Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 138/2010
PDF · 116.17 KB
No categories available
II. ÚS 138/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2010
predbežne prerokoval sťažnosť I. K., B., ktorou namietal porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 212/01
a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2010
doručená sťažnosť I. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 212/01.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd v jeho veci uznesením 14. januára
2002 zastavil konanie, proti čomu podal opravný prostriedok, o ktorom rozhodoval Krajský
súd v Prešove. Proti rozhodnutiam týchto súdov podal dovolanie, ktoré do dňa podania
sťažnosti ústavnému súdu nebolo predložené na Najvyššom súde Slovenskej republiky na
rozhodnutie, čo považoval za porušenie ním označeného základného práva. Žiadal preto,
aby ústavný súd vydal takýto nález:
„1. ... základné a ľudské práva I. K. podľa ods. 2/, čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky
v spojení s ods. 1/, čl. 6 Dohovoru doterajším vleklým a neracionálnym postupom
Krajského súdu v Prešove, ale najmä Okresného súdu v Bardejove v súdnom konaní
vedenom u neho pod č. k. 4 C 212/01, hlavne v dovolacom konaní porušené boli a aj
naďalej sú.
2. Prikazuje, na danú vec príslušným a všeobecným súdom, aby v spore pod č. k.
4 C 212/01 konali bez zbytočných prieťahov.
3. Priznáva I. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 3. tis. EUR..., ktoré sú
mu povinné subjekty Okresný súd v Bardejove a Krajský súd v Prešove zaplatiť spoločne
a nerozdielne do 2 -och mesiacov od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.
4. Ukladá previnilším sa súdom nerozdielne a spoločne uhradiť aj vzniklé trovy tohto
súdneho konania, a to do 15- tich dní od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.“
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádzal tieto vyjadrenia: „okradnutý občan
vlastným štátom..., konanie vo veci zbabrala sudkyňa..., súdne konanie bolo bardejovským
súdom cieľavedomo a v samom zárodku zmarené..., súdy rozhodli, že môj byt mi nepatrí, čo
je zrejme najväčšia hovädina v histórii nášho súdnictva..., náš ústavný súd veľmi
ľahkovážne a nekvalifikovane odmietol..., už teraz nemôžem súhlasiť s takou absurditou,
ktorú uvádza vo svojom uznesení..., čím si nadriadenosťou prekrýva svoju prv
proklamovanú subsidiaritu..., svojím bezduchým papierovaním úplne zlyhali... sa ničím
osožným nezaoberali okrem nimi obľúbeného šetrenia mojich majetkových...“.
Podanie sťažovateľa na ústavnom súde obsahuje urážlivé výroky na adresu sudcov
a na adresu súdnictva so snahou dehonestovať súdnictvo v Slovenskej republike.
Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť
odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na
nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk (Řehák
v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004)“.
V prípade hrubo neslušného a urážlivého obsahu takého návrhu môže byť
odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitosti, ak záujmy ochrany ústavnosti
nevyžadujú iný postup.
Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými vo
svojom podaní prekročil hranicu normálnej kritiky a hrubo uráža celý súdny stav, jeho
konkrétnych sudcov, a to v rozpore s princípmi zachovávania úcty k ústavnému súdu
a sudcom všeobecných súdov.
Správanie sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu možno označiť za zneužitie
práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva.
Ústavný súd poznamenáva, že vzhľadom na to, že sťažovateľ sa domáha ochrany
práv pred zbytočnými prieťahmi na označenom súde podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, jeho právo
na podanie kvalifikovanej a slušnej sťažnosti ostáva zachované.
Ústavný súd s prihliadnutím na uvedené skutočnosti a na okolnosti prípadu podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí, ktorých súčasťou je aj primeraná slušnosť. Z toho dôvodu už bolo
bezpredmetné rozhodovať aj o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu na
konanie pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. marca 2010