Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 43/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť O. N. – A., K., zastúpeného advokátkou Mgr. J. P., B., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky, práva podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva podľa čl. 3, čl. 5 a čl. 8 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

zo 16. apríla 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť O. N. – A. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára

2010 doručená sťažnosť O. N. – A., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

Mgr. J. P., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 3, čl. 5 a čl. 8

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. zo 16. apríla 2008 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako podnikateľ bol účastníkom súdneho

konania v postavení žalobcu vedeného Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) pod sp. zn. v právnej veci o zaplatenie 3 091 523,40 Sk

s príslušenstvom z dôvodu neplnenia poistnej zmluvy zo strany U. p., a. s., B. (ďalej len

„žalovaná“), v dôsledku vzniku poistnej udalosti.

Sťažovateľ uviedol, že 24. júna 2003 uzavrel so žalovanou poistnú zmluvu

č. 1137002587 na poistenie majetku proti krádeži a lúpeži, proti požiaru a živelnému

nebezpečiu, a to prevádzky – predajne zlatníctva... v K. Poistenie mal sťažovateľ dohodnuté

na konkrétnu poistnú sumu. Dňa 24. januára 2004 došlo k poistnej udalosti (krádeži

vlámaním), v dôsledku ktorej sťažovateľovi vznikla škoda. Napriek riadnemu uplatneniu

nároku žalovaná do podania žaloby neuhradila sťažovateľovi žiadne poistné plnenie.

Okresný súd rozsudkom z 21. augusta 2007 rozhodol v prospech sťažovateľa (okrem

časti istiny 255 771,45 Sk, v ktorej sťažovateľ vzal návrh späť a okresný súd konanie v tejto

časti zastavil). O odvolaní žalovanej rozhodol krajský súd rozsudkom tak, že rozsudok súdu

prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil a žalobu zamietol a taktiež zmenil aj

výrok o náhrade trov konania.

Sťažovateľ tvrdí, že predmetným nezákonným rozsudkom krajského súdu došlo

k porušeniu jeho označených práv podľa a dohovoru, pretože mu bolo odopreté, aby

dostal od žalovanej plnenie, ktoré mu podľa zákona a poistnej zmluvy patrilo. V tejto

súvislosti argumentuje tým, že „V rámci zisťovania skutkového stavu sa odvolací súd

nezaoberal riadne prehodnotením všetkých skutočností v rámci dokazovania, hoci už

OS Bratislava I počas dokazovania a záverov trestného konania a znaleckého posudku,

vykonaného na žiadosť žalovaného, mal za preukázané, že poistná udalosť nastala tak, ako

ju opísal žalobca a výška škody bola ustálená na sumu 3.403.576,70 Sk“.

Podľa sťažovateľa v odvolacom konaní bol nesprávne zistený a posúdený skutkový

stav veci, na základe čoho odvolací súd dospel k nesprávnemu rozhodnutiu, keď považoval

za preukázané, že sťažovateľ nezabezpečil predmet poistenia na určitý limit plnenia.

Sťažovateľ namieta, že odvolací súd nebral do úvahy skutočnosť, že tak konal v domnienke,

že zabezpečil predmet poistenia na určitý limit, pretože aj tak v zmluvnej sume poistenia

riadne a včas podľa poistnej zmluvy plnil.

Sťažovateľ vidí porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa označených

článkov a dohovoru postupom krajského súdu v tom, že:

„Odvolací súd neskúmal prístup a postup žalovaného ako poistiteľa, ktorého

povinnosťou bolo riadne preskúmať vec aj podľa . Ohľadne predmetu poistenia

mal žalovaný na základe toho uzavrieť so sťažovateľom novú poistnú zmluvu, aby predmet

poistenia spĺňal taký stupeň zabezpečenia, na akú vysokú sumu zneje aj výška poistenia.

Výška poistenia bola vyrátaná a plnená na vyšší stupeň ochrany. Povinnosťou žalovaného

bolo upozorniť sťažovateľa na túto skutočnosť, alebo uzatvoriť poistnú zmluvu na nižšie

plnenie...

Odvolací súd neskúmal pravdivosť tvrdení žalovaného, pričom žalovaný mal

ponúknuť iné zmluvné podmienky sťažovateľovi, resp. s ním uzavrieť novú poistnú zmluvu,

žalovaný tak však neurobil a naďalej prijímal plnenie od sťažovateľa podľa vyššieho stupňa

zabezpečenia predmetu poistenia. Inak povedané žalovaný zanedbal svoje zmluvné

povinnosti a úplne odmietol plniť, hoci trestné konanie a znalecký posudok a napokon súdne

dokazovanie jednoznačne preukázali, že sťažovateľ neurobil žiadnu chybu a vedome, alebo

v ľahostajnosti sa nedopustil žiadneho konania, ktoré by odôvodňovalo taký postup aký

zaujal vo veci žalovaný.“

Podľa sťažovateľa „... rozsudok odvolacieho súdu na KS v Bratislave, ktorý svoj

právny názor oprel len o tvrdenie žalovaného, porušil tým odvolací súd základné práva

garantované a v medzinárodných zmluvách, ktorými je SR

viazaná“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza: „Dňa 11. 9. 2009 v predmetnej veci konal

a rozhodol Najvyšší súd SR, ktorý potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave.

Rozsudok NS SR bol doručený 19. 10. 2009. Nakoľko uplynula 2 mesačná lehota pre

podanie odvolania dovoľujem si zdvorilo požiadať o odpustenie zmeškanej lehoty zo

zdravotných dôvodov. Doklad o lekárskom potvrdení priložím.“

Sťažovateľ v sťažnosti navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. ústavné právo sťažovateľa na riadny a spravodlivý proces podľa čl. 45 ods. 1

SR a podľa dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

2. boli porušené, v znení protokolu č. 3, 5 a 8

3. rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. -257 zo dňa 16. 4. 2008

sa zrušuje

4. sťažovateľovi sa priznáva náhrada finančného zadosťučinenia podľa voľnej úvahy

Ústavného súdu SR.

5. určuje sa, Krajský súd v Bratislave, ktorý vyrubil súdny poplatok vo výške 50.142,-

Sk je povinný vrátiť súdny poplatok sťažovateľovi cestou štátnej pokladnice v lehote do 3

dní od právoplatnosti ústavného nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť sťažovateľa smeruje proti rozsudku krajského súdu.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Keďže sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená po uplynutí zákonom

stanovenej dvojmesačnej lehoty, ústavný súd ju podľa

odmietol ako oneskorene podanú.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ rozsudok krajského súdu napadol

dovolaním. Najvyšší súd Slovenskej republiky o dovolaní rozhodol uznesením sp. zn.

z 11. septembra 2009 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“), ktoré

nadobudlo právoplatnosť 19. októbra 2009.

Aj prípade, že by sťažnosť smerovala proti uzneseniu najvyššieho súdu,

s prihliadnutím na deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia najvyššieho súdu 19. októbra

2009 a deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 12. januára 2010, je potrebné

konštatovať, že lehota ustanovená zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom

sťažovateľovi uplynula skôr, ako podal túto sťažnosť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť,

a preto ústavný súd na žiadosť sťažovateľa o odpustenie zmeškania lehoty na podanie

sťažnosti nemohol prihliadať.

Ústavný súd preto na záver uvádza, že z uvedených dôvodov by aj prípadnú

sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu najvyššieho súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2010