Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 10/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2010 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

v konaní o sťažnosti J. P., B., zastúpeného advokátom JUDr. D. D., B., vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l základné

právo J. P. zaručené v .

2. Okresnému súdu Pezinok p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto

eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. P. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 245,70 € (slovom

dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý

vyplatiť na účet advokáta JUDr. D. D., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-12 z 20. januára 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Podľa , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona

č. 99/1963 v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon

Slovenskej národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci

sťažovateľov prešiel z odovzdávajúceho Okresného súdu Bratislava III na nadobúdajúci

Okresný súd Pezinok so všetkými právnymi a ústavnoprávnymi dôsledkami vrátane plnej

zodpovednosti za prieťahy v konaní.

Sťažovateľ uviedol, že 17. decembra 2007 podal Okresnému súdu Bratislava III

návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Po viacerých urgenciách

mu Okresný súd Bratislava III oznámil, že vec bola v rámci vecnej a miestnej príslušnosti

postúpená na Okresný súd Pezinok.

Dňa 8. júla 2008 sťažovateľ požiadal okresný súd o oznámenie spisovej značky,

pod ktorou je jeho vec vedená. Keďže okresný súd na jeho žiadosť nereagoval, podal ju

opätovne. Okresný súd mu 18. novembra 2008 oznámil spisovú značku, pod ktorou je

vedené jeho konanie, a súčasne ho vyzval, aby v lehote 30 dní doručil do spisu znalecký

posudok, v ktorom bude určená cena nehnuteľnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu.

Hoci znalecký posudok sťažovateľ v stanovenej lehote doručil, do dňa podania sťažnosti

ústavnému súdu nebolo vo veci nariadené pojednávanie.

Sťažovateľ tiež uviedol, že vzhľadom na jeho vysoký vek ho stav, v akom sa konanie

nachádza, dlhodobo neúmerne zaťažuje, pretože vec sa na súdoch ťahá od roku 1995, keď

prvýkrát podal žalobu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Okresný súd

Bratislava III dokonca stratil celý spis, o čom svedčí záznam o jeho rekonštrukcii.

V priebehu 10 rokov došlo k úmrtiu na strane navrhovateľov aj na strane odporcu.

Vzhľadom na mnohé zmeny počas doby, v ktorej súd nekonal, bol nútený zobrať pôvodný

návrh v celom rozsahu späť, aby ho opätovne podal s novými účastníkmi konania a novým

odporcom 17. decembra 2007.

Sťažovateľ zastáva názor, že nečinnosť Okresného súdu Pezinok vo veci, počas

posledných 18 mesiacov v zmysle judikatúry ústavného súdu zakladá neodôvodnené

prieťahy v konaní, čím dochádza k porušeniu jeho základného práva garantovaného čl. 48

ods. 2 .

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

po prerokovaní veci nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod spisovou značkou

porušil základné právo J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 .

2. Okresný súd Pezinok je povinný zaplatiť J. P. primerané finančné zadosťučinenie

z titulu nemajetkovej ujmy v sume 500 €, a 500 € ako náhradu nákladov a výdavkov za

porušenie jeho základného práva v konaní podľa

Slovenskej republiky a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Na výzvu ústavného súdu 4. marca 2010 sťažovateľ oznámil, že netrvá na tom, aby

sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti podaním z 1. marca 2010

č. Spr. 3436/2009 vyjadrila JUDr. Z. G., sudkyňa poverená zastupovaním podpredsedu

Okresného súdu Pezinok. V podstatnej časti uviedla:

„Návrh vo veci samej na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva zo dňa

17.12.2007, bol podaný na Okresný súd Bratislava III. dňa 18.12.2007. Spis bol z dôvodu

prechodu výkonu súdnictva zaslaný na Okresný súd Pezinok , kde bol pridelený na

prejednanie zákonnému sudcovi JUDr. P. R. Zákonný sudca pokynom zo dňa 01.08.2008

vyzval právneho zástupcu navrhovateľov na doloženie znaleckého posudku z ktorého bude

zrejmá cena nehnuteľnosti pre účely zaplatenia súdneho poplatku a prípisom zo dňa

18.11.2008 oznámil právnemu zástupcovi číslo konania pod ktorým je vec na Okresnom

súde vedená. Dňa 24.11.2008 doručil právny zástupca navrhovateľov súdu žiadosť

o oznámenie čísla konania, spolu so žiadosťou o vytýčenie termínu pojednávania. Dňa

20.03.2009 bol právny zástupca navrhovateľov opätovne vyzvaný na zaslanie už

požadovaného znaleckého posudku. Znalecký posudok bol súdu doručený dňa 25.5.2009.

Pokynom zákonného sudcu z toho istého dňa, zrealizovaným dňa 30.10.2009 boli

navrhovatelia vyzvaní na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania .

Navrhovatelia súdny poplatok zaplatili dňa 30.11.2009. Dňa 11.01.2010 bol predmetný spis

predložený zákonnému novému zákonnému sudcovi JUDr. M. K. a to v zmysle Rozvrhu

práce na rok 2010. Zákonnou sudkyňou bol vytýčený termín pojednávania na deň 18.2.2010

o 10.00 hod. Podaním doručeným súdu dňa 12.2.2010 sa odporcovia vyjadrili k návrhu. Na

pojednávaní konanom dňa 18.2.2010 súd zistil, že navrhovateľka v 3. rade A. Č. zomrela...

a navrhovateľka v 4. rade T. Č. zomrela... Súd bez otvorenia pojednávania toto odročil na

deň 01.6.2010 o 9.00 hod. a súčasne prijal uznesenie na základe ktorého bude zisťovať

okruh dedičov po zomrelej navrhovateľke v 3. a 4. rade. Zároveň bude zisťovať stav

dedičského konania po zomrelej poručiteľke E. M. F., ktorá zomrela... a po ktorej majú

dediť odporcovia v v 1. a 2. rade. Po zistení okruhu dedičov ich bude súd vyzývať, či

súhlasia so vstupom do konania namiesto pôvodných navrhovateľov.

Ako, už bolo uvedené , vec prešla v rámci reorganizácie súdnictva na Okresný súd

Pezinok dňom 01.01.2008 , kde (v tom čase na našom súde vykonávali funkciu sudcu

fakticky len 2 - 3 sudkyne, pričom počet veci v oddelení C bol v ich oddelenia výrazne nad

1000 ; ostatné sudkyne boli PN a ďalších 8 miest sudcov - z celkom plánovaného počtu

vtedy 14 sudcov- nebolo obsadených). Po čiastočnom doobsadení nášho súdu novými

4 sudcami ( v polovici marca 2008) bola vec prerozdelená a náhodným výberom pridelená

JUDr. P. R. ako novému zákonnému sudcovi pre ďalšie konanie (počet vecí v jeho oddelení

vzhľadom na stále nedostatočné personálne obsadenie nášho súdu sa pohyboval okolo 600

spisov).

Z vyššie uvedeného vyplýva , že v čase od podania návrhu, t. j. od 18.12.2007 do

01.01.2008 Okresný súd Pezinok vo veci nekonal a ani konať nemohol.

Okresný súd Pezinok bol súdom príslušným na konanie v tejto veci až od 01.01.2008

(v zmysle , resp. v zmysle bod 4 Inštrukcie č. 18/2007

Ministerstva spravodlivosti SR z 6.12.2007). Je pravdou, že prvý úkon zo strany nášho súdu

bol vykonaný až dňa 01.08.2008 - úkon smeroval k doloženiu znaleckého posudku za

účelom zistenia hodnoty predmetu sporu a následne vyrubenia súdneho poplatku. Právny

zástupca navrhovateľov reagoval až 24.11.2008, kedy žiadal oznámenie o čísle konania,

avšak bez doloženia znaleckého posudku. Znalecký posudok doložili navrhovatelia súdu až

25.05.2009. Hneď v ten istý deň dal zákonný sudca pokyn na realizáciu výzvy na zaplatenie

súdneho poplatku, avšak táto bola realizovaná až dňa 31.10.2009. Dňom 01.01.2010 bola

na základe zmeny rozvrhu práce vec pridelená novému zákonnému sudcovi , ktorý obratom

vytýčil vo veci pojednávanie, na ktorom boli zistené už vyššie uvedené procesné prekážky na

strane účastníkov konania, pre ktoré nemohlo byť pojednávanie otvorené. Sudkyňa odročila

pojednávanie až na deň 01.6.2010, aby zabezpečila dostatočne dlhú lehotu na odstránenie

prekážok v konaní a zároveň z dôvodu ešte neukončených dedičských konaní po zomrelých

účastníkoch konania.

K priebehu konania pred Okresným súdom Pezinok v období po 01.01.2008 uvádzam

nasledovné:

čiastočne bola plynulosť konania pred Okresným súdom Pezinok ovplyvnená

objektívnou nedostatočnou personálnou situáciou na našom súde v období od 1.1.2008 do

októbra 2008, kedy bol náš súd výrazne personálne poddimenzovaný, počet vecí

v oddeleniach sudcov boli neprimerane vysoké, takže objektívne nemohli vo všetkých

veciach konať plynulo a bez prieťahov. Personálne obsadenie súdu sme aktívne v

spolupráci s Krajským súdom v Bratislave aj s Ministerstvom spravodlivosti riešili..., avšak

nejde o jednoduchý, ale dlhodobejšie trvajúci proces (...)

V súčasnosti je situácia už v podstatnej miere vyriešená , preto verím , že sa

v predmetnom konaní z tohto dôvodu prieťahy v budúcnosti nevyskytnú. (...)

Zároveň však uvádzam, že právny zástupca navrhovateľov prevzal výzvu na

doloženie znaleckého posudku dňa 27.11.2008, v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy .

Na výzve bolo riadne uvedené číslo konania pod ktorým je vec vedená na Okresnom súde

Pezinok. Napriek tomu doručil požadovaný znalecký posudok súdu až dňa 25.2.2009. Teda

4 mesiace po prevzatí výzvy súdu.

Ak by bol Ústavný súd toho názoru, že k porušeniu ústavných práv J. P. došlo, máme

za to, Okresný súd Pezinok preto podľa nášho názoru nemôže ani niesť plnú zodpovednosť

za zbytočné prieťahy v konaní , ktoré prípadne vo veci nastali prechodom výkonu súdnictva,

personálnou nedostatočnosťou súdu od 1.1.2008 a v danom prípade i nedostatočnou

súčinnosťou na strane navrhovateľov a ich právneho zástupcu.“

JUDr. Z. G. súčasne oznámila, že netrvá na ústnom prerokovaní veci.

Ústavný súd zo spisového materiálu týkajúceho sa veci, ktorý si obstaral, zistil tento

priebeh konania:

Dňa 18. decembra 2007 podal sťažovateľ spolu s ďalšími 7 navrhovateľmi na

Okresnom súde Bratislava III návrh na začatie konania proti odporcom v 1. rade J. M.

a 2. rade M. P. o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Vec bola

zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 24. apríla 2008 bol na Okresnom súde Bratislava III spísaný tento úradný

záznam: „v registri zistené, že pri rozdeľovaní spisov na Okresný súd Pezinok z dôvodu

prechodu súdnictva bol spis omylom založený do príručného archívu odd.

43 C a nie zaslaný na OS Pezinok.“

Dňa 21. mája 2008 spis doručený Okresnému súdu Pezinok. Vec bola ďalej vedená

pod sp. zn. .

Dňa 1. augusta 2008 Okresný súd Pezinok upravil kanceláriu: oznámiť novú spisovú

značku právnemu zástupcovi sťažovateľa.

Dňa 18. novembra 2008 Okresný súd Pezinok oznámil právnemu zástupcovi

sťažovateľa, že vec je vedená na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. . Súčasne

vyzval právneho zástupcu, aby v lehote 30 dní doručil znalecký posudok, v ktorom bude

určená cena nehnuteľnosti, ktoré je predmetom sporu (právny zástupca písomnosť prevzal

27. novembra 2008).

Dňa 25. mája 2009 sťažovateľ doručil Okresnému súdu Pezinok žiadaný znalecký

posudok.

Dňa 25. mája 2009 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na zaplatenie

súdneho poplatku vo výške 924 € v lehote 15 dní.

Dňa 30. novembra 2009 úradný záznam: nie je evidované zaplatenie súdneho

poplatku.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o náhradu škody a o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty

dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj

sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (,

).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od právnej ani faktickej zložitosti veci.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd zistil, že

určitý podiel na prieťahoch mal aj sťažovateľ, keď nebol súčinný po výzve okresného súdu.

Na vrub sťažovateľovi treba pripísať, že súdny poplatok neuhradil riadne a včas.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, pričom zistil, že

okresný súd bol vo veci nečinný minimálne od 28. decembra 2007 do 1. augusta 2008.

Okresný súd Pezinok namietal, že „čiastočne bola plynulosť konania pred Okresným

súdom Pezinok ovplyvnená objektívnou nedostatočnou personálnou situáciou na našom

súde v období od 1.1.2008 do októbra 2008, kedy bol súd výrazne personálne

poddimenzovaný, počet vecí v oddeleniach sudcov boli neprimerane vysoké, takže

objektívne nemohli vo všetkých veciach konať plynulo a bez prieťahov. Personálne

obsadenie súdu aktívne v spolupráci s Krajským súdom v Bratislave aj s Ministerstvom

spravodlivosti riešili, avšak nejde o jednoduchý, ale dlhodobejšie trvajúci proces(...)“.

Argumentáciu okresného súdu jeho nedostatočnou personálnou obsadenosťou

nebolo možné akceptovať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil

(pozri napr. ), že podobné objektívne prekážajúce okolnosti, nedostatočné

personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne

konanie, by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak

sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie

všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére

vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu

spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich

základného práva zaručeného v oslabiť poukázaním na dlhodobo

obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

V nadväznosti na uvedený výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ navrhol priznať primerané finančného zadosťučinenie v sume 500 €, čo

odôvodnil neúmernou zaťaženosťou sporom vzhľadom najmä na jeho vysoký vek.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti danej

veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa nie je dostatočným

zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj

finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré

podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím predovšetkým na právnu neistotu sťažovateľa

v napadnutom konaní a na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje

za primerané v sume 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zabezpečenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony

právnej služby uskutočnené v roku 2009 (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie

sťažnosti) v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a), c) a d) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j.

2 x 115,90 €, k tomu režijný paušál 2 x 6,95 €, v celkovej sume 245,70 €.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2010