Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 38/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára

2010 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Z. K., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

JUDr. F. N., B., veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1

a a 4 , základného práva zaručeného v

Listiny základných práv a slobôd a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17 CoE

108/2009-55 zo 16. septembra 2009 v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín č. k.

-20 z 1. júla 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti Z. K., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra

2009 doručená sťažnosť spoločnosti Z. K., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), veci

namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 4

(ďalej len „“), základného práva zaručeného v

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva zaručeného v čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. -55 zo

16. septembra 2009 v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -20 z 1. júla 2009.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd v konaní o vymoženie sumy

270,76 € s prísl. proti Š. S., I. (ďalej len „povinný“), uznesením č. k. -20

z 1. júla 2009 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Poverenie na

vykonanie predmetnej exekúcie bolo vydané na základe platobného výmeru vydaného

poisťovni P. v konkurze, B. (ďalej len „poisťovňa“), za ktorú konal správca konkurznej

podstaty JUDr. T. K. (ďalej len „správca konkurznej podstaty“), pretože rozhodnutím

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 3215/1999-A z 1. júla 1999, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 17. júla 1999, bolo poisťovni zrušené povolenie na zriadenie

zdravotnej poisťovne v zmysle

Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej

zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych

zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a poisťovňa vstúpila do likvidácie.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 20. apríla 2001 bol na majetok

poisťovne podľa o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov vyhlásený konkurz.

Proti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd uznesením č. k. -55 zo 16. septembra 2009 tak, že potvrdil

uznesenie okresného súdu.

Uznesenie okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu nadobudli

právoplatnosť 7. októbra 2009.

Podľa sťažovateľky okresný súd i krajský súd rozhodovali vo veci, v ktorej im toto

oprávnenie právny poriadok nepriznáva, a krajský súd mal navyše rozhodovať nad rámec

svojej zákonnej právomoci, pretože mu zákon nezveroval preskúmavaciu právomoc

správneho rozhodnutia, resp. danú skutočnosť bol za zákonom taxatívne ustanovených

podmienok oprávnený posudzovať iný orgán. V dôsledku uvedených skutočností malo dôjsť

k porušeniu označených práv sťažovateľky.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví porušenie základných práv zaručených v a a 4 ,

základného práva zaručeného v čl. 36 ods. 1 listiny a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1

dohovoru uznesením krajského súdu č. k. -55 zo 16. septembra 2009

v spojení s uznesením okresného súdu č. k. -20 z 1. júla 2009, zruší

predmetné uznesenia krajského súdu a okresného súdu a vec vráti na ďalšie konanie

a prizná jej náhradu trov právneho zastupovania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie základných práv

zaručených v a a 4 , základného práva zaručeného v

ods. 1 listiny a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k.

-55 zo 16. septembra 2009 v spojení s uznesením okresného súdu č. k.

-20 z 1. júla 2009.

1. Podľa názoru ústavného súdu na konanie o časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka

namietala porušenie označených práv uznesením okresného súdu č. k. -20

z 1. júla 2009, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Právomoc ústavného súdu je preto v týchto prípadoch subsidiárna. O ochrane práv

sťažovateľky, ktorých porušenie namieta, vo vzťahu ku konaniu okresného súdu (vo

veci rozhodol uznesením č. k. -20 z 1. júla 2009), proti ktorému

sťažovateľka podala odvolanie, rozhodoval v odvolacom konaní krajský súd (uznesenie č. k.

-55 zo 16. septembra 2009). Vzhľadom na uvedenú zásadu subsidiarity

preto nie je v právomoci ústavného súdu preskúmať namietané uznesenie okresného súdu.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky

v časti namietajúcej porušenie označených práv uznesením okresného súdu č. k.

-20 z 1. júla 2009 po predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok

svojej právomoci podľa .

2. Sťažovateľka namietala porušenie ňou označených práv aj uznesením krajského

súdu č. k. -55 zo 16. septembra 2009, ktorým potvrdil uznesenie

okresného súdu č. k. -20 z 1. júla 2009.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že všeobecné súdy pôvodne vydali

poverenie na vykonanie exekúcie, v ďalšom však dospeli k názoru, že exekúciu nie je

možné vydať pre absenciu jednej zo základných podmienok tohto konania, ktorou je

existencia exekučného titulu. Dospeli k záveru, že platobný výmer prezentovaný

sťažovateľkou je ako exekučný titul v skutočnosti nulitným aktom, ktorý za exekučný titul

nemožno považovať. Z uvedeného vyplýva, že všeobecné súdy z pohľadu sťažovateľky jej

odmietli poskytnúť ochranu označenému základnému právu na súdnu ochranu v rámci

exekučného konania.

Podľa názoru ústavného súdu pri takto formulovanej námietke mala sťažovateľka

právo podať proti uzneseniu krajského súdu dovolanie, čo však neurobila. Sťažovateľka

teda nevyčerpala mimoriadny opravný prostriedok, ktorý jej zákon na ochranu jej

základných práv účinne poskytol a na použitie ktorého bola sťažovateľka oprávnená

v zmysle , čo zakladá neprípustnosť sťažnosti, a preto

ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2010