Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 48/2010
PDF · 195.09 KB
No categories available
II. ÚS 48/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti R., a. s., právne zastúpenej advokátkou
JUDr. J. P., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.
57 Zm 36/07 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti R., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra 2009
doručená sťažnosť spoločnosti R., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 57 Zm 36/07 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že «Sťažovateľ uzatvoril dňa 03. 08. 2006 so
spoločnosťou B., spol. s r.o.,(...) zmluvu o pôžičke (ďalej len „Zmluva 1“), na základe ktorej
poskytol B. finančné prostriedky vo výške 165,970,-€/5.000.000,-Sk. B. sa zaviazal
poskytnuté finančné prostriedky vo výške 165.970,-€/5.000.000,-Sk spolu s úrokom za ich
poskytnutie vo výške 1% z požičanej sumy vrátiť do 6 mesiacov od uzatvorenia Zmluvy 1.
Sťažovateľ uzatvoril dňa 19. 09. 2006 s B. ďalšiu zmluvu o pôžičke (ďalej len
„Zmluva 2“), na základe ktorej poskytol B. finančné prostriedky vo výške 9.626,-
€/290.000,-Sk. B. sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vo výške 9.626,-€/290.000,-Sk
spolu s úrokom za ich poskytnutie vo výške 332,-€/10.000,-Sk vrátiť do 10 dní od
uzatvorenia Zmluvy 2.(...)».
Na zabezpečenie záväzku z oboch zmlúv vystavil dlžník sťažovateľky
(B., spol. s r. o.) vlastné blankozmenky a uzatvoril s ňou zmluvy o vyplňovacom práve
k blankozmenke. Keďže dlžník v lehote splatnosti nesplnil svoj záväzok voči sťažovateľke
vyplývajúci mu z oboch zmlúv o pôžičke, sťažovateľka vyplnila chýbajúce údaje na
blankozmenkách v súlade so zmluvami o vyplňovacom práve k blankozmenke a v deň
splatnosti zmenky predložila dlžníkovi na platenie.
Dlžník však odmietol plniť, preto sťažovateľka „Vzhľadom na túto skutočnosť sa(...)
dohodol s JUDr. S.(...) na zastupovaní v právnej veci sťažovateľa proti spoločnosti B.
o zaplatenie 177.587,76 €/5.350.000,-Sk s prísl. a o zaplatenie 9.958,18 €/ 300.000,-Sk
s prísl. z titulu neuhradených zmeniek(...) Na základe vyššie uvedenej plnej moci JUDr.
M. S.(...) návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu spolu s návrhom na vydanie
predbežného opatrenia o zaplatenie 177.587,76 €/5.350.000,-Sk s prísl. zo dňa
15.11.2007(...), návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu o zaplatenie 9.958,18 €/
300.000,-Sk s prísl. zo dňa 15. 11. 2007.“
Konania sú vedené pred okresným súdom pod spisovým značkami 56 Zm/37/2007
Okresný súd „uznesením č. 57Zm/36/2007-23 zo dňa 22. 02. 2008 zamietol návrh na
vydanie predbežného opatrenia ako nedôvodný. JUDr. M. S. ako právny zástupca
sťažovateľa tohto o predmetnom uznesení nijakým spôsobom neinformoval, nepodal mu
žiadne relevantné vysvetlenie, nepožiadal ho o udelenie pokynov ako v tejto veci ďalej
pokračovať a svojvoľne sa rozhodol nepodať proti uzneseniu opravný prostriedok a
spôsobil, že uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia nadobudlo
právoplatnosť. Na takéto konanie JUDr. M. S. podal sťažovateľ sťažnosť na Slovenskú
advokátsku komoru.“
Okresný súd 19. decembra 2008 vydal v konaní sp. zn. 57 Zm/37/2007 zmenkový
platobný rozkaz, ktorý 19. februára 2009 v časti zmenkovej sumy s prísl. nadobudol
právoplatnosť.
V konaní vedenom pod sp. zn. 57 Zm/36/2007 bol okresný súd vo veci vydania
zmenkového platobného rozkazu podľa tvrdenia sťažovateľky nečinný. „Prvý krok smerom
k rozhodnutiu vo veci samej uskutočnil až v roku 2009, t. j. rok a pol od podania návrhu, a
to vyzval sťažovateľa výzvou zo dňa 07. 04. 2009 na uhradenie súdneho poplatku.“
Sťažovateľka ďalej uviedla, že „od začatia konania č. 57Zm/36/2007 až do prvého
úkonu súdu smerujúceho k vydaniu zmenkového platobného rozkazu došlo postupne
úmyselným konaním B. k zníženiu majetku, ktorý by bolo možné postihnúť pri výkone
rozhodnutia. B. postupne previedol na tretie osoby nehnuteľnosti ako aj stroje, ktorých bol
vlastníkom.
Z vyššie uvedeného dôvodu podal sťažovateľ opätovne návrh na vydanie
predbežného opatrenia, pričom však bol vzhľadom ku skutočnosti, že JUDr. M. S. prestal so
sťažovateľom ako s klientom komunikovať, a že sa konaniami, v ktorých sťažovateľa
zastupoval vôbec nezaoberal, nútený obrátiť sa na inú advokátsku kanceláriu, ktorá podala
predmetný návrh.“
Okresný súd „uznesením č. 57Zm/36/2007-72 zo dňa 04. 02. 2009 návrh na vydanie
predbežného opatrenia(...) zamietol(...) Predmetné uznesenie bolo doručené JUDr. M. S.,
ktorý však túto skutočnosť zamlčal. Následkom tohto konania, resp. nečinnosti bola odňatá
sťažovateľovi možnosť odvolať sa a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
Dňa 22. 04. 2009 bola JUDr. M. S. doručená(...) výzva na úhradu súdneho poplatku
s poučením o následkoch jeho nezaplatenia. Nakoľko JUDr. M. S. opätovne, tak ako o iných
doručených písomnostiach od porušovateľa, sťažovateľa o predmetnej výzve neinformoval,
sťažovateľ neuhradil súdny poplatok(...)“
Okresný súd uznesením z 13. júla 2009 konanie zastavil.
„Dňa 27. 07. 2009 bolo uznesenie o zastavení konania doručené JUDr. M. S.
O predmetnom uznesení sa sťažovateľ nedozvedel od svojho právneho zástupcu, ale až
nahliadnutím do súdneho spisu v predmetnej veci dňa 05. 08. 2009. Dňa 11. 08. 2009
uplynula lehota na odvolanie proti tomuto uzneseniu. Sťažovateľ nepodal odvolanie a súdny
poplatok nezaplatil, nakoľko v dôsledku nečinnosti súdu ako aj v dôsledku zamietania
návrhov predbežných opatrení, napriek preukázaniu, že výkon súdneho rozhodnutia mohol
byť ohrozený, sa odporca zbavil svojho majetku, t.j. prípadný výkon rozhodnutia by bol
neúčelný a spôsobil by sťažovateľovi ďalšie náklady, ktoré by mu nikdy neboli nahradené.
(...)
(...) Sťažovateľ vo svojom návrhu uviedol všetky relevantné skutočnosti potrebné pre
vydanie zmenkového platobného rozkazu a priložil k nemu prvopis zmenky, o ktorej pravosti
nebolo dôvodu pochybovať. Mimo úhrady súdneho poplatku boli splnené všetky podmienky
pre vydanie zmenkového platobného rozkazu a v súvislosti s kritériom náročnosti veci, išlo
o vec jednoduchú na rozhodovanie. (...)
Dňa 05. 08. 2009 podal sťažovateľ v súlade s ustanovením § 62 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch v platnom znení predsedovi Krajského súdu Trenčín sťažnosť na postup
porušovateľa, ktorá smerovala práve proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Sťažnosť bola postúpená predsedníčke súdu porušovateľa, ktorá
však vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 08. 2009 k sťažnosti nezaujala k prieťahom v konaní
žiadne relevantné stanovisko. Vzhľadom na túto skutočnosť sa sťažovateľ preto s ďalšou
sťažnosťou zo dňa 31. 08. 2009 obrátil na Krajský súd v Trenčíne, ktorý vo svojom
vyjadrení zo dňa 22. 09. 2009 konštatoval, že sťažnosť zo dňa 05. 08. 2009 nebola
predsedníčkou súdu porušovateľa riadne vybavená a prieťahy v konaní potvrdil.“
Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka napokon navrhla, aby
ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa spoločnosti R., a.s. na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vednom
pod sp. zn. 57ZM/36/2007 porušené bolo.
Sťažovateľovi spoločnosti R., a.s. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 50.000,-€
(slovom päťdesiattisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Trenčín je povinný uhradiť sťažovateľovi spoločnosti R., a. s. trovy
konania na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. J. P., B., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre
jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom
orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej
možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 138/02
a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejedanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 57 Zm 36/07.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný
súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde
uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01,
I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza
k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov
skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Zo samotnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie okresného súdu bolo zastavené
13. júla 2009. Sťažovateľka proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nepodala, a preto podľa
zistenia ústavného súdu uznesenie o zastavení napadnutého konania č. k. 57 Zm 36/07-80
z 13. júla 2009 nadobudlo právoplatnosť 12. augusta 2009.
Sťažovateľka sa napriek uvedeným skutočnostiam obrátila na ústavný súd so svojou
sťažnosťou až podaním z 1. októbra 2009, t. j. v čase, keď porušenie označených práv na
súde, ktorý označila za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jej sťažnosti pred
ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo
vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci
domáhala ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané
porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jej právna neistota, pripadalo do úvahy
odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Ústavný súd napokon poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva, podľa ktorého je v súlade s praxou ústavného súdu preskúmavať podobné sťažnosti,
iba ak napadnuté konanie stále prebieha “(...) was in accordance with the Constitutional
Courts practice to examine similar complaints only where the proceedings complained of
are pending(...)“ - Mazurek v. Slovenská republika, sťažnosť č. 16970/05, 3. marec 2009.
Nad rámec uvedeného, pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľky, že splnomocnený právny
zástupca JUDr. M. S. jej neoznámil doručenie uznesenia okresného súdu o zastavení
napadnutého konania, ústavný súd dodáva, že nie jeho úlohou ani v jeho právomoci riešiť
vzájomný súkromnoprávny vzťah medzi splnomocneným právnym zástupcom (advokátom)
a sťažovateľom v súvislosti s informovaním klienta o stave a priebehu konania. V prípade
pochybení a nespokojnosti pri právnom zastupovaní advokátom má sťažovateľ možnosť
obrátiť sa so sťažnosťou na Slovenskú advokátsku komoru, prípadne domáhať sa
zodpovednosti advokáta za spôsobenú škodu (§ 26 a nasl. zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii v znení neskorších predpisov).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2010