Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 121/2010
PDF · 101.82 KB
No categories available
II. ÚS 121/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2010
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. P., S., vo veci namietaného porušenia bližšie
neoznačených základných práv v konaní vedenom Okresným súdom Spišská Nová Ves pod
sp. zn. 5 T 194/03 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. P. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca
2010 doručená sťažnosť Ing. J. P., S. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia bližšie neoznačených základných práv v konaní vedenom Okresným súdom
Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 5 T 194/03. Sťažnosť bola
odovzdaná na poštovú prepravu 3. marca 2010.
Zo sťažnosti vyplýva, že na sťažovateľa a na jeho syna podal JUDr. P. B. 29. marca
2003 trestné oznámenie pre vydieranie a ohováranie. Rozsudkom okresného súdu č. k.
5 T 194/03-272 z 22. novembra 2005 boli sťažovateľ, ako aj jeho syn oslobodení spod
obžaloby v zmysle ustanovenia § 226 písm. e) Trestného poriadku. Následne sťažovateľ
podal trestné oznámenie pre krivé obvinenie, avšak toto trestné oznámenie bolo odmietnuté
s poukazom na rozsudok okresného súdu, z ktorého vyplýva, že sťažovateľ a jeho syn sa
dopustili konania, z ktorého boli obvinení. Ďalšie pokusy o revíziu tohto stanoviska
prostredníctvom orgánov prokuratúry boli neúspešné. Sťažovateľ 26. júna 2008 požiadal
okresný súd o opravu oslobodzujúceho rozsudku v tom zmysle, aby sa oslobodzujúci výrok
opieral o ustanovenie § 226 písm. a) Trestného poriadku. Okresný súd mu však nevyhovel.
Potom sa viackrát neúspešne obrátil na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Pochybenie okresného súdu týkajúce sa právneho dôvodu oslobodenia sťažovateľa
a jeho syna spod obžaloby umožňuje komukoľvek považovať ich za vydieračov, čím sa im
upierajú základné práva.
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd preveril a opravil rozsudok okresného súdu
tak, aby sa oslobodzujúci rozsudok opieral o ustanovenie § 226 písm. a) Trestného
poriadku.
2. Z rozsudku okresného súdu č. k. 5 T 194/03-272 z 22. novembra 2005 vyplýva, že
ním boli sťažovateľ a jeho syn oslobodení spod obžaloby podľa § 226 písm. e) Trestného
poriadku pre tri skutky právne kvalifikované ako trestný čin vydierania v spolupáchateľstve
podľa § 9 ods. 2 a § 235 ods. 1 Trestného zákona, pretože zanikla trestnosť činu. Podľa
názoru okresného súdu sa nepreukázalo, že by medzi obžalovanými a poškodenými došlo
k takému závažnému konfliktu, ktorý by bolo nutné kvalifikovať ako trestný čin. Nanajvýš
mohlo dôjsť k spáchaniu priestupku, ktorého stíhateľnosť už zanikla vzhľadom na uplynutie
prekluzívnej lehoty dvoch rokov počítanej od spáchania týchto skutkov.
Z doložky právoplatnosti uvedenej na rozsudku vyplýva, že rozsudok nadobudol
právoplatnosť 26. januára 2006.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Podaná sťažnosť smeruje proti rozsudku okresného súdu, ktorý sa stal právoplatným
ešte 26. januára 2006. Tento rozsudok považuje sťažovateľ za porušenie svojich základných
práv, a to zrejme (i keď to výslovne neuvádza) za porušenie základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Je to tak z dôvodu, že podľa jeho názoru mal byť v jeho
prípade použitý pre neho priaznivejší právny dôvod na oslobodenie spod obžaloby, nie teda
ustanovenie § 226 písm. e), ale ustanovenie § 226 písm. a) Trestného poriadku účinného do
31. decembra 2005.
Vzhľadom na to, že rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť ešte
26. januára 2006, sťažnosť ústavnému súdu odovzdanú na poštovú prepravu 3. marca 2010
treba považovať za oneskorenú, keďže k jej podaniu došlo dávno po uplynutí dvojmesačnej
zákonnej lehoty.
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd ešte poznamenáva, že aj keby bola sťažnosť podaná v zákonnej lehote,
prichádzalo by do úvahy jej odmietnutie pre neprípustnosť, lebo sťažovateľ predtým
nevyčerpal opravný prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jeho základného práva účinne
poskytol a na ktorého použitie bol oprávnený podľa Trestného poriadku. Sťažovateľ mal
totiž možnosť podať proti rozsudku okresného súdu odvolanie a v ňom požadovať, aby bol
spod obžaloby oslobodený z priaznivejšieho právneho dôvodu, než sa tak stalo rozsudkom
okresného súdu. Sťažovateľ však odvolanie nepodal.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. marca 2010