Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 20/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 15. júna

2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. decembra

2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 15. júna 2009.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ podal 5. mája 2009

okresnému súdu žalobu o určenie neplatnosti hlasovania na schôdzi vlastníkov bytového

domu..., konanej 22. apríla 2009. Okresný súd žalobu odmietol uznesením sp. zn. 13 C

100/2009 z 15. júna 2009 s poukazom na . Proti

označenému uzneseniu podal sťažovateľ 25. júna 2009 odvolanie. Z obsahu sťažnosti

nemožno vyvodiť, či odvolací súd o odvolaní sťažovateľa do času podania sťažnosti

ústavnému súdu rozhodol.

Podľa tvrdenia sťažovateľa zákonná sudkyňa v predmetnej veci „porušuje čl. 46

ods. 1 , keď marí právo na súdnu ochranu, porušuje dohovoru – keď marí

spravodlivé súdne konanie vedome a marí verejné prerokovanie veci, odmieta dôkazy...“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol tak, že vysloví

porušenie jeho základného práva podľa , ako aj jeho práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 15. júna 2009, zruší toto uznesenie „ako protizákonné, protiústavné

a proti medzinárodnému dohovoru“ a tiež uloží okresnému súdu „doplniť spis

o dôkazy...“. Sťažovateľ zároveň žiada, aby ústavný súd uložil okresnému

súdu povinnosť zaplatiť mu „satisfakciu vo výške 20.000 Eur“ a zákonnej sudkyni

povinnosť „písomne, jasne a zrozumiteľne ospravedlniť za porušovanie zákona

a šikanovanie“.

Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred

ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 15. júna 2009.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ). Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu

predstavuje ústavný príkaz pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho

základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť

ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia

predchádza právomoci ústavného súdu ().

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Proti namietanému postupu, ako aj namietanému uzneseniu okresného súdu bol

sťažovateľ oprávnený podať odvolanie (zo sťažnosti vyplýva, že toto oprávnenie využil).

O odvolaní sťažovateľa bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť Krajský súd v Bratislave.

Právomoc krajského súdu v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu rozhodovať

o jeho sťažnosti smerujúcej proti postupu a uzneseniu okresného súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

sťažovateľa rozhodol o jej odmietnutí podľa z dôvodu

nedostatku svojej právomoci.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa s ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2010