Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 115/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť akad. arch. J. M., P., Česká republika, zastúpenej advokátom

JUDr. M. K., P., Česká republika, vo veci namietaného porušenia základných práv

zaručených v čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 127

ods. 1 , práva zaručeného v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd proti Okresnému úradu N.,

odboru pozemkovému, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a takto

rozhodol:

Sťažnosť akad. arch. J. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára

2010 doručená sťažnosť akad. arch. J. M., P., Česká republika (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1,

a v spojení s (ďalej len

„ústava“), práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

proti Okresnému úradu N., odboru pozemkovému, poľnohospodárstva a lesného

hospodárstva (ďalej len „okresný úrad“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka si 4. decembra 1992 uplatnila na

okresnom úrade nárok na vydanie nehnuteľností podľa o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších

prepisov. Išlo o reštitučný nárok po pôvodnom vlastníkovi Ing. J. M. (otcovi sťažovateľky).

Okresný úrad rozhodnutím č. j. -II z 24. januára 2000

sťažovateľke čiastočne priznal právo na vydanie nehnuteľností, tieto jej aj vydal a čiastočne

jej toto právo nepriznal z dôvodu nemožného vydania niektorých požadovaných pozemkov

a odkázal ju na právo na náhradu za tieto nehnuteľnosti.

Sťažovateľka uvádza, že do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo okresným

úradom rozhodnuté o náhrade za nevydané nehnuteľnosti napriek tomu, že to žiadala

a viackrát urgovala.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka žiadala vydať nález, ktorým

ústavný súd vysloví porušenie označených základných práv zaručených a práv

zaručených dohovorom a dodatkovým protokolom nečinnosťou okresného úradu, uhradí jej

vzniklú nemajetkovú ujmu v sume 27 500 € a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie

v sume 1 501 608 €, t. j. spolu 1 529 108 €, podľa znaleckého posudku a podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva zaručeného v čl. 12

ods. 2, , a v spojení s , práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva zaručeného v čl. 1 dodatkového protokolu

nečinnosťou okresného úradu.

Významnou ústavnou podmienkou limitujúcou rozhodovaciu právomoc ústavného

súdu v konaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby vyjadrenou v čl. 127 ods. 1

je, že o ochrane základných práv alebo slobôd sťažovateľky, porušenie ktorých pred

ústavným súdom namieta, nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal tým, či účinnú

ochranu práva, ktoré sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala, neposkytujú všeobecné

súdy na základe takých právnych prostriedkoch nápravy, ktoré je možné súčasne považovať

za účinné právne prostriedky ochrany namietaného porušenia jeho práva (§ 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej

moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa (ďalej len

„OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej

moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Okresný úrad ako orgán samosprávy patrí do sústavy orgánov verejnej správy.

V zmysle v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť

rozhodnutí a postupov aj orgánov samosprávy, pričom postupom takéhoto orgánu sa

rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným

právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil

povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.

Z citovaných právnych záverov vyplýva, že vo veci bola daná právomoc

všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu samosprávy,

ktorým je aj označený porušovateľ práva. Túto právomoc všeobecného súdnictva nemožno

nahradiť konaním pred ústavným súdom.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádzala, že využila možnosti na dosiahnutie nápravy

(požadovanie vydania rozhodnutia a jeho viacnásobná urgencia), z jej obsahu však vyplýva,

že nepodala žalobu podľa .

Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu dospel ústavný súd

k záveru, že vo veci sťažovateľky nie je daná jeho právomoc, a preto sťažnosť odmietol pre

nedostatok svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. marca 2010