Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 375/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. marca 2010 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

v konaní o sťažnosti MUDr. D. B., B., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne na tomto súde vedenom aj pod sp. zn.

) takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo MUDr. D. B. zaručené v .

2. MUDr. D. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto

eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy právneho

zastúpenia MUDr. D. B. v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem

centov) na účet ustanovenej advokátky JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia

v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet

Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladni do 15 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-14 z 12. novembra 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“) ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. , pôvodne vedenom aj pod sp. zn. .

2.V sťažnosti sťažovateľ uviedol:

„Konanie je od 15.3.2006 vedené na Okresnom súde Bratislava I pôvodne pod sp.zn.

, v súčasnosti pod sp.zn. .

Od podania návrhu na začatie konania teda do vyhlásenia rozsudku vo veci samej

dňa 22.6.2009 uplynula doba 3 rokov a 9 mesiacov, ktorú sťažovateľ považuje za

neprimerane dlhú a ničím neospravedlniteľnú. Vyhlásený rozsudok nie je právoplatný,

sťažovateľ proti uvedenému rozsudku podal odvolanie dňa 20.7.2009.

Konanie vo veci sťažovateľa nie je ani po 3 rokoch a 9 mesiacoch právoplatne

skončené. Z priebehu konania je zrejmé, že k právoplatnému skončeniu nedošlo z dôvodu

prípadnej faktickej či právnej zložitosti konania, ale z dôvodu neefektívnych úkonov

okresného súdu, ktoré nesmerovali k skončeniu konania ak nastoleniu právnej istoty na

strane sťažovateľa. (...)

Okresný súd meritórne vo veci nekonal, v dôsledku čoho použitie kritéria právnej

alebo faktickej zložitosti veci neprichádza do úvahy.

Sťažovateľ považuje za primerané, aby mu v tejto veci bolo priznané finančné

zadosťučinenie. Domnieva sa, že doba, ktorá uplynula od podania návrhu až doposiaľ, teda

doba 3 rokov a 9 mesiacov, je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná

a nezdôvodniteľná.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prerokovaní veci rozhodol nálezom:

„Právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v

článku 48 ods. 2 , a právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru, bolo postupom Okresného súdu

Bratislava I vo veci sp. zn. pôvodne vedenej na Okresnom súde Bratislava I

pod sp. zn. porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Bratislava konal

vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Bratislava I pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 10.000 EUR.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

Sťažovateľ súčasne oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania o prijatom návrhu.

3. Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti podaním zo 16. novembra 2009

č. Spr. 3946/09 vyjadril podpredseda okresného súdu, ktorý popísal chronológiu úkonov

vykonaných súdom a dodal:

«S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím

konštatovať, že v období 15. 06. 2006 do 23. 07. 2007 nenachádzal na Okresnom súde

Bratislava I. Nepatrí do kompetencie predsedu Okresného súdu Bratislava I hodnotiť, či

v období, keď sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave bolo predmetné

konanie poznačené prieťahmi.

Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za

objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení

vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym

obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad

v oddelení „26C“...»

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Zo spisového materiálu týkajúceho sa veci, ktorý si ústavný súd obstaral, zistil takýto

priebeh konania:

Dňa 15. marca 2006 podal sťažovateľ na Okresnom súdu Bratislava I žalobu proti

odporcovi – Slovenskej republike, v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej

republiky, o náhradu škody a zaplatenie nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonnými

rozhodnutiami, ktorá bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 7. júna 2006 Okresný súd Bratislava I postúpil vec z dôvodu miestnej

príslušnosti Okresnému súdu Poprad.

Dňa 15. júna 2006 Okresný súd Bratislava I oznámil postúpenie účastníkom.

Dňa 12. júla 2006 bol spis doručený Okresnému súdu Poprad a zaevidovaný pod

sp. zn. .

Dňa 2. októbra 2006 sudca JUDr. T. vzniesol námietku zaujatosti.

Od 10. októbra 2006 do 19. októbra 2006 vzniesli námietku zaujatosti 15 sudcovia

Okresného súdu Poprad.

Dňa 30. októbra 2006 bol spis doručený Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie

o námietke zaujatosti.

Dňa 23. novembra 2006 bol spis doručený Okresnému súdu Poprad s uznesením

Krajského súdu v Prešove č. k. -94 z 8. novembra 2006, ktorým prikazuje vec

na ďalšie konanie Okresnému súdu Humenné.

Dňa 12. decembra 2006 bol spis doručený Okresnému súdu Humenné. Vec bola

zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 23. marca 2007 Okresný súd Humenné vyzval sťažovateľa na zaplatenie

súdneho poplatku za návrh v sume 3 000 Sk.

Dňa 23. marca 2007 Okresný súd Humenné vyzval sťažovateľa, aby sa písomne

vyjadril v lehote 10 dní, či súhlasí s tým, aby vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania

a označil dôkazy. Súčasne vyzval odporcu, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k návrhu.

Dňa 23. marca 2007 Okresný súd Humenné vyzval Okresný súd Poprad

o zapožičanie spisu sp. zn. .

Dňa 29. marca 2007 sťažovateľ odpovedal na výzvu a požiadal o doručenie kópie

žaloby.

Dňa 4. apríla 2007 Okresný súd Poprad doručil Okresnému súdu Humenné spis

12 C/551/2001.

Dňa 19. apríla 2007 Okresný súd Humenné zaslal sťažovateľovi kópiu žaloby.

Dňa 20. apríla 2007 odporca – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky –

doručil vyjadrenie k žalobe.

Dňa 3. mája 2007 sťažovateľ podal námietku proti postúpeniu veci na Okresný súd

Humenné.

Dňa 16. mája 2007 Okresný súd Humenné vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či

navrhuje, aby bola vec prikázaná z dôvodu vhodnosti inému súdu.

Dňa 23. mája 2007 sťažovateľ požiadal, aby bola vec z dôvodu vhodnosti postúpená

Okresnému súdu Bratislava I.

Dňa 30. mája 2007 Okresný súd Humenné uznesením sp. zn. priznal

sťažovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Dňa 21. júna 2007 bol spis doručený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

na rozhodnutie o prikázaní veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.

Dňa 4. júla 2007 bol spis vrátený z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

s uznesením sp. zn. z 22. júna 2007, ktorým prikazuje vec Okresnému súdu

Bratislava I.

Dňa 23. júla 2007 bol spis doručený Okresnému súdu Bratislava I, zaevidovaný pod

sp. zn. a bol pridelený sudkyni JUDr. J. V.

Dňa 6. augusta 2007 sudkyňa JUDr. V. podala „reklamáciu voči zapísaniu veci do

súdneho oddelenia 17 C“ .

Dňa 6. augusta 2007 bola vec pridelená sudkyni JUDr. A. K. do oddelenia 26 C

a ďalej bola vedená pod sp. zn. .

Dňa 2. apríla 2009 bola vec pridelená sudkyni Mgr. D.

Dňa 21. apríla 2009 odporca faxom ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom

na 23. apríl 2009.

Dňa 23. apríla 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol sťažovateľ prítomný

a odporca neprítomný. Pojednávanie bolo odročené na 22. jún 2009.

Dňa 22. júna 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol sťažovateľ prítomný

a odporca neprítomný. Na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd návrh zamietol.

Od 21. decembra 2009 sa spis nachádza na Krajskom súde v Bratislave po odvolaní

sťažovateľa proti rozsudku z 22. júna 2009 (vec je vedená pod sp. zn. ).

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o náhradu škody a o zaplatenie nemajetkovej ujmy došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza

spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu

na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (,

).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od právnej zložitosti veci. Zložitosť veci nenamietal

ani okresný súd. Ten ako jediný argument pre nečinnosť označil nedostatočné personálne

obsadenie súdu a vysoký nápad v oddelení „C“.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd zistil, že od

podania žaloby do podania sťažnosti ústavnému súdu boli vo veci uskutočnené

dve pojednávania, na ktorých sa sťažovateľ osobne zúčastnil. Pri uplatňovaní svojho nároku

bol aktívny a v lehote spolupracoval s konajúcimi súdmi.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, pričom

predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania takmer 4 roky je už samo

osebe celkom jednoznačne neprimerané.

Okresný súd Bratislava I namietol, že v období od 15. júna 2006 do 23. júla 2007 sa

spis nenachádzal na jeho súde. V kontexte celého konania tomuto súdu však jednoznačne

možno pričítať na vrub aj jeho krátkodobú nečinnosť v období od 15. marca 2006 do 7. júna

2006, ale najmä dlhodobú nečinnosť v období od 23. júla 2007 do 23. apríla 2009, keď sa

uskutočnilo prvé pojednávanie. Prvý úkon smerujúci k meritórnemu rozhodnutiu teda

okresný súd urobil až po dvoch rokoch od opätovného doručenia spisu Okresnému súdu

Bratislava I.

K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku

zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Obranu

podpredsedu súdu, že Okresný súd Bratislava I je nedostatočne personálne obsadený

a v oddelení „C“ je vysoký nápad, nebolo možné akceptovať. Ústavný súd už v podobných

súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. a v ňom citovanú predchádzajúcu

judikatúru ústavného súdu), že podobné objektívne prekážajúce okolnosti, nedostatočné

personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne

konanie, by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak

sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie

všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére

vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu

spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich

základného práva zaručeného v oslabiť poukázaním na dlhodobo

obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. ). Okrem

uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu,

a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho

sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno

prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení podpredsedu okresného

súdu v danej veci.

4. Vzhľadom na to, že 22. júna 2009 bol v predmetnej veci na okresnom súde

vyhlásený rozsudok, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa

.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ navrhol priznať primerané finančného zadosťučinenie v sume 10 000 €,

čo odôvodnil neospravedlniteľnou a nezdôvodniteľnou dĺžkou konania.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného

ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím

predovšetkým na doterajšiu dĺžku napadnutého konania a na všetky okolnosti zisteného

porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané v sume 1 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zabezpečenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia ustanovenej

právnej zástupkyni, za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2009 (prevzatie

a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1

písm. a), c) a d) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov v sume 2 x 115,90 €, k tomu režijný paušál 2 x 6, 95 € v celkovej sume 245,70 €.

Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa sťažovateľa je platiteľkou dane z pridanej hodnoty,

k trovám právneho zastúpenia je potrebné pripočítať daň z pridanej hodnoty 19 % v sume

46,68 €, čo spolu predstavuje trovy právneho zastúpenia 292,38 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 a 4

výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. marca 2010