Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 48/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti R., a. s., právne zastúpenej advokátkou

JUDr. J. P., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti R., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra 2009

doručená sťažnosť spoločnosti R., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že «Sťažovateľ uzatvoril dňa 03. 08. 2006 so

spoločnosťou B., spol. s r.o.,(...) zmluvu o pôžičke (ďalej len „Zmluva 1“), na základe ktorej

poskytol B. finančné prostriedky vo výške 165,970,-€/5.000.000,-Sk. B. sa zaviazal

poskytnuté finančné prostriedky vo výške 165.970,-€/5.000.000,-Sk spolu s úrokom za ich

poskytnutie vo výške 1% z požičanej sumy vrátiť do 6 mesiacov od uzatvorenia Zmluvy 1.

Sťažovateľ uzatvoril dňa 19. 09. 2006 s B. ďalšiu zmluvu o pôžičke (ďalej len

„Zmluva 2“), na základe ktorej poskytol B. finančné prostriedky vo výške 9.626,-

€/290.000,-Sk. B. sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vo výške 9.626,-€/290.000,-Sk

spolu s úrokom za ich poskytnutie vo výške 332,-€/10.000,-Sk vrátiť do 10 dní od

uzatvorenia Zmluvy 2.(...)».

Na zabezpečenie záväzku z oboch zmlúv vystavil dlžník sťažovateľky

(B., spol. s r. o.) vlastné blankozmenky a uzatvoril s ňou zmluvy o vyplňovacom práve

k blankozmenke. Keďže dlžník v lehote splatnosti nesplnil svoj záväzok voči sťažovateľke

vyplývajúci mu z oboch zmlúv o pôžičke, sťažovateľka vyplnila chýbajúce údaje na

blankozmenkách v súlade so zmluvami o vyplňovacom práve k blankozmenke a v deň

splatnosti zmenky predložila dlžníkovi na platenie.

Dlžník však odmietol plniť, preto sťažovateľka „Vzhľadom na túto skutočnosť sa(...)

dohodol s JUDr. S.(...) na zastupovaní v právnej veci sťažovateľa proti spoločnosti B.

o zaplatenie 177.587,76 €/5.350.000,-Sk s prísl. a o zaplatenie 9.958,18 €/ 300.000,-Sk

s prísl. z titulu neuhradených zmeniek(...) Na základe vyššie uvedenej plnej moci JUDr.

M. S.(...) návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu spolu s návrhom na vydanie

predbežného opatrenia o zaplatenie 177.587,76 €/5.350.000,-Sk s prísl. zo dňa

15.11.2007(...), návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu o zaplatenie 9.958,18 €/

300.000,-Sk s prísl. zo dňa 15. 11. 2007.“

Konania sú vedené pred okresným súdom pod spisovým značkami 56

a .

Okresný súd „uznesením č. -23 zo dňa 22. 02. 2008 zamietol návrh na

vydanie predbežného opatrenia ako nedôvodný. JUDr. M. S. ako právny zástupca

sťažovateľa tohto o predmetnom uznesení nijakým spôsobom neinformoval, nepodal mu

žiadne relevantné vysvetlenie, nepožiadal ho o udelenie pokynov ako v tejto veci ďalej

pokračovať a svojvoľne sa rozhodol nepodať proti uzneseniu opravný prostriedok a

spôsobil, že uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia nadobudlo

právoplatnosť. Na takéto konanie JUDr. M. S. podal sťažovateľ sťažnosť na Slovenskú

advokátsku komoru.“

Okresný súd 19. decembra 2008 vydal v konaní sp. zn. zmenkový

platobný rozkaz, ktorý 19. februára 2009 v časti zmenkovej sumy s prísl. nadobudol

právoplatnosť.

V konaní vedenom pod sp. zn. bol okresný súd vo veci vydania

zmenkového platobného rozkazu podľa tvrdenia sťažovateľky nečinný. „Prvý krok smerom

k rozhodnutiu vo veci samej uskutočnil až v roku 2009, t. j. rok a pol od podania návrhu, a

to vyzval sťažovateľa výzvou zo dňa 07. 04. 2009 na uhradenie súdneho poplatku.“

Sťažovateľka ďalej uviedla, že „od začatia konania č. až do prvého

úkonu súdu smerujúceho k vydaniu zmenkového platobného rozkazu došlo postupne

úmyselným konaním B. k zníženiu majetku, ktorý by bolo možné postihnúť pri výkone

rozhodnutia. B. postupne previedol na tretie osoby nehnuteľnosti ako aj stroje, ktorých bol

vlastníkom.

Z vyššie uvedeného dôvodu podal sťažovateľ opätovne návrh na vydanie

predbežného opatrenia, pričom však bol vzhľadom ku skutočnosti, že JUDr. M. S. prestal so

sťažovateľom ako s klientom komunikovať, a že sa konaniami, v ktorých sťažovateľa

zastupoval vôbec nezaoberal, nútený obrátiť sa na inú advokátsku kanceláriu, ktorá podala

predmetný návrh.“

Okresný súd „uznesením č. -72 zo dňa 04. 02. 2009 návrh na vydanie

predbežného opatrenia(...) zamietol(...) Predmetné uznesenie bolo doručené JUDr. M. S.,

ktorý však túto skutočnosť zamlčal. Následkom tohto konania, resp. nečinnosti bola odňatá

sťažovateľovi možnosť odvolať sa a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

Dňa 22. 04. 2009 bola JUDr. M. S. doručená(...) výzva na úhradu súdneho poplatku

s poučením o následkoch jeho nezaplatenia. Nakoľko JUDr. M. S. opätovne, tak ako o iných

doručených písomnostiach od porušovateľa, sťažovateľa o predmetnej výzve neinformoval,

sťažovateľ neuhradil súdny poplatok(...)“

Okresný súd uznesením z 13. júla 2009 konanie zastavil.

„Dňa 27. 07. 2009 bolo uznesenie o zastavení konania doručené JUDr. M. S.

O predmetnom uznesení sa sťažovateľ nedozvedel od svojho právneho zástupcu, ale až

nahliadnutím do súdneho spisu v predmetnej veci dňa 05. 08. 2009. Dňa 11. 08. 2009

uplynula lehota na odvolanie proti tomuto uzneseniu. Sťažovateľ nepodal odvolanie a súdny

poplatok nezaplatil, nakoľko v dôsledku nečinnosti súdu ako aj v dôsledku zamietania

návrhov predbežných opatrení, napriek preukázaniu, že výkon súdneho rozhodnutia mohol

byť ohrozený, sa odporca zbavil svojho majetku, t.j. prípadný výkon rozhodnutia by bol

neúčelný a spôsobil by sťažovateľovi ďalšie náklady, ktoré by mu nikdy neboli nahradené.

(...)

(...) Sťažovateľ vo svojom návrhu uviedol všetky relevantné skutočnosti potrebné pre

vydanie zmenkového platobného rozkazu a priložil k nemu prvopis zmenky, o ktorej pravosti

nebolo dôvodu pochybovať. Mimo úhrady súdneho poplatku boli splnené všetky podmienky

pre vydanie zmenkového platobného rozkazu a v súvislosti s kritériom náročnosti veci, išlo

o vec jednoduchú na rozhodovanie. (...)

Dňa 05. 08. 2009 podal sťažovateľ v súlade s ustanovením

Z. z. o súdoch v platnom znení predsedovi Krajského súdu Trenčín sťažnosť na postup

porušovateľa, ktorá smerovala práve proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Sťažnosť bola postúpená predsedníčke súdu porušovateľa, ktorá

však vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 08. 2009 k sťažnosti nezaujala k prieťahom v konaní

žiadne relevantné stanovisko. Vzhľadom na túto skutočnosť sa sťažovateľ preto s ďalšou

sťažnosťou zo dňa 31. 08. 2009 obrátil na Krajský súd v Trenčíne, ktorý vo svojom

vyjadrení zo dňa 22. 09. 2009 konštatoval, že sťažnosť zo dňa 05. 08. 2009 nebola

predsedníčkou súdu porušovateľa riadne vybavená a prieťahy v konaní potvrdil.“

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka napokon navrhla, aby

ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa spoločnosti R., a.s. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa článku 48 odsek 2 a právo na

prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vednom

pod sp. zn. porušené bolo.

Sťažovateľovi spoločnosti R., a.s. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 50.000,-€

(slovom päťdesiattisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Trenčín je povinný uhradiť sťažovateľovi spoločnosti R., a. s. trovy

konania na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. J. P., B., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn.

a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejedanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. ).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

Zo samotnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie okresného súdu bolo zastavené

13. júla 2009. Sťažovateľka proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nepodala, a preto podľa

zistenia ústavného súdu uznesenie o zastavení napadnutého konania č. k. -80

z 13. júla 2009 nadobudlo právoplatnosť 12. augusta 2009.

Sťažovateľka sa napriek uvedeným skutočnostiam obrátila na ústavný súd so svojou

sťažnosťou až podaním z 1. októbra 2009, t. j. v čase, keď porušenie označených práv na

súde, ktorý označila za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jej sťažnosti pred

ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo

vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právu podľa dohovoru (mutatis mutandis ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci

domáhala ochrany svojho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané

porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jej právna neistota, pripadalo do úvahy

odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Ústavný súd napokon poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské

práva, podľa ktorého je v súlade s praxou ústavného súdu preskúmavať podobné sťažnosti,

iba ak napadnuté konanie stále prebieha “(...) was in accordance with the Constitutional

Courts practice to examine similar complaints only where the proceedings complained of

are pending(...)“ - Mazurek v. Slovenská republika, sťažnosť č. 16970/05, 3. marec 2009.

Nad rámec uvedeného, pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľky, že splnomocnený právny

zástupca JUDr. M. S. jej neoznámil doručenie uznesenia okresného súdu o zastavení

napadnutého konania, ústavný súd dodáva, že nie jeho úlohou ani v jeho právomoci riešiť

vzájomný súkromnoprávny vzťah medzi splnomocneným právnym zástupcom (advokátom)

a sťažovateľom v súvislosti s informovaním klienta o stave a priebehu konania. V prípade

pochybení a nespokojnosti pri právnom zastupovaní advokátom má sťažovateľ možnosť

obrátiť sa so sťažnosťou na Slovenskú advokátsku komoru, prípadne domáhať sa

zodpovednosti advokáta za spôsobenú škodu ( a nasl.

o advokácii v znení neskorších predpisov).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2010