Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 58/2010
PDF · 143.62 KB
No categories available
III. ÚS 58/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. februára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť B. A., V., toho času vo výkone trestu, zastúpeného
advokátom JUDr. J. S., T., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 47
ods. 3 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a
slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave z 26. mája 2009 vo
veci vedenej pod sp. zn. 4 To 51/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť B. A. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra
2009 doručená sťažnosť B. A. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich
základných práv podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a porušenie
práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 4 To 51/2009 a uznesením krajského súdu z 26. mája 2009
v označenej veci.
Sťažovateľ uviedol, že je ako jeden zo spoluobžalovaných trestne stíhaný vo veci
spolupáchateľstva trestného činu vraždy podľa § 9 ods. 2 v spojení s § 219 ods. 1 a 2
písm. a), d) a i) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný
zákon“) v súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami podľa § 185 ods. 1 písm. a) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Trestné konanie
vo veci začal vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v B. 29. decembra 2004 vykonaním neodkladného a neopakovateľného
úkonu – ohliadkou miesta činu a následným vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania
vo veci pod sp. zn. KRP 294/OVK-BA-2004. Vyšetrovateľka Prezídia Policajného zboru,
Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odboru západ v T. vzniesla uznesením sp. zn.
ČVS: PPZ-3/BOK-Z-2005 z 3. júla 2006 sťažovateľovi (a ďalším podozrivým) obvinenie.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v B. (ďalej len „prokurátor“) 29. júla 2008 sťažovateľovi
oznámil, že po ukončení vyšetrovania bola naňho podaná obžaloba na Okresnom súde B.
(ďalej len „okresný súd“).
Okresný súd na verejnom zasadaní konanom 27. novembra 2008 obžalobu predbežne
prejednal a uznesením sp. zn. 4 T 88/08 z 27. novembra 2008 rozhodol o jej odmietnutí
a vrátení veci prokurátorovi v zmysle § 244 ods. 1 písm. h) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“).
Prokurátor podal proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 4 T 88/08 z 27. novembra
2008 sťažnosť, ktorú prerokoval krajský súd 26. mája 2009 na neverejnom zasadaní senátu,
pričom uznesením sp. zn. 4 To 51/2009 z 26. mája 2009 preskúmavané uznesenie okresného
súdu sp. zn. 4 T 88/08 z 27. novembra 2008 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.
Sťažovateľ namieta, že krajský súd svojím postupom a rozhodnutím vo veci sp. zn.
4 To 51/2009 porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie, predovšetkým pokiaľ ide
o zásadu rovnosti strán v súdnom konaní a zásadu kontradiktórnosti súdneho konania, ako
aj jeho právo na obhajobu. Na základe tejto námietky žiadal, aby ústavný súd nálezom
vyslovil porušenie jeho základných práv zaručených čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 3 ústavy,
čl. 37 ods. 3 listiny, ako aj porušenie jeho práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) dohovoru
postupom krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 4 To 51/2009 a uznesením krajského
súdu z 26. mája 2009 v označenej veci, aby ústavný súd označené rozhodnutie krajského
súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, a taktiež aby sťažovateľovi priznal náhradu
trov konania pred ústavným súdom.
Sťažovateľ odôvodnil svoju sťažnosť tým, že z vlastnej iniciatívy podaniami
z 5. februára 2009 a 12. februára 2009 žiadal o doručenie odôvodnenia sťažnosti
prokurátora podanej proti uzneseniu okresného súdu o odmietnutí obžaloby z 27. novembra
2008, pretože mal vedomosť o tom, že takéto písomné podanie prokurátor súdu doručil.
Krajský súd však písomné odôvodnenie sťažnosti prokurátora (doručené 19. januára 2009,
ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia krajského súdu sp. zn. 4 To 51/2009 z 26. mája 2009,
pozn.) sťažovateľovi na vyjadrenie nezaslal (neurobil tak ani okresný súd). Krajský súd
sťažnosť prerokoval na neverejnom zasadaní bez účasti strán, čím znemožnil sťažovateľovi
reagovať na argumentáciu prokurátora uvedenú v odôvodnení sťažnosti. Sťažovateľovi
navyše nebolo ani umožnené nahliadnuť do spisu (o čo požiadal s dostatočným časovým
predstihom – približne tri mesiace pred rozhodnutím krajského súdu). V dôsledku tohto
postupu krajského súdu nemohol sťažovateľ predložiť svoju argumentáciu k veci za
podmienok porovnateľných s podmienkami protistrany, nemal možnosť spochybňovať
a vyvracať argumenty prokurátora a nemohol ani v plnej miere uplatňovať svoje právo na
obhajobu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o
postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov
konania.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ namieta v konaní pred ústavným súdom porušenie svojich základných
práv v súvislosti s trestným stíhaním jeho osoby v štádiu po podaní obžaloby, konkrétne
procesným postupom a rozhodnutím nadriadeného súdu pri prejednaní sťažnosti proti
rozhodnutiu okresného súdu o odmietnutí obžaloby pri jej predbežnom prejednaní.
Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.
Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť
na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.
Podľa § 243 ods. 1 Trestného poriadku obžaloba podaná na súde pre zločin s hornou
hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou osem rokov sa predbežne prejedná na verejnom
zasadaní; aj na neverejnom zasadaní sa môže obžaloba predbežne prejednať, ak prichádza
do úvahy rozhodnutie podľa § 244 ods. 1 písm. a) až i).
Podľa § 243 ods. 2 Trestného poriadku pri predbežnom prejednaní obžaloby
preskúma súd obžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu. Predseda senátu alebo ním
poverený člen senátu podá správu, či obžaloba bola doručená oprávneným osobám
a zameria sa na otázky, ktoré treba riešiť.
Podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku pri predbežnom prejednaní obžaloby
súd obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä
že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.
Podľa § 306 ods. 1 Trestného poriadku opravným prostriedkom proti rozsudku súdu
prvého stupňa je odvolanie.
Podľa § 306 ods. 2 Trestného poriadku odvolanie má odkladný účinok.
Podľa § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku rozsudok môže odvolaním napadnúť
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý
rozsudok aj pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku
predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť
objasnenie veci alebo právo obhajoby, pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä
pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení, alebo preto, že sa súd nevysporiadal
so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, ak vzniknú pochybnosti
o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy
opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.
Podľa § 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku právoplatné rozhodnutie odvolacieho
súdu môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 obvinený vo svoj
prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Podľa § 371 ods. 1 písm. c) a g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak
zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, rozhodnutie je založené na
dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti prihliada na to, že nie je iba jeho
povinnosťou (ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti) zabezpečovať v rámci svojej
rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov
vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto
povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr.
Danú skutočnosť zohľadňuje napokon aj znenie čl. 127 ods. 1 ústavy limitujúce
právomoc ústavného súdu vo vzťahu k všeobecným súdom princípom subsidiarity, podľa
ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd iba v tých prípadoch,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku až
po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie
garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní
naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na
ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených
v čl. 127 ods. 1 ústavy, ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu samotného
trestného konania.
Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel by účel a zmysel
opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného náprava procesných
pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných v trestnom konaní
a súdov).
Obdobne v zmysle rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva
v prípadoch namietaného porušenia práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 dohovoru vzhľadom na to, že
požiadavky čl. 6 ods. 3 dohovoru predstavujú osobitné aspekty práva na spravodlivý proces
zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa úloha súdu v rámci spoločného posúdenia podľa čl. 6
ods. 1 a 3 dohovoru sústreďuje na zistenie, či konanie ako celok vrátane dokazovania
(spôsobu vykonania dôkazov) malo spravodlivý charakter (napr. rozsudok vo veci
Van Mechelen a iní proti Holandsku z 23. apríla 1997, § 49, § 50; rozsudok A. M. proti
Taliansku zo 14. decembra 1999, § 23, § 24).
Predmetom verejného zasadnutia konaného pred okresným súdom 27. novembra
2008 nebolo rozhodovanie o merite sťažovateľovej trestnej veci vo vlastnom slova zmysle –
neriešila sa na ňom otázka opodstatnenosti obžaloby, ktorá kladie sťažovateľovi za vinu
spáchanie konkrétnych trestných činov. Účelom a predmetom predbežného prejednania
obžaloby je preskúmanie zákonnosti dôkazného materiálu a zistenie, či je možné nariadiť
vo veci hlavné pojednávanie alebo existujú okolnosti odôvodňujúce niektoré z rozhodnutí
podľa § 244 ods. 1 Trestného poriadku (postúpenie veci, zastavenie alebo prerušenie
trestného stíhania, vrátenie veci prokurátorovi, rozhodnutie o účasti zástupcu záujmového
združenia občanov). Účelom predbežného prejednania obžaloby je aj zistenie, či prokurátor
a obvinený nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste a prípadný postup podľa § 244 ods. 1
písm. g) Trestného poriadku.
V sťažovateľovej veci bola v rámci predbežného prejednania obžaloby sporná
predovšetkým otázka zákonnosti, úplnosti a hodnovernosti získaného dôkazného materiálu
(zákonnosť výsluchov niektorých svedkov a znaleckých posudkov, správnosť znaleckého
posudku, nevykonanie niektorých navrhovaných dôkazov – konfrontácie, výsluchu svedka
a vypracovania znaleckého posudku z odboru metalurgie).
Ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k záveru, že platná právna
úprava trestného konania v súčasnosti umožňuje sťažovateľovi ako obžalovanému v rámci
uplatnenia práva na obhajobu domáhať sa právne účinným spôsobom ochrany základných
práv a slobôd garantovaných ústavou a listinou, ako aj domáhať sa ochrany práv zaručených
dohovorom v ďalšom priebehu konania (na hlavnom pojednávaní, prípadne prostredníctvom
riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov). Sťažovateľ môže uplatniť v rámci práva
na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa zákonnosti, úplnosti a hodnovernosti dôkazov
obžaloby na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom, prípadne využitím opravných
prostriedkov (odvolania a dovolania) v trestnom konaní.
Právna úprava trestného konania vychádza zo zásady bezprostrednosti a ústnosti
konania pred súdom, ktorý riadi dokazovanie na hlavnom pojednávaní (§ 2 ods. 18
Trestného poriadku). Právna úprava dokazovania na hlavnom pojednávaní (§ 258 až § 273
Trestného poriadku) sa pritom riadi zásadami kontradiktórnosti a rovnosti zbraní
a umožňuje obhajobe aktívne sa podieľať na vykonávaní jednotlivých dôkazov, navrhovať
dôkazy, ako aj namietať nezákonnosť alebo spochybňovať vierohodnosť dôkazov proti
obžalovanému. Súd je pritom povinný pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané (§ 278 ods. 2 Trestného poriadku). Obhajobe musí umožniť vyjadriť
sa ku každému z vykonaných dôkazov a prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania (§ 271
ods. 1 a § 272 ods. 2 Trestného poriadku). Pri hodnotení dôkazov môže prihliadať iba
na dôkazy získané zákonným spôsobom (§ 2 ods. 12 Trestného poriadku). Vzhľadom na
štádium konania v sťažovateľovej trestnej veci, s prihliadnutím na právnu úpravu
dokazovania na hlavnom pojednávaní a na systém opravných prostriedkov v rámci úpravy
trestného konania pred súdom, bude môcť sťažovateľ argumentáciu obhajoby k zákonnosti,
úplnosti a hodnovernosti dôkazov proti obžalovanému namietať v ďalšom priebehu konania,
pretože podkladom na rozhodnutie súdu v sťažovateľovej veci budú dôkazy vykonané na
hlavnom pojednávaní (a nie v prípravnom konaní). Navyše v právomoci súdu oprávneného
konať o prípadnom odvolaní obžalovaného a taktiež v právomoci súdu konajúceho
o prípadnom dovolaní je zrušiť napádané rozhodnutie súdu nižšej inštancie pre podstatné
chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby
[§ 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku], resp. zrušiť napádané rozhodnutie súdu nižšej
inštancie pre porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom [§ 371 ods. 1 písm. c)
Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel ústavný súd k názoru, že sťažovateľ mal a má
v systéme všeobecného súdnictva k dispozícii účinné prostriedky na dosiahnutie ochrany
svojich práv v prípade uznania jeho argumentácie súdmi oprávnenými konať v jeho trestnej
veci. Za daných okolností nie je daný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v danej fáze
prebiehajúceho trestného konania v trestnej veci sťažovateľa do právomoci všeobecných
súdov.
Nevyužitie uvedených možností ochrany označených práv sťažovateľa nemožno
nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická
osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127
ods. 1 ústavy).
Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona pre
nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. februára 2010