Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 32/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. januára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Z., s. r. o., právne zastúpenej advokátom JUDr.

F. N., B., vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok a na súdnu

ochranu podľa a a 4 , základného

práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod

sp. zn. a Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti Z., s. r. o. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. januára 2010

doručená sťažnosť spoločnosti Z., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva vlastniť majetok a na súdnu ochranu podľa čl. 20 ods. 1

a a 4 (ďalej len „“), základného práva na

súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom

Okresným súdom Trenčín (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

a Krajským súdom v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. .

Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 5. januára 2010.

Zo sťažnosti a z priložených listinných dôkazov vyplýva, že rozhodnutím

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 1. júla 1999 bolo zrušené povolenie na

zriadenie zdravotnej poisťovne P. (ďalej len „poisťovňa“). Týmto rozhodnutím vstúpila

poisťovňa do likvidácie. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 20. apríla 2001 bol na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Správca konkurznej

podstaty v priebehu konkurzného konania vydal platobný výmer o povinnosti dlžníka P. K.

(ďalej len „povinný“) uhradiť dlžnú sumu 283,71 € s príslušenstvom. Pohľadávka

vyplývajúca z platobného výmeru bola neskôr postúpená sťažovateľke. Na základe

platobného výmeru viedla sťažovateľka ako oprávnená proti povinnému exekúciu na

vymoženie dlžnej sumy. Uznesením okresného súdu č. k. -19 z 1. júla 2009

bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Podľa názoru okresného súdu existujú

dôvody v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pre ktoré je exekúcia

neprípustná, keďže exekučný titul, ktorý má byť podkladom pre exekúciu, je paakt bez

právnej sily a účinnosti. Platobný výmer, ktorý má byť exekučným titulom, nebol vydaný

poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty. Zo zákona však nevyplýva oprávnenie

správcu konkurznej podstaty vydávať individuálne akty orgánov verejnej správy. Pod

správou majetku úpadcu totiž nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúcich orgánu

verejnej správy (zdravotnej poisťovni). Správca konkurznej podstaty má iba právo

(a povinnosť) vykonať všetky procesné úkony v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu.

Postavenie orgánu verejnej správy by muselo byť správcovi konkurznej podstaty dané

právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takéto oprávnenie priznávala. Vzhľadom na

uvedené je platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty nulitným aktom, ktorý

nemožno vykonať. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho, akoby neexistoval

( z 22. apríla 2009). Uznesením krajského súdu č. k. -53

z 29. septembra 2009 (ktoré sa stalo právoplatným 5. novembra 2009) bolo uznesenie

okresného súdu potvrdené. Podľa názoru krajského súdu platobný výmer vydaný správcom

konkurznej podstaty nemožno považovať za exekučný titul v zmysle § 41 Exekučného

poriadku. Správca konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať

s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia

s nakladaním s majetkom podstaty. Zo zákona mu však nevyplýva oprávnenie vydávať

individuálne akty orgánov verejnej správy. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť

správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by mu expressis verbis

takéto oprávnenie priznávala. Ak rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom, vydal

nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania

neuplatňuje princíp jeho správnosti. Práve naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie

nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho, akoby neexistoval

(rozhodnutie č. 58/1997 Zbierky rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky, podľa

ktorého je výkon rozhodnutia neprípustný, ak je exekučný titul nulitným právnym aktom).

Podľa názoru sťažovateľky uvedené uznesenia okresného súdu a krajského súdu

predstavujú porušenie označených článkov , listiny a dohovoru. Prioritne poukazuje

na skutočnosť, že v uznesení ústavného súdu č. k. -19 z 10. decembra 2008 bol

vyslovený právny názor, podľa ktorého namietanú absenciu oprávnenia správcu konkurznej

podstaty zdravotnej poisťovne vydávať platobné výmery ako exekučné tituly prináležalo

skúmať jedine na základe opravného prostriedku smerujúceho proti takémuto rozhodnutiu,

a nie všeobecnému súdu v rámci exekučného konania. V danom prípade všeobecné súdy

vyhlásili za nulitný exekučný titul v už prebiehajúcom exekučnom konaní (teda dokonca

potom, ako vydali poverenie na vykonanie exekúcie). Stalo sa tak dávno po uplynutí

všetkých zákonných lehôt na podanie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov

voči platobnému výmeru. Z platnej judikatúry všeobecných súdov vyplýva aj to, že

všeobecné súdy sú viazané materiálnou právoplatnosťou rozhodnutí, a nie sú oprávnené ju

v rámci exekučného konania posudzovať. Oprávnenie správcu konkurznej podstaty vydávať

platobné výmery by bolo možné subsumovať pod materiálnu právoplatnosť správneho

rozhodnutia, ktorú exekučné súdy v žiadnom prípade nie sú oprávnené posudzovať.

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov , listiny a dohovoru v konaniach vedených okresným súdom pod

sp. zn. a krajským súdom pod sp. zn. s tým, aby boli

uznesenia okresného súdu č. k. -19 z 1. júla 2009 a krajského súdu č. k.

-53 z 29. septembra 2009 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.

Napokon požaduje náhradu trov právneho zastúpenia, a to od oboch všeobecných súdov

spoločne a nerozdielne.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala dovolanie proti uzneseniu

krajského súdu č. k. -53 z 29. septembra 2009.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

Na rozhodnutie o tej časti podanej sťažnosti, ktorá sa týka konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. , nie je daná právomoc ústavného súdu. Ako

to vyplýva z už citovaného , právomoc ústavného súdu poskytovať

ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Proti uzneseniu okresného

súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť

ochranu označeným základným právam sťažovateľky mal krajský súd v odvolacom konaní.

Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Odlišná je situácia, pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorá sa týka konania vedeného

krajským súdom pod sp. zn. . Túto časť sťažnosti považuje ústavný súd za

neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Z listinných dôkazov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, je zrejmé, že všeobecné

súdy, hoci pôvodne vydali poverenie na vykonanie exekúcie, v ďalšom dospeli k názoru, že

exekúciu nie je možné vykonať pre absenciu jednej zo základných podmienok tohto

konania, ktorou je existencia exekučného titulu. Dospeli totiž k záveru, že platobný výmer

prezentovaný sťažovateľkou ako exekučný titul je v skutočnosti nulitným aktom, ktorý za

exekučný titul považovať nemožno. V konečnom dôsledku to z pohľadu sťažovateľky

znamená, že všeobecné súdy odmietli poskytnúť ochranu jej základnému právu na súdnu

ochranu v rámci exekučného konania.

Možno konštatovať, že z hľadiska argumentácie sťažovateľky postupovali všeobecné

súdy tak, že sťažovateľke odňali možnosť konať pred exekučným súdom. Pri takto

formulovanej námietke mala sťažovateľka právo podať proti uzneseniu krajského súdu

dovolanie, čo však neurobila. Preto obstojí záver, že sťažovateľka nevyčerpala mimoriadny

opravný prostriedok, ktorý jej zákon na ochranu jej základných práv účinne poskytol a na

ktorého použitie bola sťažovateľka oprávnená v zmysle .

Zakladá to neprípustnosť sťažnosti.

Sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukazovala), že dovolanie nepodala

z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto zo strany ústavného súdu vôbec neprichádzal

do úvahy prípadný postup podľa .

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol ústavný súd tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2010