Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 58/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. februára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť B. A., V., toho času vo výkone trestu, zastúpeného

advokátom JUDr. J. S., T., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 47

ods. 3 a , Listiny základných práv a

slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave z 26. mája 2009 vo

veci vedenej pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť B. A. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra

2009 doručená sťažnosť B. A. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“), čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a porušenie

práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. a uznesením krajského súdu z 26. mája 2009

v označenej veci.

Sťažovateľ uviedol, že je ako jeden zo spoluobžalovaných trestne stíhaný vo veci

spolupáchateľstva trestného činu vraždy podľa § 9 ods. 2 v spojení s § 219 ods. 1 a 2

písm. a), d) a i) účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný

zákon“) v súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so

zbraňami podľa a . Trestné konanie

vo veci začal vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva

Policajného zboru v B. 29. decembra 2004 vykonaním neodkladného a neopakovateľného

úkonu – ohliadkou miesta činu a následným vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania

vo veci pod sp. zn. KRP 294/OVK-BA-2004. Vyšetrovateľka Prezídia Policajného zboru,

Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odboru západ v T. vzniesla uznesením sp. zn.

ČVS: PPZ-3/BOK-Z-2005 z 3. júla 2006 sťažovateľovi (a ďalším podozrivým) obvinenie.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v B. (ďalej len „prokurátor“) 29. júla 2008 sťažovateľovi

oznámil, že po ukončení vyšetrovania bola naňho podaná obžaloba na Okresnom súde B.

(ďalej len „okresný súd“).

Okresný súd na verejnom zasadaní konanom 27. novembra 2008 obžalobu predbežne

prejednal a uznesením sp. zn. z 27. novembra 2008 rozhodol o jej odmietnutí

a vrátení veci prokurátorovi v zmysle Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Prokurátor podal proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 27. novembra

2008 sťažnosť, ktorú prerokoval krajský súd 26. mája 2009 na neverejnom zasadaní senátu,

pričom uznesením sp. zn. z 26. mája 2009 preskúmavané uznesenie okresného

súdu sp. zn. z 27. novembra 2008 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie podľa .

Sťažovateľ namieta, že krajský súd svojím postupom a rozhodnutím vo veci sp. zn.

porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie, predovšetkým pokiaľ ide

o zásadu rovnosti strán v súdnom konaní a zásadu kontradiktórnosti súdneho konania, ako

aj jeho právo na obhajobu. Na základe tejto námietky žiadal, aby ústavný súd nálezom

vyslovil porušenie jeho základných práv zaručených a ,

čl. 37 ods. 3 listiny, ako aj porušenie jeho práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) dohovoru

postupom krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn. a uznesením krajského

súdu z 26. mája 2009 v označenej veci, aby ústavný súd označené rozhodnutie krajského

súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, a taktiež aby sťažovateľovi priznal náhradu

trov konania pred ústavným súdom.

Sťažovateľ odôvodnil svoju sťažnosť tým, že z vlastnej iniciatívy podaniami

z 5. februára 2009 a 12. februára 2009 žiadal o doručenie odôvodnenia sťažnosti

prokurátora podanej proti uzneseniu okresného súdu o odmietnutí obžaloby z 27. novembra

2008, pretože mal vedomosť o tom, že takéto písomné podanie prokurátor súdu doručil.

Krajský súd však písomné odôvodnenie sťažnosti prokurátora (doručené 19. januára 2009,

ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia krajského súdu sp. zn. z 26. mája 2009,

pozn.) sťažovateľovi na vyjadrenie nezaslal (neurobil tak ani okresný súd). Krajský súd

sťažnosť prerokoval na neverejnom zasadaní bez účasti strán, čím znemožnil sťažovateľovi

reagovať na argumentáciu prokurátora uvedenú v odôvodnení sťažnosti. Sťažovateľovi

navyše nebolo ani umožnené nahliadnuť do spisu (o čo požiadal s dostatočným časovým

predstihom – približne tri mesiace pred rozhodnutím krajského súdu). V dôsledku tohto

postupu krajského súdu nemohol sťažovateľ predložiť svoju argumentáciu k veci za

podmienok porovnateľných s podmienkami protistrany, nemal možnosť spochybňovať

a vyvracať argumenty prokurátora a nemohol ani v plnej miere uplatňovať svoje právo na

obhajobu.

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov

konania.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta v konaní pred ústavným súdom porušenie svojich základných

práv v súvislosti s trestným stíhaním jeho osoby v štádiu po podaní obžaloby, konkrétne

procesným postupom a rozhodnutím nadriadeného súdu pri prejednaní sťažnosti proti

rozhodnutiu okresného súdu o odmietnutí obžaloby pri jej predbežnom prejednaní.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa obžaloba podaná na súde pre zločin s hornou

hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou osem rokov sa predbežne prejedná na verejnom

zasadaní; aj na neverejnom zasadaní sa môže obžaloba predbežne prejednať, ak prichádza

do úvahy rozhodnutie podľa § 244 ods. 1 písm. a) až i).

Podľa pri predbežnom prejednaní obžaloby

preskúma súd obžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu. Predseda senátu alebo ním

poverený člen senátu podá správu, či obžaloba bola doručená oprávneným osobám

a zameria sa na otázky, ktoré treba riešiť.

Podľa pri predbežnom prejednaní obžaloby

súd obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä

že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.

Podľa opravným prostriedkom proti rozsudku súdu

prvého stupňa je odvolanie.

Podľa odvolanie má odkladný účinok.

Podľa rozsudok môže odvolaním napadnúť

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Podľa , a odvolací súd zruší napadnutý

rozsudok aj pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku

predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť

objasnenie veci alebo právo obhajoby, pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä

pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení, alebo preto, že sa súd nevysporiadal

so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, ak vzniknú pochybnosti

o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy

opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.

Podľa právoplatné rozhodnutie odvolacieho

súdu môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 obvinený vo svoj

prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Podľa a dovolanie možno podať, ak

zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, rozhodnutie je založené na

dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti prihliada na to, že nie je iba jeho

povinnosťou (ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti) zabezpečovať v rámci svojej

rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov

vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto

povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr.

).

Danú skutočnosť zohľadňuje napokon aj znenie limitujúce

právomoc ústavného súdu vo vzťahu k všeobecným súdom princípom subsidiarity, podľa

ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd iba v tých prípadoch,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku až

po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie

garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní

naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na

ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených

v , ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu samotného

trestného konania.

Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel by účel a zmysel

opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného náprava procesných

pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných v trestnom konaní

a súdov).

Obdobne v zmysle rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva

v prípadoch namietaného porušenia práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 dohovoru vzhľadom na to, že

požiadavky čl. 6 ods. 3 dohovoru predstavujú osobitné aspekty práva na spravodlivý proces

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa úloha súdu v rámci spoločného posúdenia podľa čl. 6

ods. 1 a 3 dohovoru sústreďuje na zistenie, či konanie ako celok vrátane dokazovania

(spôsobu vykonania dôkazov) malo spravodlivý charakter (napr. rozsudok vo veci

Van Mechelen a iní proti Holandsku z 23. apríla 1997, § 49, § 50; rozsudok A. M. proti

Taliansku zo 14. decembra 1999, § 23, § 24).

Predmetom verejného zasadnutia konaného pred okresným súdom 27. novembra

2008 nebolo rozhodovanie o merite sťažovateľovej trestnej veci vo vlastnom slova zmysle –

neriešila sa na ňom otázka opodstatnenosti obžaloby, ktorá kladie sťažovateľovi za vinu

spáchanie konkrétnych trestných činov. Účelom a predmetom predbežného prejednania

obžaloby je preskúmanie zákonnosti dôkazného materiálu a zistenie, či je možné nariadiť

vo veci hlavné pojednávanie alebo existujú okolnosti odôvodňujúce niektoré z rozhodnutí

podľa (postúpenie veci, zastavenie alebo prerušenie

trestného stíhania, vrátenie veci prokurátorovi, rozhodnutie o účasti zástupcu záujmového

združenia občanov). Účelom predbežného prejednania obžaloby je aj zistenie, či prokurátor

a obvinený nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste a prípadný postup podľa § 244 ods. 1

písm. g) .

V sťažovateľovej veci bola v rámci predbežného prejednania obžaloby sporná

predovšetkým otázka zákonnosti, úplnosti a hodnovernosti získaného dôkazného materiálu

(zákonnosť výsluchov niektorých svedkov a znaleckých posudkov, správnosť znaleckého

posudku, nevykonanie niektorých navrhovaných dôkazov – konfrontácie, výsluchu svedka

a vypracovania znaleckého posudku z odboru metalurgie).

Ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k záveru, že platná právna

úprava trestného konania v súčasnosti umožňuje sťažovateľovi ako obžalovanému v rámci

uplatnenia práva na obhajobu domáhať sa právne účinným spôsobom ochrany základných

práv a slobôd garantovaných a listinou, ako aj domáhať sa ochrany práv zaručených

dohovorom v ďalšom priebehu konania (na hlavnom pojednávaní, prípadne prostredníctvom

riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov). Sťažovateľ môže uplatniť v rámci práva

na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa zákonnosti, úplnosti a hodnovernosti dôkazov

obžaloby na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom, prípadne využitím opravných

prostriedkov (odvolania a dovolania) v trestnom konaní.

Právna úprava trestného konania vychádza zo zásady bezprostrednosti a ústnosti

konania pred súdom, ktorý riadi dokazovanie na hlavnom pojednávaní (§ 2 ods. 18

). Právna úprava dokazovania na hlavnom pojednávaní ( až

) sa pritom riadi zásadami kontradiktórnosti a rovnosti zbraní

a umožňuje obhajobe aktívne sa podieľať na vykonávaní jednotlivých dôkazov, navrhovať

dôkazy, ako aj namietať nezákonnosť alebo spochybňovať vierohodnosť dôkazov proti

obžalovanému. Súd je pritom povinný pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti,

ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom

pojednávaní vykonané ( ). Obhajobe musí umožniť vyjadriť

sa ku každému z vykonaných dôkazov a prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania (§ 271

ods. 1 a ). Pri hodnotení dôkazov môže prihliadať iba

na dôkazy získané zákonným spôsobom ( ). Vzhľadom na

štádium konania v sťažovateľovej trestnej veci, s prihliadnutím na právnu úpravu

dokazovania na hlavnom pojednávaní a na systém opravných prostriedkov v rámci úpravy

trestného konania pred súdom, bude môcť sťažovateľ argumentáciu obhajoby k zákonnosti,

úplnosti a hodnovernosti dôkazov proti obžalovanému namietať v ďalšom priebehu konania,

pretože podkladom na rozhodnutie súdu v sťažovateľovej veci budú dôkazy vykonané na

hlavnom pojednávaní (a nie v prípravnom konaní). Navyše v právomoci súdu oprávneného

konať o prípadnom odvolaní obžalovaného a taktiež v právomoci súdu konajúceho

o prípadnom dovolaní je zrušiť napádané rozhodnutie súdu nižšej inštancie pre podstatné

chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby

[ ], resp. zrušiť napádané rozhodnutie súdu nižšej

inštancie pre porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom [§ 371 ods. 1 písm. c)

].

Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel ústavný súd k názoru, že sťažovateľ mal a má

v systéme všeobecného súdnictva k dispozícii účinné prostriedky na dosiahnutie ochrany

svojich práv v prípade uznania jeho argumentácie súdmi oprávnenými konať v jeho trestnej

veci. Za daných okolností nie je daný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v danej fáze

prebiehajúceho trestného konania v trestnej veci sťažovateľa do právomoci všeobecných

súdov.

Nevyužitie uvedených možností ochrany označených práv sťažovateľa nemožno

nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická

osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127

ods. 1 ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

sťažnosť odmietol podľa uvedeného zákona pre

nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2010