Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 121/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. P., S., vo veci namietaného porušenia bližšie

neoznačených základných práv v konaní vedenom Okresným súdom Spišská Nová Ves pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. P. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca

2010 doručená sťažnosť Ing. J. P., S. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia bližšie neoznačených základných práv v konaní vedenom Okresným súdom

Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola

odovzdaná na poštovú prepravu 3. marca 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že na sťažovateľa a na jeho syna podal JUDr. P. B. 29. marca

2003 trestné oznámenie pre vydieranie a ohováranie. Rozsudkom okresného súdu č. k.

-272 z 22. novembra 2005 boli sťažovateľ, ako aj jeho syn oslobodení spod

obžaloby v zmysle ustanovenia . Následne sťažovateľ

podal trestné oznámenie pre krivé obvinenie, avšak toto trestné oznámenie bolo odmietnuté

s poukazom na rozsudok okresného súdu, z ktorého vyplýva, že sťažovateľ a jeho syn sa

dopustili konania, z ktorého boli obvinení. Ďalšie pokusy o revíziu tohto stanoviska

prostredníctvom orgánov prokuratúry boli neúspešné. Sťažovateľ 26. júna 2008 požiadal

okresný súd o opravu oslobodzujúceho rozsudku v tom zmysle, aby sa oslobodzujúci výrok

opieral o ustanovenie . Okresný súd mu však nevyhovel.

Potom sa viackrát neúspešne obrátil na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Pochybenie okresného súdu týkajúce sa právneho dôvodu oslobodenia sťažovateľa

a jeho syna spod obžaloby umožňuje komukoľvek považovať ich za vydieračov, čím sa im

upierajú základné práva.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd preveril a opravil rozsudok okresného súdu

tak, aby sa oslobodzujúci rozsudok opieral o ustanovenie § 226 písm. a) Trestného

poriadku.

2. Z rozsudku okresného súdu č. k. -272 z 22. novembra 2005 vyplýva, že

ním boli sťažovateľ a jeho syn oslobodení spod obžaloby podľa § 226 písm. e) Trestného

poriadku pre tri skutky právne kvalifikované ako trestný čin vydierania v spolupáchateľstve

podľa a , pretože zanikla trestnosť činu. Podľa

názoru okresného súdu sa nepreukázalo, že by medzi obžalovanými a poškodenými došlo

k takému závažnému konfliktu, ktorý by bolo nutné kvalifikovať ako trestný čin. Nanajvýš

mohlo dôjsť k spáchaniu priestupku, ktorého stíhateľnosť už zanikla vzhľadom na uplynutie

prekluzívnej lehoty dvoch rokov počítanej od spáchania týchto skutkov.

Z doložky právoplatnosti uvedenej na rozsudku vyplýva, že rozsudok nadobudol

právoplatnosť 26. januára 2006.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podaná sťažnosť smeruje proti rozsudku okresného súdu, ktorý sa stal právoplatným

ešte 26. januára 2006. Tento rozsudok považuje sťažovateľ za porušenie svojich základných

práv, a to zrejme (i keď to výslovne neuvádza) za porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa . Je to tak z dôvodu, že podľa jeho názoru mal byť v jeho

prípade použitý pre neho priaznivejší právny dôvod na oslobodenie spod obžaloby, nie teda

ustanovenie , ale ustanovenie účinného do

31. decembra 2005.

Vzhľadom na to, že rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť ešte

26. januára 2006, sťažnosť ústavnému súdu odovzdanú na poštovú prepravu 3. marca 2010

treba považovať za oneskorenú, keďže k jej podaniu došlo dávno po uplynutí dvojmesačnej

zákonnej lehoty.

2. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd ešte poznamenáva, že aj keby bola sťažnosť podaná v zákonnej lehote,

prichádzalo by do úvahy jej odmietnutie pre neprípustnosť, lebo sťažovateľ predtým

nevyčerpal opravný prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jeho základného práva účinne

poskytol a na ktorého použitie bol oprávnený podľa . Sťažovateľ mal

totiž možnosť podať proti rozsudku okresného súdu odvolanie a v ňom požadovať, aby bol

spod obžaloby oslobodený z priaznivejšieho právneho dôvodu, než sa tak stalo rozsudkom

okresného súdu. Sťažovateľ však odvolanie nepodal.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2010