Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 37/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. januára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. Ď., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci

namietaného porušenia , a a 4 Slovenskej

republiky, ako aj práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Generálneho

riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava sp. zn. GRZVJS-4-741/2-2009

z 19. októbra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. P. Ď. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. decembra

2009 doručená sťažnosť Ing. P. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 1

ods. 1, a a 4 (ďalej len „“), ako

aj práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Generálneho

riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava (ďalej len „generálne riaditeľstvo

zboru“) sp. zn. -2009 z 19. októbra 2009 (ďalej aj „namietané

rozhodnutie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že generálne riaditeľstvo zboru rozhodlo namietaným

rozhodnutím o premiestnení sťažovateľa ako odsúdeného zaradeného do ústavu

s minimálnym stupňom stráženia podľa

o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) z Ústavu na výkon väzby...

do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody...

Sťažovateľ uviedol, že namietané rozhodnutie mu nebolo doručené a pritom už

20. októbra 2009 bolo zrealizované. Ďalej poukazuje na to, že zákon podmieňuje

rozhodnutie o premiestnení odsúdeného existenciou „iných dôvodov“, a preto nemôže dôjsť

k premiestneniu bezdôvodne. Generálne riaditeľstvo zboru mu však na jeho žiadosť podľa

o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov odmietlo

rozhodnutím sp. zn. GRZVJS-19-83/11-2009 z 3. decembra 2009 sprístupniť dôvody,

na základe ktorých došlo k jeho premiestneniu.

Takýto postup je podľa sťažovateľa „v rozpore s princípom právnej istoty, ktorý je

obsiahnutý v princípe právneho štátu, ktorý je zakotvený v SR.

Pritom ide zo strany GR ZVJS o opakované porušenie cit. ust.: rovnako bez uvedenia

dôvodov rozhodli o mojom premiestnení z ÚVTOS... do ÚVV... dňa 11. 7. 2008. Na moju

žiadosť o sprístupnenie dôvodov mi tieto neposkytli, na dožiadanie Krajského súdu

v Bratislave nereagovali, a tak tento dňa 11. septembra 2009 rozsudkom sp. zn.

rozhodnutie o nesprístupnení dôvodov zrušil a vrátil vec na nové konanie.

GR ZVJS mi listom z 15. 10. 2009 namiesto sprístupnenia dôvodov opätovne poskytlo

neodôvodnené rozhodnutie z 11. 7. 2008.“.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva podľa čl. 8 dohovoru argumentuje

sťažovateľ tým, že „bol umiestnený napadnutým rozhodnutím do najvzdialenejšieho ústavu

na výkon trestu odňatia slobody od miesta jeho trvalého bydliska, ako aj od miesta trvalého

bydliska blízkych osôb (matky, manželky, dcéry, brata), pričom ide o bezdôvodné

rozhodnutie v rozpore so zákonom, rozhodnutie, ktorým boli sťažovateľovi zhoršené

aj podmienky styku s osobami, poskytujúcimi mu právnu pomoc podľa

Z. z. Ide o rozhodnutie sťažujúce podmienky uplatňovania práv sťažovateľa

v občianskoprávnych, obchodnoprávnych a správnych konaniach, prevažne vedených

na krajskom a okresných súdoch v Bratislave.

Napadnutým rozhodnutím pokračuje faktické znemožnenie práva sťažovateľa

na návštevu jeho matkou, pre ktorú je návšteva syna v najvzdialenejšom ústave

na Slovensku zo zdravotných a vekových dôvodov nemožná.

Bezdôvodné umiestnenie sťažovateľa do vyhnanstva na opačný koniec republiky je

aj v rozpore s princípom zákazu porušovania zásady rovnakého zaobchádzania, ktorá je

obsiahnutá v a predovšetkým v SR.“.

Podľa sťažovateľa jeho premiestnenie súvisí s tým, že vedie viacero sporov

s generálnym riaditeľstvo zboru a zároveň začal aj konania o náhradu škody, v súvislosti

s čím podal návrhy na predbežné prerokovanie jeho nárokov na Ministerstve spravodlivosti

Slovenskej republiky.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,

ktorým vysloví, že „rozhodnutím z 19. 10. 2009 Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej

a justičnej stráže so sídlom v Bratislave... bolo porušené právo sťažovateľa Ing. P. Ď. ...

podľa a ods. 4 SR, ako aj právo na rešpektovanie súkromného

a rodinného života podľa čl. 8 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Súd ďalej vyslovuje, že konaním GR ZVJS, ktoré predchádzalo vydaniu sťažnosťou

napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutím samotným, boli porušené princípy právneho

štátu a princíp legality, obsiahnuté v a v SR.

Súd ruší rozhodnutie GR ZVJS z 19. 10. 2009 sp. zn. -2009.“.

Napokon sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd pre konanie o jeho sťažnosti

ustanovil zástupcu z radov advokátov, priznal aj úhradu trov konania, ako aj finančné

zadosťučinenie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia

návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Na ústavnú úpravu subsidiarity právomoci ústavného súdu (ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd) nadväzuje , podľa

ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje

a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa na uplatnenie a zabezpečenie svojich práv

a oprávnených záujmov podľa tohto zákona má odsúdený právo podávať žiadosti, sťažnosti

a podnety štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktoré sú príslušné na prejednanie

podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv, ako aj medzinárodným

orgánom a medzinárodným organizáciám, ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je

Slovenská republika viazaná, príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich

sa ochrany ľudských práv; ústav je povinný bezodkladne zabezpečiť ich odoslanie bez toho,

aby zisťoval odosielateľa.

Podľa ak o to odsúdený požiada, umožní sa mu

rozhovor s riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru a s osobami

a zástupcami orgánov uvedenými v § 96 a § 97 v čase, keď vykonávajú dozor alebo

kontrolu v ústave.

V zmysle o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde sa

vykonáva väzba, trest odňatia slobody... boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu

alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody

a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

Podľa § 18 ods. 2 písm. c) zákona o prokuratúre je prokurátor povinný písomným

príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia

orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo ich nadriadeného

orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym

predpisom.

Podľa § 96 zákona o prokuratúre dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave

na výkon trestu vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu.

Sťažnosti a žiadosti odsúdených podľa vrátane

žiadostí podľa sú právnymi prostriedkami, ktoré im

zákon v spojitosti so zákonom o prokuratúre (§ 18) účinne poskytuje na ochranu ich práv

a právom chránených záujmov. Využitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53

ods. 1 jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa

, a teda i podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv

a slobôd pred ústavným súdom. Zo sťažnosti však nevyplýva, že by sťažovateľ vyčerpal

ktorýkoľvek z právnych prostriedkov, ktoré mu zákon o výkone trestu odňatia slobody

v spojitosti so zákonom o prokuratúre v systéme orgánov verejnej moci aj z hľadiska ich

inštančnej hierarchie efektívne poskytujú, teda že by sa zákonom ustanoveným spôsobom

domáhal ochrany tých svojich práv, ktorých porušenie namieta.

Ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ nie je oprávnený vyberať si orgán verejnej

moci, ktorý má poskytnúť ochranu namietanému porušeniu jeho práv. Jeho ústavnou

a zákonnou povinnosťou je, aby pred podaním sťažnosti ústavnému súdu vyčerpal všetky

právne prostriedky ochrany namietaného porušenia jeho základných práv, tak ako to

umožňuje právny poriadok Slovenskej republiky. Až po ich vyčerpaní by mohla prípadne

vzniknúť, ak by boli splnené aj ostatné ústavné a zákonné predpoklady, právomoc

ústavného súdu.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie je

prípustná pre nevyčerpanie dostupných a účinných právnych prostriedkov ochrany

základných práv a slobôd, a rozhodol o nej tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci (návrhu na ustanovenie právneho zástupcu, zrušenie

napadnutého rozhodnutia a na priznanie finančného zadosťučinenia) stratilo opodstatnenie,

preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2010