Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 26/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. januára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

, práva na zákaz mučenia zaručeného v Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod

sp. zn. , ako aj namietaného porušenia práva zaručeného v čl. 13 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. januára 2010

doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“), práva na zákaz mučenia zaručeného

v čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. , ako aj porušenie práva zaručeného v čl. 13 dohovoru postupom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že spoločnosť B., a. s., Ž. (ďalej len „žalobca“),

sa žalobou podanou okresnému súdu v roku 2006 domáhala od sťažovateľa úhrady 626,87 €

s prísl. Na pojednávaní „vyšlo najavo“ (list žalobcu z 24. januára 2008), že sťažovateľ mal

voči žalobcovi preplatok ročného vyúčtovania za roky 2004, 2005 a 2006 v celkovej sume

3 176 Sk. Táto suma bola započítaním pohľadávky sťažovateľa použitá na zníženie jeho

celkového dlhu za nedoplatky za byt.

Podľa sťažovateľa zákonná sudkyňa „odmietla ukončiť súdny spor a vymyslela si

protizákonné prerušenie konania“ uznesením č. k. -146 z 11. júna 2008 do

právoplatného rozhodnutia veci vedenej Okresným súdom Žilina pod sp. zn. .

Sťažovateľ ďalej uvádza, že „zákonná sudkyňa je členkou komanda sudkýň“, ktoré

sa zaviazalo nevydať „sťažovateľovi za žiadnu cenu spravodlivé rozhodnutie“.

Protizákonné rozhodnutie okresného súdu potvrdil odvolací krajský súd uznesením č. k.

-150 z 22. augusta 2008 ďalším protizákonným rozhodnutím. Sťažovateľ

podal proti rozhodnutiu krajského súdu dovolanie a požiadal o ustanovenie advokáta na

dovolacie konanie. Krajský súd mu uznesením z 20. januára 2009 ustanovil zástupcu

z radov advokátov advokátku JUDr. I. B., B., ktorá však z dôvodu funkcií v kontrolnej

komisii a predstavenstve bytového družstva, ktoré spravovalo bytový dom, kde sťažovateľ

býva, požiadala o zrušenie uznesenia z 20. januára 2009. Okresný súd uznesením z

12. marca 2009 zrušil uznesenie z 20. januára 2009 a sťažovateľovi ustanovil zástupcu z

radov advokátov advokáta JUDr. G. A., B.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že sudkyňa D. „koná vysoko nehospodárne, porušuje čl. 6

ods. 1 dohovoru“ a šikanuje sťažovateľa.

Podľa sťažovateľa krajský súd svojím rozhodnutím preukázal „prepojenie súdov

a bez rationálneho preskúmania veci potvrdil protizákonné rozhodnutie JUDr. D. Takto

spolupracujú súdy sústavne a cieľom má byť chronická frustrácia sťažovateľa s konečným

cieľom: Dokonalá justičná vražda!!!!!!!“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľa zaručené v čl. 48

ods. 2 a práv zaručených v a dohovoru, zrušil uznesenie okresného

súdu č. k. -146 z 11. júna 2008 a uznesenie krajského súdu č. k.

-150 z 22. augusta 2008, zastavil konanie okresného súdu vedené pod

sp. zn. , dal pokyn na disciplinárne konanie proti sudkyni JUDr. I. D.

a priznal mu satisfakciu v sume 20 000 €, ktorú je povinný uhradiť okresný súd,

a satisfakciu v sume 50 000 €, ktorú je povinný uhradiť krajský súd.

Sťažovateľ súčasne žiadal, aby mu z dôvodu jeho nepriaznivých osobných,

majetkových a zárobkových pomerov bol v konaní pred ústavným súdom ustanovený

právny zástupca.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v , práva na zákaz mučenia

zaručeného v čl. 3 dohovoru a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, ako aj porušenie práva zaručeného v čl. 13 dohovoru postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti na adresu označených všeobecných súdov uviedol:

- jasná žaloba mala byť odmietnutá pre nezmyselnosť a šikanovanie odporcu – sťažovateľa,

- zákonná sudkyňa „je členkou komanda sudkýň“, ktoré „nevydá sťažovateľovi za žiadnu

cenu spravodlivé rozhodnutie“,

- krajský súd „svojím rozhodnutím preukázal prepojenie súdov a bez rationálneho

preskúmania veci potvrdil protizákonné rozhodnutie JUDr. D.“,

- „takto spolupracujú súdy sústavne a cieľom má byť chronická frustrácia sťažovateľa

s konečným cieľom: Dokonalá justičná vražda!!!!!!“

Podanie sťažovateľa doručené ústavnému súdu obsahuje urážlivé výroky na adresu

sudcov, ako aj konkrétneho sudcu všeobecného súdu so snahou dehonestovať súdnictvo

v Slovenskej republike.

Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť

odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 1 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na

nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk“ (Řehák

v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

V prípade hrubo neslušného a urážlivého obsahu návrhu môže byť návrh odmietnutý

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú

iný postup.

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými

vo svojom podaní prekročil hranicu normálnej kritiky, uráža celý súdny stav, a to v rozpore

s princípmi zachovávania úcty k ústavnému súdu a sudcom všeobecných súdov.

Správanie sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu možno označiť za zneužitie

práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva.

Ústavný súd pripomína, že sťažovateľ má naďalej právo podať sťažnosť na prieťahy

v konaní súdu, pokiaľ k tomu zvolí prostriedky kompatibilné s etickými prostriedkami.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a na okolnosti prípadu ústavný súd podľa

sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, bolo bez

právneho významu rozhodovať o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie mu právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2010