Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 113/2010
PDF · 124.78 KB
No categories available
II. ÚS 113/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. marca 2010
predbežne prerokoval sťažnosť I. Š., P., t. č. vo výkone trestu I., vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Sd 278/2007
a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 7 So
136/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. decembra
2009 doručená sťažnosť I. Š., P., t. č. vo výkone trestu I. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu
v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Sd 278/2007
a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 So 136/2009.
Z obsahu sťažnosti a písomnosti zadováženej ústavným súdom (rozsudok krajského
súdu č. k. 12 Sd 278/2007-74 z 25. júna 2009) vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou
krajskému súdu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie
Bratislava (ďalej len „Sociálna poisťovňa“), č. 680 927 0138 z 18. júna 2007, ktorým
Sociálna poisťovňa zamietla jeho žiadosť z 3. januára 2007 o priznanie invalidného
dôchodku.
Krajský súd rozsudkom č. k. 12 Sd 278/2007-74 z 25. júna 2009 rozhodnutie
Sociálnej poisťovne č. 680 927 0138 z 18. júna 2007 potvrdil. Proti rozhodnutiu krajského
súdu podal sťažovateľ 16. júla 2009 odvolanie, na základe ktorého krajský súd
predkladacou správou z 24. augusta 2009 predložil spis najvyššiemu súdu. Konanie je na
najvyššom súde vedené pod sp. zn. 7 So 136/2009 a do podania sťažnosti ústavnému súdu
nebolo o odvolaní sťažovateľa rozhodnuté.
Podľa názoru sťažovateľa postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
12 Sd 278/2007 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 So 136/2009
došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto žiadal, aby ústavný súd svojím
rozhodnutím vyslovil ich porušenie.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. ...
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu
v konaní vedenom pod 12 Sd 278/2007 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 So 136/2009.
1. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj
z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu označeného
práva nečinnosťou tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný
súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde
uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01,
I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza
k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov
skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Zo sťažnosti sťažovateľa, ako aj zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že napadnuté
konanie pred krajským súdom bolo skončené vydaním rozsudku č. k. 12 Sd 278/2007-74
z 25. júna 2009. Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 18. decembra 2009
(daná na poštovú prepravu 14. decembra 2009), t. j. v čase, keď porušenie označeného
základného práva na krajskom súde už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným
súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu
k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenému v čl. 48
ods. 2 ústavy, resp. právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručenému v čl. 6
ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 77/02, II. ÚS 55/02)
ochrana základného práva vrátane základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
(obdobne aj práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa poskytuje v konaní pred ústavným
súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva ešte trvalo.
O takýto prípad však v danej veci nejde.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (vo vzťahu
k namietanému postupu krajského súdu) odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu
Sťažovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru aj postupom najvyššieho
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 So 136/2009. Uvedené druhostupňové konanie začalo
na najvyššom súde predložením spisu krajského súdu na rozhodnutie o odvolaní
sťažovateľa zo 16. júla 2009 proti prvostupňovému rozsudku. K tomu došlo 25. augusta
2009.
V danom prípade ústavný súd skúmal, či existuje reálna možnosť vyslovenia
porušenia označeného základného práva sťažovateľa, posudzujúc obdobie od začatia
odvolacieho konania do podania sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu, t. j.
preskúmavaným je obdobie v trvaní menej ako 4 mesiace (resp. do predbežného
prerokovania veci ústavným súdom menej ako 7 mesiacov). Vzhľadom na uvedené ústavný
súd konštatuje, že posudzované obdobie nesignalizuje možnosť vyslovenia namietaného
porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne ani práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru), preto odmietol sťažnosť aj v tejto
časti pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. marca 2010