Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 77/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. februára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. R. M., Ž., vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. R. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára

2010 doručená sťažnosť Ing. R. M., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v predmetnom konaní pred okresným

súdom v postavení žalobcu podal žalobu o neplatnosť prevodu podielu zo spoluvlastníctva

na tretiu osobu. Prvé pojednávanie nariadil okresný súd na 10. október 2002, ktoré podľa

sťažovateľa bolo odročené bez uvedenia dôvodov. Dňa 12. novembra 2002 podal

sťažovateľ okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní a zároveň navrhol vylúčenie

zákonnej sudkyne z konania. Bez toho, aby okresný súd sťažovateľovi oznámil, ako

rozhodol o návrhu na vylúčenie sudkyne, pojednávanie na 2. júl 2003 už nariadila nová

(druhá) zákonná sudkyňa, s činnosťou ktorej bol sťažovateľ nespokojný, a tak 12. októbra

2003 opätovne podal sťažnosť predsedovi okresného súdu. Dňa 16. októbra 2003 podal

sťažovateľ návrh na vylúčenie novej (druhej) zákonnej sudkyne z prerokúvania

a rozhodovania veci, ktorý bol Krajským súdom v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

zamietnutý. Ďalšie pojednávanie okresný súd nariadil na 6. február 2004, na ktorom podľa

sťažovateľa nová (druhá) zákonná sudkyňa pokračovala v tendenčnom konaní. Z uvedeného

dôvodu sťažovateľ opätovne podal 16. februára 2004 návrh na vylúčenie tejto zákonnej

sudkyne z prerokovávania a rozhodovania veci, o ktorom krajský súd rozhodol tak, že ju

uznesením z 15. septembra 2005 vylúčil z konania. Ďalšie pojednávanie nová (tretia)

zákonná sudkyňa nariadila na 15. marec 2006, avšak okresný súd podľa sťažovateľa zostal

nečinný. Dňa 25. apríla 2007 sťažovateľ vzal žalobu späť. Dňa 9. augusta 2007 bolo

sťažovateľovi doručené uznesenie okresného súdu, ktorým konanie zastavil a uložil mu

zaplatiť žalovaným trovy konania. Proti predmetnému rozhodnutiu podali žalované

odvolanie, ktorému krajský súd vyhovel a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd

rozsudkom žalobu sťažovateľa zamietol s tým, že sťažovateľ je povinný uhradiť

trovy konania. Toto rozhodnutie okresného súdu bolo uznesením krajského súdu sp. zn.

potvrdené. Rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu nadobudlo

právoplatnosť 1. februára 2010.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho

základného práva zaručeného v postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume

3 858,99 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý má právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj

z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

(), a preto už k namietanému porušovaniu označeného

práva nečinnosťou tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

Zo sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie bolo na okresnom súde skončené

vydaním rozsudku, ktorý bol potvrdený uznesením krajského súdu sp. zn. .

Podľa zistenia ústavného súdu uvedené rozhodnutie okresného súdu v spojení

s rozhodnutím krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 1. februára 2010. Sťažnosť

sťažovateľa, ktorou za porušovateľa svojho základného práva označil okresný súd, bola

ústavnému súdu doručená 8. februára 2010 (daná na poštovú prepravu 3. februára 2010),

t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na okresnom súde už netrvalo

a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany,

ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (mutatis mutandis ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. , )

ochrana základného práva vrátane základného práva zaručeného v sa

poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany

porušenie základného práva ešte trvalo. Podľa tvrdenia sťažovateľa obsiahnutého

v sťažnosti však o takýto prípad v danej veci nejde.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2010