Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 69/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. februára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia práv

zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra

2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie označených práv

postupom okresného súdu, ktorý mu uznesením č. k. -122 zo 7. apríla 2009

nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a zároveň zamietol jeho žiadosť

o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, a postupom krajského súdu, ktorý uznesením

č. k. -131 zo 16. septembra 2009 rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti

uzneseniu okresného súdu č. k. -122 zo 7. apríla 2009 tak, že uznesenie

okresného súdu potvrdil.

Podľa sťažovateľa okresný súd i krajský súd spolupracujú na zmarení konania

okresného súdu napriek tomu, že zo zákona má nárok na oslobodenie od súdnych

poplatkov, čím porušujú jeho práva zaručené v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil

porušenie jeho práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , zrušil uznesenie krajského súdu č. k. -131

zo 16. septembra 2009 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, oslobodil ho od

platenia súdnych poplatkov v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

a prikázal ustanoviť mu advokáta v označenom konaní okresného súdu. Zároveň žiadal

priznať mu primerané finančné zadosťučinenie, ktoré je okresný súd povinný uhradiť

v sume 40 000 € a krajský súd v sume 60 000 €, a úhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa prvej vety ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu práv sťažovateľa zaručených v čl. 6

ods. 1 a čl. 13 dohovoru.

1. Podľa názoru ústavného súdu na konanie o sťažnosti v časti, ktorou sťažovateľ

namieta porušenie označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. , nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu je daná

iba vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc

ústavného súdu je preto v týchto prípadoch subsidiárna. O ochrane práv sťažovateľa,

ktorých porušenie namieta, vo vzťahu ku konaniu okresného súdu (vo veci rozhodol

uznesením č. k. -122 zo 7. apríla 2009), proti ktorému sťažovateľ podal

odvolanie, rozhodoval v odvolacom konaní krajský súd (uznesenie č. k. -131

zo 16. septembra 2009). Vzhľadom na uvedenú zásadu subsidiarity preto nie je v právomoci

ústavného súdu preskúmať napadnuté konanie okresného súdu.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti

namietajúcej porušenie práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. po predbežnom prerokovaní

odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa .

2. Sťažovateľ namietal porušenie označených práv aj postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom krajský súd uznesením č. k.

-131 zo 16. septembra 2009 potvrdil uznesenie okresného súdu č. k.

-122 zo 7. apríla 2009.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Ústavný súd teda, tak ako to už vyslovil vo viacerých svojich nálezoch, nie je

opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. ), a preto nemôže preskúmavať

rozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ tieto súdy vo svojej činnosti postupujú v súlade

s právami na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenými v siedmom oddiele druhej hlavy

( až ). Z takéhoto pohľadu pristúpil ústavný súd aj k posúdeniu

napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

Krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol:

«Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ,

preskúmal napadnuté uznesenie podľa a dospel k záveru, že odvolanie nieje

dôvodné.

Podľa na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo

sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne

súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky

zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Podľa v platnom znení poplatková povinnosť

vzniká podaním návrhu, odvolania, dovolania alebo žiadostí na vykonanie poplatkového

úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa v platnom znení ak nebol zaplatený poplatok

splatný podaním návrhu na začatie konania, odvolania alebo dovolania, súd vyzve

poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek

výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia

súdneho poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Odvolací súd už v iných rozhodnutiach, dotýkajúcich sa navrhovateľa, v ktorých

rovnako žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, že jedným z druhov trov konania, ktoré

musí znášať účastník, sú poplatky. Súd môže na návrh účastníka priznať oslobodenie od

súdnych poplatkov, ktoré je viazané na jeho osobu. Predpokladom pre oslobodenie sú

pomery účastníka a že nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešne uplatňovanie alebo

bránenie práva. Pri skúmaní podmienok pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov

nie je podstatným iba majetkový, či sociálny stav osoby, ktorej oslobodenie má byť

poskytnuté, ale aj povaha uplatňovaného nároku. Podmienky musia byť splnené súčasne.

Z obsahu návrhu mal odvolací súd preukázané, že navrhovateľ sa v konaní domáha

ochrany osobnosti na tom skutkovom základe, že odporcovia vyhotovili znalecký posudok

č. 87/2008 a č. 125/2008, ktorý nie je objektívny, ale je to zmes a „výcuc“

z predchádzajúcich nepravdivých posudkov, plný rôznych hlúpostí a zavádzaní. Ide o hrubé

ohováranie žalobcu zo strany súdnych znalcov. Na základe tohto sa domáha podľa § 11

a nasl. od odporcov nemajetkovú ujmu vo výške 30.000.000,- Sk

(1.000.000 eur).

Pre posúdenie dôvodnosti priznania oslobodenia od súdnych poplatkov sú

rozhodujúce predovšetkým majetkové asociálne pomery účastníka, ale aj výška súdneho

poplatku a povaha nároku. Nemôžu stačiť len údaje žiadateľa o nich, i keď vždy poskytujú

základnú informáciu pre ďalšie zisťovanie. Je ale v prvom rade povinnosťou účastníka,

ktorý sa domáha oslobodenia od súdnych poplatkov, aby všetky potrebné údaje rozhodujúce

pre toto priznanie súdu preukázal.

Navrhovateľ poukázal na tú skutočnosť, že je invalidný dôchodca, ale nepoberá

invalidný dôchodok. Uviedol, že má dlhy nad 2.000.000,- Sk voči E. S., ktoré vznikli na

základné potreby a lieky od roku 2000. Byt v Ž. je neobývateľný, bez kúrenia, na predaj a je

predmetom súdnych konaní na Okresnom súde v Žiline a . Tieto

tvrdenia však navrhovateľ nepreukázal, preto sú pre súd irelevantné a nemôže ich

zohľadňovať pri žiadosti navrhovateľa.

V konaní Krajského súdu v Bratislave sp. zn. bolo preukázané, že

invalidný dôchodok nebol navrhovateľovi priznaný z dôvodu, že navrhovateľ nesplnil

zákonný predpoklad pre jeho priznanie a to s prihliadnutím na jeho vek, kde bola potrebná

doba zamestnania 5 rokov. Navrhovateľ na rozhodnom období odpracoval 3 roky a 280 dní.

Je nesporné, že z posledných 10 rokov pred podaním nároku na invalidný dôchodok

neodpracoval takmer 7 rokov.

Navrhovateľ uviedol, že je bez príjmu – invalidného dôchodku. Ak by aj nárok

z dôvodu jeho invalidity by tu bol, navrhovateľ to žiadnym spôsobom nepreukázal.

Skutočnosť, že niekto spĺňa predpoklady pre priznanie invalidity a prípadne aj

poberanie invalidného dôchodku ešte neodôvodňuje, že by takáto osoba nemohla pracovať.

Navrhovateľ síce prezentuje, že nemá žiaden príjem z pracovného pomeru, ale nepreukázal,

z akého dôvodu nepracuje, prípadne sa nemôže zamestnať, napriek tej skutočnosti (podľa

jeho tvrdenia), že je invalidný. O tejto skutočnosti nepredložil žiadne doklady.

Všeobecne platí zásada, že každý občan, pokiaľ mu v tom nebránia zdravotné alebo

iné vážne dôvody, má zabezpečiť vlastným pričinením, najmä vlastnou prácou, náklady na

svoje potreby, ako i náklady na slušnú životnú úroveň. To znamená, že navrhovateľ, i keď

nie je povinný byť v pracovnom alebo inom obdobnom pomere, má sa postarať o to, aby

mal taký príjem, ktorý by postačoval na krytie všetkých jeho potrieb v čítané vytvorenia

finančných úspor na mimoriadne nepredvídané výdavky, ako napr. na zaplatenie súdnych

poplatkov.

Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že pomery

navrhovateľa neodôvodňujú a navrhovateľ nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od

súdnych poplatkov. Jeho majetkové pomery – majetkový a sociálny stav navrhovateľa

neodôvodňuje priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

Odvolací súd dodáva, že výška poplatku v danej veci je závislá od uplatnenej

nemajetkovej ujmy v peniazoch. Navrhovateľ sa domáha zaplatenia z uvedeného titulu

1.000.000,- eur (30.000.000,- Sk), čo sa samozrejme odrazí na poplatku, ktorý sa vyberá

z návrhu na začatie konania vo výške 3 % z uplatnenej nemajetkovej ujmy.

Podľa účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený

od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť

zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti

súd účastníka poučí.

Predpokladom toho, aby súd (sudca alebo poverený zamestnanec) ustanovil

účastníkovi konania zástupcu z radov advokátov je súčasné splnenie troch predpokladov:

1. musí ísť o účastníka, u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych

poplatkov; 2. o ustanovenie zástupcu musí účastník požiadať; 3. ustanovenie zástupcu musí

byť potrebné na ochranu záujmov účastníka. Všetky tieto predpoklady musia byť splnené

súčasne.

K prvému predpokladu: Odvolací súd na základe uvedeného vyššie dospel k záveru,

že u navrhovateľa nieje splnený predpoklad, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov.

K druhému predpokladu: Navrhovateľ požiadal súd o ustanovenie zástupcu z radov

advokátov a preto aj druhý predpoklad je splnený.

K tretiemu predpokladu: Podľa názoru odvolacieho súdu tento predpoklad splnený

nie je, pretože ustanovenie zástupcu navrhovateľovi z radov advokátov v tomto konaní nie je

na ochranu záujmov navrhovateľa potrebné. V tejto súvislosti sa javí ako potrebné

skonštatovať, že ustanovenie zástupcu z radov advokátov účastníkovi konania na ochranu

jeho záujmov, nie je absolútnym právom účastníka, čo vyjadril zákonodarca slovným

spojením: „... ak je to potrebné...“. Ak by totiž tomu tak bolo, musel by súd (za splnenia

ďalších, vyššie uvedených procesných podmienok) v každom jednotlivom prípade takéhoto

zástupcu účastníkovi ustanoviť. Bez toho, aby súd, rozhodujúci o takejto žiadosti účastníka

konania, prejudikoval svoje rozhodnutie vo veci samej, musí v každom prípade takejto

žiadosti takúto žiadosť prejednať a zvážiť nutnosť – potrebu tejto (zvýšenej) ochrany

záujmov žiadateľa. To v praxi znamená, že musí pri rozhodovaní o takejto žiadosti zvážiť

samotnú existenciu ochraňovaného záujmu na strane jednej a na strane druhej vyhodnotiť,

či nejde o svojvoľné uplatnenie či bránenie záujmu účastníka, ktorý ho považuje za

opodstatnený.

Ako uviedol odvolací súd vyššie navrhovateľ sa v konaní domáha zaplatenia

nemajetkovej ujmy 1.000.000,- eur (30.000.000,- Sk) podľa § 11 až 13 Občianskeho

zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že predmetné konanie nieje mimoriadne

zložitou právnou vecou. Túto skutočnosť však navrhovateľ vo svojej žiadosti ani nenamieta.

O ustanovenie advokáta žiada z dôvodu ochrany jeho práv podľa čl. 47 ods. 2 a z dôvodu,

že jeho zdravotný stav je kritický a nebude môcť prísť na pojednávanie. I keď súd nemôže

navrhovateľovi uprieť jeho (subjektívne) hodnotenie svojho postavenia, z obsahu súdneho

spisu možno konštatovať, že subjektívne hodnotenie navrhovateľa sebou samým

nekorešponduje s objektívnymi predpokladmi určenými zákonom pre ustanovenie zástupcu z

radov advokátov. Navrhovateľ nepreukázal, že by jeho zdravotný stav zabraňoval mu

zúčastniť sa pojednávania, na druhej strane ak by aj preukázal tento dôvod, nie je tento

zákonným dôvodom podľa

Odvolací súd vzhľadom na uvedené vyššie preto uznesenie súdu prvého stupňa ako

vecne správne podľa potvrdil.»

V citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajský súd zrozumiteľným

a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré odvolaním napadnuté uznesenie

okresného súdu vo vzťahu k sťažovateľovi potvrdil. V každom prípade tento postup

krajského súdu pri odôvodňovaní svojho právneho záveru vo veci sťažovateľa nemožno

považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, teda krajský súd v danom prípade

neporušil označené právo sťažovateľa „nesprávnou a svojvoľnou aplikáciou a výkladom

práva“. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje,

nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto

názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu

svojím vlastným. V konečnom dôsledku však ústavný súd nie je opravným súdom právnych

názorov krajského súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci krajského

súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov

všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by mohol

nahradiť napadnutý právny názor krajského súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný,

zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa

tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a

význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad krajským súdom takéto

nedostatky nevykazuje, a preto bolo potrebné sťažnosť v časti namietajúcej porušenie práv

zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2010