Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 55/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. februára 2010

prerokoval sťažnosť JUDr. Ľ. Č., B., zastúpeného advokátom JUDr. R. B., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. ,

z 18. marca 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. Ľ. Č. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna 2009

doručená sťažnosť JUDr. Ľ. Č., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojich základných práv podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15 Co

199/2008, z 18. marca 2009 (ďalej len „krajský súd“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa na Okresnom súd Bratislava V žalobou

domáhal ochrany osobnosti proti S., s. r. o., z toho dôvodu, že vo svojom čísle 3. januára

2007 uverejnila článok, ktorý nebol pravdivý, bol diskriminujúci a bolo o ňom výslovne

uvedené, že sa zviditeľnil ako utajený svedok v prípade zavlečenia syna bývalého

prezidenta do Rakúska. Uverejnením tejto informácie bol v zamestnaní pod nepriaznivým

tlakom a mal dôvodnú obavu o život. Tým došlo k jeho osobnej ujme, preto žiadal

ospravedlnenie a opravu článku, ako aj primeranú nemajetkovú umu v sume 1 milión korún.

Okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Na základe jeho odvolania proti uvedenému

rozsudku vo veci rozhodoval krajský súd ako súd odvolací, ktorý zmenil napadnutý

rozsudok tak, že vyhovel jeho návrhu, aby v uvedenom periodiku bol vydaný

ospravedlňujúci text, ktorý uviedol. Čo sa týka sťažovateľom domáhanej náhrady

nemajetkovej ujmy v sume 1 milión korún, žalobu zamietol. Napadnuté uznesenie o trovách

konania zmenil tak, že vyslovil, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania a nepriznal mu trovy odvolacieho konania.

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že súdy postupovali v rozpore so zákonom, pokiaľ

mu nepriznali nemajetkovú ujmu vo výške, akú požadoval, pričom súdy vo veci ani

nevykonali dokazovanie na okolnosti odôvodňujúce jej priznanie. Celkovo teda vec

neposúdili objektívne, a preto porušili jeho základné práva, na základe čoho navrhol, aby

ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„- rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.03.2009, sp. zn.: 15 Co

199/2008, je neústavný a nezákonný, pretože ním a konaním ktoré mu

predchádzalo, boli porušené ustanovenia

a) Čl. 46 ods. 1

b) Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd,

- rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.03.2009, sp. zn.:

, , základné ústavné práva sťažovateľa na súdnu ochranu

a spravodlivý súdny proces boli porušené,

-ruší rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.03.2009 sp. zn.:

, a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie,

-priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných opráv a slobôd, alebo

ľudských práv alebo základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ods. l

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa

zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru rozhodnutiami

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , z 18. marca 2009.

Z citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že

ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred

iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. , , ).

Zo sťažnosti, ako aj z ostatných dostupných materiálov vyplývalo, že sťažovateľ

proti rozsudku krajského súdu dal podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky

s návrhom na podanie mimoriadneho dovolania. Generálny prokurátor Slovenskej republiky

vyhovel jeho podnetu a proti uvedeným rozhodnutiam 16. októbra 2009 pod sp. zn.

VI/I Pz 725/09 podal mimoriadne dovolanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“). Na tomto súde je vec evidovaná pod sp. zn. .

Mimoriadne dovolanie bolo podané v časti výroku rozsudku, ktorým krajský súd nevyhovel

návrhu sťažovateľa na priznanie nemajetkovej ujmy. V čase rozhodovania o sťažnosti na

ústavnom súde uvedený súd ešte o veci nerozhodol.

Platná právna úprava v súčasnosti umožňuje

sťažovateľovi domáhať sa právne účinným spôsobom ochrany svojich základných práv

v rámci dovolacieho konania aj na základe podnetu generálneho prokurátora Slovenskej

republiky. Toto právo sťažovateľ využil, a preto v právomoci dovolacieho súdu je

posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu. Ako primárny

ochranca ústavnosti viazaný (výklad a uplatňovanie ústavných

zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade

s touto ) je najvyšší súd v rámci dovolacieho konania oprávnený a zároveň povinný

dbať na ochranu základných práv účastníkov konania vrátane ústavne súladného výkladu

a aplikácie relevantných právnych noriem vzťahujúcich sa na daný prípad. Za daných

okolností nie je daný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v právnej veci sťažovateľa do

právomoci všeobecného súdu – najvyššieho súdu.

Opačný postup by navyše viedol k ústavne neakceptovateľnej situácii, keď by

skutkový stav podstatný na rozhodnutie zároveň zisťovali a následne vo veci rozhodovali

paralelne dva súdy.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity

vyplývajúcim z a podľa odmietol

sťažnosť pre nedostatok svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2010