.

Sťažovateľ namieta postup orgánov označených subjektov, pričom neuvádza, aké

právne prostriedky na ochranu svojich práv použil. Ústavný súd má totiž subsidiárnu

právomoc vo vzťahu k všeobecným súdom, ktorá mu vyplýva z . Znamená to,

že ju môže uplatniť až v prípade neúspešného dožadovania sa ochrany práv sťažovateľa

v systéme všeobecných súdov.

Ministerstvo je podľa o organizácii činnosti

vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ústredným

orgánom štátnej správy. Podľa o vysokých

školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo vzťahu

k AOS plní ministerstvo úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní.

AOS bola zriadená o zriadení Akadémie ozbrojených síl

generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála

Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení

Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých

o zrušení Národnej akadémie obrany maršala

Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako vysoká škola univerzitného

typu.

Podľa piatej časti (ďalej len „OSP“) v správnom

súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa a nasl. sa možno domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným

súdom aj žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu.

V danom prípade tak ministerstvo, ako aj AOS majú postavenie správneho orgánu a ich

prípisy možno považovať za výslovne správne rozhodnutie.

Znamená to, že vo vzťahu k ministerstvu sťažovateľ mohol a mal tento právny

prostriedok ochrany svojich práv využiť. Nevyužitie tohto postupu je dôvodom na

odmietnutie sťažnosti pre nedostatok právomoci. Keďže sťažovateľ nepreukázal, že takýto

právny prostriedok ochrany svojich práv, ktorých využitie predpokladá aj § 53 ods. 1

, uplatnil, ústavný súd jeho sťažnosť odmietol pre nedostatok

právomoci podľa .

Vo vzťahu k AOS plní funkciu odvolacieho orgánu ministerstvo, ktorému sťažovateľ

následne po doručení prípisu rektora AOS zo 17. júna 2009 a nesúhlase s ním adresoval

ďalší prípis už ministerstvu. Znamená to, že využil možnosť domáhať sa ochrany svojich

práv právnym prostriedkom uplatneným na nadriadenom správnom orgáne tak, ako to

predpokladá aj . Skutočnosť, že s vybavením prípisu

nesúhlasí, nezakladá právomoc ústavného súdu, a preto ústavný súd aj túto časť sťažnosti

odmietol pre nedostatok právomoci.

2. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo

dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa

ústavný súd uvádza, že základné právo upravené v , podľa ktorého sa

sloboda vedeckého bádania zaručuje a garantuje sa zákonná ochrana práva na výsledky

tvorivej duševnej činnosti, nie je podľa názoru ústavného súdu v príčinnej súvislosti

s namietaným postupom označených orgánov verejnej správy, pretože sťažovateľ namieta

nepriznanie mu funkčného (hodnostného) postavenia v armáde Slovenskej republiky.

Za porušenie jeho slobody vedeckého bádania nemožno podľa názoru ústavného súdu

považovať nepriznanie mu funkčného (hodnostného) postavenia, ktoré s garantovanou

slobodou vedeckého bádania v nesúvisí. Z tohto dôvodu bol dôvod na

odmietnutie sťažnosti v tejto časti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2

.

3. K namietanému porušeniu čl. 1 ods. 2 protokolu podľa ktorého nikto nesmie byť

diskriminovaný akýmkoľvek verejným orgánom z akýchkoľvek dôvodov, ako sú dôvody

uvedené v odseku 1, ústavný súd uvádza, že protokol Slovenská republika dosiaľ

neratifikovala, a preto ústavný súd odmietol aj túto časť sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť ().

V nadväznosti na odmietnutie sťažnosti ústavný súd už o ďalších požiadavkách

sťažovateľa nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2010