Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 107/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť M. Š., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom

JUDr. O. M., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa

a 5 v konaní vedenom Okresným súdom Nitra

pod sp. zn. a Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára

2010 doručená sťažnosť M. Š., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa a 5 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Okresným súdom Nitra (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. a Krajským súdom v Nitre (ďalej len „krajský

súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 8. februára

2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením okresného súdu sp. zn. zo

7. augusta 2008 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. z 19. augusta

2008 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku. Tento dôvod väzby nebol ničím riadne konkretizovaný a zakladal sa iba na

hypotetických úvahách. Dňa 10. júla 2009 bola okresnému súdu podaná obžaloba proti

sťažovateľovi, pričom konanie sa vedie pod sp. zn. . Vec je teraz v štádiu

hlavného pojednávania. Dňa 20. októbra 2009 bol sťažovateľ vypočutý ako obžalovaný

a vypočutý bol aj ďalší obžalovaný B. Obžalovaný B., ktorý jediný sťažovateľa s trestnou

vecou spájal, výrazne zmenil výpoveď a vysvetlil, prečo predtým vypovedal inak

(v neprospech sťažovateľa). V priebehu hlavného pojednávania sťažovateľ podal žiadosť

o prepustenie z väzby. Uznesením okresného súdu sp. zn. z 21. decembra

2009 bola žiadosť zamietnutá s tým, že dôvod väzby trvá. Uznesením krajského súdu sp. zn.

z 30. decembra 2009 bola sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu

zamietnutá. Predmetné uznesenia sú opätovne, z hľadiska ich odôvodnenia, založené len na

predpokladoch bez konkrétnych dôvodov. V uznesení okresného súdu sa uvádza jeden nový

dôvod kolúznych aktivít sťažovateľa vedených voči obžalovanému B., a to tak, že pôvodná

obhajkyňa ex offo upozornila predsedníčku senátu na to, že sťažovateľ v rámci vychádzok

pokrikuje na obžalovaného B. Ten sa mal obhajkyni s tým zdôveriť. Ide však iba o účelový

výmysel. Všeobecné súdy vôbec nepovažovali za potrebné overiť si túto skutočnosť priamo

v ústave na výkon väzby. Pritom režim v rámci kolúznej väzby vylučuje akýkoľvek kontakt

dvoch obvinených, ktorí sú v tej istej veci v kolúznej väzbe. Sťažovateľ pri výkone väzby

vôbec nikdy neprišiel do styku s obžalovaným B. Vyhodnotenie výpovedí obžalovaného B.

vo veci samej je vecou rozhodovania o vine a nevine, a nie dôvodom kolúznej väzby.

Podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu jeho základného práva na osobnú

slobodu podľa a 5 . Navrhuje preto vydať nález, ktorým by ústavný súd

vyslovil porušenie označeného článku v konaniach vedených okresným súdom pod

sp. zn. a krajským súdom pod sp. zn. s tým, aby boli uznesenia

z 21. decembra 2009 a 30. decembra 2009 zrušené. Požaduje napokon náhradu trov

konania.

Z obžaloby Krajskej prokuratúry v Nitre č. k. -171 z 10. júla 2009

vyplýva, že sťažovateľ sa mal dopustiť jednak obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy

v štádiu pokusu prípravy podľa a a

a ďalej zločinu lúpeže v štádiu prípravy podľa § 20, § 13 ods. 1 a § 188 ods. 1 a 2 písm. e)

s poukazom na . V prvom prípade mal sťažovateľ viackrát

požiadať a navádzať obžalovaného B., aby pištoľou v nelegálnej držbe, ktorú mu kúpil

sťažovateľ, zastrelil a okradol prevádzkovateľa zmenárne J. Ď. V druhom prípade mal

požiadať obžalovaného B. o zabezpečenie nejakých ľudí na vykonanie lúpeže proti J. Ď.

Z uznesenia okresného súdu (sudcu pre prípravné konanie) sp. zn. zo

7. augusta 2008 vyplýva, že ním bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodu uvedeného v § 71

ods. 1 písm. b) s účinnosťou od 4. augusta 2008 o 11.10 h. Podľa

názoru sudkyne pre prípravné konanie okresného súdu preskúmaním predloženého

spisového materiálu a po vykonanom výsluchu sťažovateľa treba dospieť k záveru, že

skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný a boli ním naplnené znaky

zločinu lúpeže v spolupáchateľstve v štádiu prípravy podľa § 20, § 13 ods. 1 a § 188 ods. 1

. Bola zistená aj existencia dôvodného podozrenia, že skutok spáchal

sťažovateľ v spolupáchateľstve. Sťažovateľ spáchanie skutku popiera. Formálne podmienky

väzby sú splnené, keďže procesný postup orgánov činných v trestnom konaní bol v súlade

so zákonom. Vznesené obvinenia obsahujú konkrétne skutočnosti s presným uvedením

skutku, ako aj všetky podstatné náležitosti podľa podložené

okolnosťami uvedenými vo vyšetrovacom spise. Splnené sú tiež materiálne podmienky

väzby, lebo dosiaľ zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté

trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, existujú dôvody na podozrenie, že

tento skutok spáchal sťažovateľ, a to najmä s poukazom na výpoveď obžalovaného B.

Existuje napokon aj dôvod väzby v zmysle . Ide

o obavu, že sťažovateľ bude pôsobiť na svedkov, znalcov alebo spoluobvinených, aby títo

vypovedali v rozpore so skutočnosťou, a to či už priamo, alebo prostredníctvom iných osôb,

pričom treba poukázať na to, že by mohlo prísť aj k ovplyvňovaniu už vypočutých svedkov,

prípadne by sa mohlo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné konanie,

pretože v konaní budú vypočutí ďalší svedkovia, budú vykonané konfrontácie a tiež táto

obava vyplýva z trestného oznámenia I. R., ktorý uviedol aj ďalšiu osobu, ktorá sa mohla

podieľať na skutku, hoci vyšetrovateľovi sa ju dosiaľ nepodarilo zabezpečiť.

Z uznesenia krajského súdu sp. zn. z 19. augusta 2008 vyplýva, že

ním bola ako nedôvodná zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu

okresného súdu sp. zn. zo 7. augusta 2008. Podľa názoru krajského súdu

vzhľadom na to, že doteraz vykonané dôkazy nasvedčujú tomu, že práve sťažovateľ by mal

byť jedným z objednávateľov lúpežného prepadnutia poškodeného, je daná odôvodnená

obava, že sťažovateľ bude pôsobiť na svedkov, ktorých bude ešte potrebné vo veci vypočuť,

alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné konanie, keďže dosiaľ

nebol ešte stanovený úplný okruh podozrivých osôb, ktoré sa mali podieľať na organizovaní

trestnej činnosti. Preto dôvod väzby podľa je daný.

Z uznesenia okresného súdu sp. zn. z 21. decembra 2009 vyplýva, že

ním bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu. Podľa názoru

okresného súdu formálne i materiálne dôvody väzby u sťažovateľa sú i naďalej dané. Pokiaľ

ide o námietku sťažovateľa o neexistencii žiadnych konkrétnych skutočností

odôvodňujúcich ďalšie trvanie väzby, treba uviesť, že i naďalej existuje dôvodná obava, že

sťažovateľ by v prípade prepustenia z väzby konal tak, že by ovplyvňoval najmä

obžalovaného B. ako i svedkov, čo vyplýva jednak zo samotného jeho protiprávneho

konania a charakteru skutku kladeného mu za vinu, ako aj z výpovede obžalovaného B.,

ktorého mal viackrát navádzať na spáchanie skutku a ktorý následne zmenil na hlavnom

pojednávaní svoju výpoveď. Ďalej ide o skutočnosť, že v priebehu súdneho konania

obhajkyňa obžalovaného B. upozornila predsedníčku senátu okresného súdu na to, že

sťažovateľ sa snaží vo väzbe ovplyvňovať obžalovaného B. rôznymi pokrikmi v rámci

vychádzok, a z tohto dôvodu predsedníčka senátu upozornila Ústav na výkon väzby N.

a žiadala o vykonanie príslušných opatrení.

Z uznesenia krajského súdu sp. zn. z 30. decembra 2009 vyplýva, že

ním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 21. decembra 2009. Podľa názoru krajského súdu skutkové zistenia a právne

úvahy okresného súdu, najmä podľa ktorých aj v súčasnosti trvajú dôvody väzby podľa § 71

ods. 1 písm. b) , sú správne a v podstate aj úplné. Preto krajský súd iba

upresňuje, že aj dosiaľ vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní zistené

skutočnosti naďalej nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, boli

spáchané, majú znaky trestného činu a sú dané dôvody pre podozrenie, že ich spáchal

sťažovateľ, pričom aj tie konkrétne skutočnosti, na ktoré už okresný súd opodstatnene

poukázal, ale aj povaha prerokovávaného prípadu (ktorú určuje spôsob, akým mal

sťažovateľ zažalované skutky spáchať, ako aj jeho pohnútka), naďalej odôvodňujú obavu,

že by v prípade prepustenia na slobodu mohol konať tak, ako to je uvedené v ustanovení

.

Z prípisu Ústavu na výkon väzby N. sp. zn. ÚVV-3/15/21-2010 z 5. februára 2010

zaslaného obhajkyni sťažovateľa JUDr. Z. T. vyplýva, že obvinení, ktorí sú vo väzbe

z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b) alebo odseku 2 písm. b) Trestného

poriadku (teda v prípadoch kolúznej väzby), umiestňujú sa oddelene od ostatných

obvinených z dôvodu, aby bol zabezpečený účel výkonu väzby. Rovnako pri výkone

všetkých režimových činností (vychádzky, nákupy, predvádzanie k lekárovi a pod.), teda pri

pohybe mimo cely, v ktorej sú umiestnení, sa postupuje tak, aby sa nedostali do kontaktu

s ostatnými obvinenými a počas pohybu mimo cely, v ktorej sú umiestnení, sú neustále pod

bezprostredným dohľadom určeného príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže

a akákoľvek komunikácia s inými osobami je vylúčená. Ďalšie sociálne kontakty, styk

s advokátom a inými osobami, návštevy a telefonovanie sa môžu realizovať len po

predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu činného v trestnom konaní. Z uvedených

skutočností vyplýva, že ku kontaktu takýchto osôb dôjsť nemôže.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému okresným

súdom pod sp. zn. , nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. V danom

prípade proti uzneseniu okresného súdu bola prípustná sťažnosť ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa podľa

mal krajský súd v opravnom konaní. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného

súdu. K tomu treba dodať, že sťažovateľ riadny opravný prostriedok využil.

Odlišná je situácia s ohľadom na tú časť sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu

vedenému krajským súdom pod sp. zn. . Túto časť sťažnosti považuje

ústavný súd za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podstatou sťažnosti je námietka sťažovateľa, podľa ktorej ďalšie trvanie väzby nie je

v jeho prípade namieste, lebo neexistuje obava z kolúzneho správania z jeho strany

v zmysle . Preto závery okresného súdu a krajského

súdu neobstoja.

Ústavný súd poukazuje zásadne na to, že nie je tzv. „skutkovým súdom“, teda

súdom, ktorý by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu, ak by malo ísť

o dokazovanie, ktoré by malo nahradiť dokazovanie nevykonané všeobecnými súdmi.

Vo väzobných veciach platí, že skúmanie primeranosti určenej lehoty väzby prináleží

predovšetkým všeobecným súdom. Na ten účel im patrí skúmať všetky okolnosti spôsobilé

potvrdiť alebo vyvrátiť existenciu skutočného verejného záujmu odôvodňujúceho so

zreteľom na prezumpciu neviny výnimku z pravidla rešpektovania osobnej slobody a uviesť

ich v rozhodnutiach o väzbe. Predovšetkým na základe dôvodov uvedených v týchto

rozhodnutiach (prípadne aj na základe nesporných skutočností uvedených obvineným v jeho

žiadostiach) ústavný súd zisťuje, či boli, alebo neboli porušené označené články

a dohovoru (mutatis mutandis Toth c. Rakúsko z 12. decembra 1991).

Ústavný súd považuje dôvody uvedené všeobecnými súdmi za dostatočné v rozsahu

uplatnených námietok sťažovateľa. Nad tento rozsah kvalitu odôvodnenia uznesení ústavný

súd neposudzoval.

Okresným súdom konštatovaná obava z kolúzie vyplývajúca z informácie podanej

obhajkyňou obžalovaného B. sa javí ústavnému súdu ako dostatočné odôvodnenie

existencie obavy z kolúzie. Opatrenia vykonávané Zborom väzenskej a justičnej stráže

majúce za cieľ zabrániť kontaktu spoločne stíhaných osôb nachádzajúcich sa v kolúznej

väzbe nemôžu celkom vylúčiť pokusy takýchto osôb kontaktovať nepovolene iné osoby

pokrikovaním. Obavu z kolúzie môže vzbudiť aj samotná skutočnosť, že sa obvinený

pokúša ovplyvniť spoluobvineného, a to bez ohľadu na to, či jeho pokus bol, resp. mohol

byť úspešný. Aj neúspešným, resp. nespôsobilým pokusom dáva totiž najavo úmysel

správať sa kolúzne.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. marca 2010