Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 135/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť R. Č., B., B. T., B., a Ing. J. Š., B., zastúpených

spoločnosťou Advokátska kancelária – JUDr. M. M., s. r. o., B., konajúcou JUDr. M. M.,

advokátom, vo veci namietaného porušenia ich práva domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. Č., B. T. a Ing. J. Š. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra

2009 doručená sťažnosť R. Č. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), B. T. (ďalej len

„sťažovateľ v 2. rade“) a Ing. J. Š. (ďalej len „sťažovateľka v 3. rade“, spolu ďalej aj

„sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia ich práva domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva: «Sťažovatelia boli ako žalovaní v 1. až 3.

rade účastníkmi konania v právnej veci S. c/a R. Č. a spol., o určenie vlastníckeho práva

k obchodnému podielu a iné, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod č.k.

a Najvyššom súde Slovenskej republiky pod č.k. ... Vo vyššie uvedenej veci sa S.

(ďalej tiež „žalobca“) domáhal určenia, že

- žalobca S., ..., bytom P., je výlučným spoločníkom a konateľom spoločnosti H.,

s.r.o., identifikačné číslo... s výškou vkladu 200.000 Sk...,

- zmluva o prevode časti obchodného podielu a o zriadení záložného práva na časť

obchodného podielu v spoločnosti H. s.r.o.,(...) vyhotovená dňa 3. 8. 2004, uzatvorená

medzi žalovanými v 1. a 2. rade dňa 3. 9. 2004,(...), je neplatná a ďalej určuje, že zmluva

o prevode časti obchodného podielu a o zriadení záložného práva na časť obchodného

podielu v spoločnosti H. s.r.o.,(...), vyhotovená dňa 3. 8. 2004, uzatvorená medzi

žalovanými v 1. a 3. rade dňa 3. 9. 2004,(...), je neplatná.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. -262 zo dňa 22. 1. 2008 určil, že

a) žalobca je výlučným spoločníkom a konateľom spoločnosti H., s.r.o.,(...),

s výškou vkladu 200-00 Sk,(...);

b) zmluvy o prevode obchodného podielu a o zriadení záložného práva na časť

obchodného podielu H., s.r.o.,(...), uzatvorené medzi žalovaným v 1. rade a žalovanými

v 2. a 3. rade dňa 3. 9. 2004, sú neplatné(...).

Proti vyššie uvedenému rozsudku podali sťažovatelia v 1. až 3. rade odvolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. zo dňa 24. 6. 2009

prvostupňový rozsudok potvrdil...

Podstata sporu vo vyššie uvedenej veci je založená na Zmluve o prevode obchodného

podielu zo dňa 3. 8. 2004, uzavretej medzi sťažovateľom v 1. rade a žalobcom, podľa ktorej

predmetom prevodu mal byť obchodný podiel na spoločnosti H., s.r.o. (ďalej len

„Zmluva“).»

Z rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -170 z 19. januára 2006 ako

aj potvrdzujúceho rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu

vo veci určenia platnosti odstúpenia od zmluvy o prevode obchodného podielu považovali

Krajský súd v Bratislave, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní za preukázané,

že odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného podielu je neplatné.

Podľa názoru sťažovateľov: «Ak Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej

republiky svoje rozhodnutia založili na rozsudku Krajského súdu v Trnave (č. k. 22Cbs

6/2005) bez toho, že by popri ňom osobitne skúmali aj podmienky účinkov prevodu

obchodného podielu, t. j. doručenie Zmluvy spoločnosti (§ 115 ods. 4 Obchodného

zákonníka) a súhlas spoločníka s prevodom obchodného podielu (čl. II bod 2. Zmluvy), tak

nerozhodovali ako nezávislé a nestranné súdy, čím zasiahli do Základných práv

sťažovateľov v 1. až 3. rade...

Inak povedané, Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave tým, že

nevykonali právne posúdenie a dokazovanie ohľadom účinkov prevodu obchodného podielu

medzi zmluvnými stranami a voči spoločnosti, a že za tým účelom nevykonali na to

zamerané dokazovanie... a „uspokojili“ sa iba s tvrdeniami žalobcu a nesprávnym právnym

záverom vyvodeným v rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. , že Zmluva je

platná a účinná, sťažovateľom fakticky odňali možnosť efektívne konať pred súdom,(...)

osobitne závažným spôsobom boli týmto postupom porušené práva sťažovateľov v 2. a 3.

rade, keď im nebolo umožnené klásť žalobcovi otázky týkajúce sa skutočností

posudzovaných Krajským súdom v Trnave v konaní vedenom pod č. k. aj

napriek tomu, že neboli jeho účastníkmi...

Zásah do Základných práv sťažovateľov spočíva aj v tom, že Krajský súd v Bratislave

a Najvyšší súd Slovenskej republiky nedostatočne odôvodnili, z akého dôvodu sú neplatné

rozhodnutia sťažovateľa v 1. rade zo dňa 2. 9. 2004 a zo dňa 3. 9. 2004, keď sa uspokojili

iba s konštatovaním, že sú v rozpore s ust. a v prípade určenia

neplatnosti zmlúv uzavretých medzi sťažovateľom v 1. rade a sťažovateľmi v 2. a 3. rade

dokonca dôvod ich neplatnosti dokonca vôbec právne nekvalifikovali.»

Sťažovatelia preto navrhli, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o právnej

veci S. c/a R. Č., B. T. a Ing. J. Š., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej

na Krajskom súde v Bratislave pod č.k.: a Najvyššom súde Slovenskej republiky

pod č.k. , porušili právo R. Č., B. T. a Ing. J. Š. domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súd zaručené v článku 46 ods. 1

a práva aby ich záležitosť bola spravodlivo, verejne a v

primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom

zaručené v článku 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie

sťažovateľovi v 1. rade vo výške 10.000 €, sťažovateľovi v 2. rade vo výške 10.000 €

a sťažovateľovi v 3. rade vo výške 10.000 €, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. -262 zo dňa 22. 1. 2008 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. zo dňa 24. 6. 2009.

4. Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške

3.189,73 €..., a to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, že v predmetnej veci podali aj dovolanie

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, napriek tomu ústavný súd žiadajú, „aby túto

sťažnosť neodmietol prijať z dôvodu podľa , nakoľko

napriek podaniu dovolania v predmetnej vecí z dôvodu podľa ust. a

je otázka prípustnosti a účinnosti tohto opravného prostriedku prinajmenšom diskutabilná,

kedže sa nejedná o rozhodnutia uvedené v ust. § a 239 (...) na závažnosti zásahu

do vlastníckych práv sťažovateľov zo strany Krajského súd v Bratislave a Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sú založené dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by sa touto

sťažnosťou mal zaoberať Ústavný súd Slovenskej republiky aj napriek podanému dovolaniu;

(...)“.

Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým na

zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť

iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných

procesných noriem ( v znení neskorších

predpisov). Ide o jeden zo základných princípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným

súdom, a to o princíp subsidiarity.

Ústavný súd preto zaujal názor, že v prípade podania mimoriadneho opravného

prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je táto sťažnosť považovaná

za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude

považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

(porovnaj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Bulena a spol. verzus Česká

republika a rozhodnutie uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Českej

republiky vo zv. 29/uznesenie č. 3 a pod.).

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2010