Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 441/08

Legal thesis Official

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2010

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka o sťažnosti J. D. a A. D., S., zastúpených JUDr. J. V., N., ktorou namietali

porušenie svojho základného práva podľa

postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. ,

takto

rozhodol:

1. Základné právo J. D. a A. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené postupom Okresného súdu Dolný Kubín

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. D. a A. D. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume 500

€ (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Dolný Kubín p o v i n n ý zaplatiť im

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Dolný Kubín j e p o v i n n ý uhradiť J. D. a A. D. trovy

právneho zastúpenia v sume 362,60 € (slovom tristošesťdesiatdva eur a šesťdesiat centov)

na účet právneho zástupcu JUDr. J. V. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola

30. septembra 2008 doručená sťažnosť J. D. a A. D. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietali porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu

a uznesením č. k. -13 zo 17. decembra 2008 ju prijal na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd listom z 2. februára 2009 vyzval predsedu okresného súdu, aby

sa vyjadril k prijatej sťažnosti a ku vhodnosti ústneho pojednávania, a právneho zástupcu

sťažovateľov vyzval na vyjadrenie ku vhodnosti ústneho pojednávania. Právny zástupca

sťažovateľov vo svojej odpovedi doručenej ústavnému súdu 18. februára 2009 uviedol:

„Za podmienky, že nám bude vopred doručené stanovisko Okresného súdu Dolný Kubín, ku

ktorému sa chceme písomne vyjadriť, budeme súhlasiť s tým, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky upustil od verejného ústneho pojednávania v tejto veci. Až po oboznámení sa so

stanoviskom Okresného súdu Dolný Kubín budeme môcť zistiť, či od verejného ústneho

pojednávania je možné očakávať ďalšie objasnenie tejto veci.“ Ústavný súd listom č. k.

-24 z 24. marca 2009 zaslal právnemu zástupcovi stanovisko okresného súdu

s výzvou, aby sa k nemu vyjadril. Právny zástupca na výzvu ani jej urgencie z 2. júna 2009,

29. septembra 2009 a telefonický odkaz zo 7. januára 2010 nereagoval.

Poverená predsedníčka okresného súdu JUDr. B. S. vo svojej odpovedi sp. zn. Spr.

2055/09 z 18. februára 2009 oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie. Vo vyjadrení k prijatej sťažnosti uviedla podrobný prehľad dosiaľ

vykonaných úkonov vo veci sp. zn. a s poukazom na neho ústavnému súdu

oznámila: „... konštatujem, že v doterajšom priebehu konania vznikli prieťahy. Ich príčina

spočívala hlavne v štvornásobnej zmene zákonného sudcu. Dňa 29. 7. 2008 žalobcovia

podali sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, pričom po zistení

prieťahov boli prijaté opatrenia, keď vec je predsedom súdu kontrolovaná v pravidelných

trojmesačných intervaloch.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť prerokoval na neverejnom

zasadnutí senátu.

II.

4. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom sťažnosti, vyjadrením poverenej

predsedníčky okresného súdu a skutočností vyplývajúcich zo spisu okresného súdu sp. zn.

zistil tento priebeh konania:

Konanie vo veci začalo na okresnom súde – pobočka Námestovo na základe návrhu

podaného sťažovateľmi 15. decembra 1995 na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Prvý vo veci konajúci sudca vykonal úkony 4. januára 1996 a 21. februára 1996. Prvé

pojednávanie vo veci, na ktorom boli vypočutí navrhovatelia i prítomní odporcovia,

sa uskutočnilo 28. marca 1996. Po tomto dátume došlo k zmene zákonného sudcu, čo malo

za následok viac ako dvojročnú nečinnosť súdu vo veci. Uskutočnené bolo iba jediné

pojednávanie, a to 11. augusta 1998, ktoré bolo odročené pre účely podania trestného

podnetu pre urážku sudcu. V ďalšom období viac ako osemročnej nečinnosti okresného

súdu došlo opakovane k zmene zákonného sudcu. Vec bola v poradí štvrtej zákonnej

sudkyni pridelená v roku 2007 a od tohto obdobia možno konanie považovať za plynulé.

Napriek uvedenému a skutočnosti, že vo veci okresný súd na pojednávaní uskutočnenom

15. decembra 2008 označil dokazovanie za skončené a vo veci rozhodol rozsudkom č. k.

-356, rozsudok dosiaľ nie je právoplatný, keďže po odvolaní podanom

sťažovateľmi Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. z 22. októbra 2009

rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.

6. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo porušené základné právo zaručené v , sa skúma vždy s ohľadom na

konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu podľa týchto troch základných kritérií:

právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2) a postup súdu (3).

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

6.1 Predmetom namietaného konania je návrh na určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti. Ide o vec, ktorá patrí po právnej stránke k štandardnej agende všeobecných

súdov a existuje k nej stabilizovaná judikatúra všeobecných súdov. Skutková zložitosť

prípadu nebola preukázaná. Na právnu alebo skutkovú zložitosť veci nepoukázal vo svojom

vyjadrení ani okresný súd a sám existenciu prieťahov priznal. Ústavný súd zobral do úvahy

aj skutočnosť, tak ako ju vo svojej rozhodovacej činnosti zohľadňuje aj ESĽP, ktorý

zdôrazňuje, že stupeň starostlivosti, ktorý je potrebné venovať jednotlivému konaniu, závisí

aj od významu, ktorý má dané konanie pre sťažovateľa. Podľa názoru ESĽP majú

vnútroštátne súdy tiež prihliadať na osobu účastníka konania a zvýšenú starostlivosť

venovať napr. tým konaniam, v ktorých vystupujú ľudia chorí alebo starí. Ústavný súd preto

prihliadol na skutočnosť, že sťažovatelia mali v čase podania žaloby 73 a 68 rokov,

kým v súčasnom období už majú 88 a 83 rokov. Doterajšia doba konania vo veci, ktoré

(po zrušení rozsudku okresného súdu ) trvá už viac ako 14 rokov, je z ústavného hľadiska

neakceptovateľná.

6.2 Správanie sťažovateľov je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom. Správanie sťažovateľov možno

označiť za také, ktoré malo vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Sťažovatelia totiž počas

trvania konania na okresnom súde opakovane menili právneho zástupcu v konaní, požiadali

o odročenie nariadených pojednávaní a podali zmenu žaloby a naostatok sa domáhali takého

„nedoloženého práva k nehnuteľnosti“, ktorého vznik a trvanie (takmer 50 rokov) sami

jednak spôsobili (neformálny zákon k nehnuteľnostiam) a jednak až do podania žaloby

vôbec neučinili.

6.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa , bol postup

okresného súdu, ktorý vo veci konal. Konanie vedené okresným súdom začalo návrhom

sťažovateľov na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, pričom v priebehu konania došlo

k zmene žalobného návrhu. Základné úkony vo veci boli vykonané súdom tak, ako to je

uvedené v bode 6.1 tohto nálezu. Ústavný súd sa zaoberal postupom okresného súdu ako

celku, pričom zistil, že je poznamenané predovšetkým v začiatku konania výraznými

obdobiami nečinnosti (2 roky a 2 mesiace a 8 rokov a 6 mesiacov), pričom k urýchleniu

konania došlo po pridelení veci v poradí štvrtej zákonnej sudkyni v roku 2007. Napriek

uvedenej skutočnosti je potrebné konštatovať, že konanie, ktoré ani po viac ako 14 rokoch

od podania žaloby nie je právoplatne skončené a neviedlo k odstráneniu právnej neistoty

sťažovateľov, je poznamenané prieťahmi ako celok a predstavuje porušenie základného

práva sťažovateľov podľa (bod 1 výroku nálezu).

IV.

7. Keďže ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľov na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa okresným súdom,

prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav

právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu

vo svojej veci (bod 2 výroku nálezu).

8. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov, ak sa sťažovateľ domáha primeraného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia po 100 000 Sk pre každého z nich, a to z dôvodu, že stav právnej neistoty

trvajúci viac ako 12 rokov a 9 mesiacov (ku dňu podania sťažnosti) im spôsobil nielen

materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu. Ústavný súd žiadosti sťažovateľov o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia vyhovel a priznal ho v sume 500 € pre každého

z nich (bod 3 výroku nálezu). Pri jeho výške prihliadal na veľmi „neistý“ predmet sporu

pre sťažovateľov a najmä pre nich zrejme zanedbateľnú hodnotu, keď sa svojho

spoluvlastníckeho práva začali domáhať takmer po 50 rokoch.

9. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. V., a

priznal mu trovy konania za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné

vyhotovenie sťažnosti) za dvoch sťažovateľov v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods.

3, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov v sume 105,42 € (znížené o 20 % ) a náhradu

režijného paušálu 6,30 € za uvedené úkony v celkovej sume 362,60 €. Ústavný súd

vyslovil povinnosť okresného súdu uhradiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi

sťažovateľov (bod 4 výroku nálezu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2010